Piatok 6. decembra, 2024
Protestujúci držia transparent s nápisom "Bez vás by Švajčiarsko vyzeralo staro" počas zhromaždenia pred tým, ako Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) v troch samostatných prípadoch rozhodne, či štáty robia dosť v súvislosti s globálnym otepľovaním v rozhodnutiach, ktoré by ich mohli prinútiť robiť viac, v Štrasburgu na východe Francúzska 9. apríla 2024. (Foto: FREDERICK FLORIN/AFP via Getty Images)

Európsky súd rozhodol, že Švajčiarsko porušilo práva občanov nečinnosťou v oblasti zmeny klímy

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že švajčiarska vláda porušila ľudské práva svojich občanov tým, že neprijala dostatočné opatrenia na ich ochranu pred klimatickými rizikami.

Utorňajšie rozhodnutie súdu v Štrasburgu je víťazstvom spolku Verein KlimaSeniorinnen Schweiz (Seniorky za ochranu klímy), ktorý tvrdil, že Európsky dohovor o ľudských právach (EDĽP) z roku 1950 obsahuje formuláciu, ktorá ich vládu výslovne zaväzuje chrániť ich pred škodlivými účinkami zmeny klímy.

Článok 8 EDĽP vo všeobecnosti opisuje právo jednotlivca na rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života, ako aj jeho obydlia a osobnej korešpondencie.

Žalobcovia tvrdili, že práva na súkromie a osobný život opísané v článku 8 EDĽP zahŕňajú právo na to, aby zmena klímy neovplyvnila osobný život, a vytvárajú povinnosť členských štátov dohovoru zabezpečiť toto právo.

Švajčiarska vláda trvala na tom, že uznala potenciálne škody spôsobené zmenou klímy a prijala opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov, ale spochybnila právne dôvody na začatie takéhoto konania. Švajčiarska vláda tvrdila, že negatívne účinky na zdravie, ktoré by mohli mať na žalobcov zvyšujúce sa teploty, sú príliš vágne na to, aby sa dali konkrétne pripísať akémukoľvek zlyhaniu švajčiarskej vlády.

„Emisie skleníkových plynov boli spôsobené spoločenstvom štátov a rôzne štáty majú rôzne emisie skleníkových plynov. Vzhľadom na súčasnú nízku intenzitu emisií skleníkových plynov vo Švajčiarsku neboli opomenutia pripisované Švajčiarsku takej povahy, aby samy o sebe spôsobili utrpenie, ktoré tvrdili žalobcovia, a aby mali vážne dôsledky na ich súkromný a rodinný život,“ argumentovala švajčiarska vláda.

Európsky súd pre ľudské práva, zriadený na rozhodovanie o prípadoch týkajúcich sa EDĽP, sa nakoniec postavil na stranu žalobcov, keď dospel k záveru, že článok 8 tohto dohovoru z roku 1950 „zahŕňa právo na účinnú ochranu zo strany štátnych orgánov pred vážnymi nepriaznivými dôsledkami zmeny klímy na životy, zdravie, blahobyt a kvalitu života“.

Súd rozhodol, že Švajčiarsko si nesplnilo tieto zjavné povinnosti chrániť svojich občanov pred zmenou klímy, pretože nezaviedlo dostatočný vnútroštátny rámec na reguláciu emisií skleníkových plynov.

„Súdny dvor síce uznal, že vnútroštátne orgány majú v súvislosti s vykonávaním právnych predpisov a opatrení širokú diskrečnú právomoc, ale na základe predložených materiálov rozhodol, že švajčiarske orgány nekonali včas a vhodným spôsobom, aby v tomto prípade navrhli, vypracovali a vykonali príslušné právne predpisy a opatrenia,“ uvádza sa v zhrnutí utorkového rozsudku.

Európsky súd pre ľudské práva ďalej rozhodol, že švajčiarsky súdny systém porušil článok 6 EDĽP tým, že odmietol vypočuť samotné argumenty sťažovateľov týkajúce sa klímy. Článok 6 EDĽP zaväzuje členské štáty zabezpečiť svojim občanom právo na spravodlivý proces.

„Súdny dvor rozhodol, že švajčiarske súdy neposkytli presvedčivé dôvody, prečo nepovažovali za potrebné preskúmať opodstatnenosť sťažností sťažujúceho sa združenia. Nezohľadnili presvedčivé vedecké dôkazy týkajúce sa zmeny klímy a sťažnosti nebrali vážne,“ uvádza sa v zhrnutí rozsudku.

Verdikt, proti ktorému sa nemožno odvolať, by mohol prinútiť švajčiarsku vládu prijať väčšie opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov.

Rozsudok bude mať vplyv na 46 krajín, ktoré sú členmi Rady Európy a jej ESĽP, a zaviaže tieto členské krajiny, aby zabezpečili zavedenie politík na riešenie zmeny klímy.

„Je to zlomový bod,“ povedala o utorkovom rozsudku klimatická aktivistka a účastníčka súdneho sporu Corina Heriová. Podľa nej rozhodnutie otvára cestu pre ďalšie právne výzvy pre rôznych členov Rady Európy.

Predsedníčka súdu Siofra O’Learyová zdôraznila, že jednotlivé členské štáty Rady Európy sa ešte budú musieť rozhodnúť, ako budú riešiť svoje novovzniknuté povinnosti chrániť ľudí pred zmenou klímy.

Švajčiarsky federálny úrad spravodlivosti označil utorkové rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva za konečné a uviedol, že sa musí vykonať.

„Spolu s dotknutými orgánmi teraz budeme analyzovať rozsiahly rozsudok a prehodnotíme, aké opatrenia Švajčiarsko prijme v budúcnosti,“ uviedol švajčiarsky úrad vlády.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj