Svet » EÚ

Európsky parlament žiada 90 % redukciu emisií do roku 2040: väčšina slovenských europoslancov bola proti

Európsky parlament vo štvrtok 13. novembra prijal svoju pozíciu k návrhu Európskej komisie na novelizáciu klimatického zákona EÚ. Väčšina poslancov požaduje záväzný cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov o 90 % do roku 2040 v porovnaní s úrovňami z roku 1990. 

Tento krok má byť kľúčovým míľnikom na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality Únie do roku 2050 a prichádza v čase, keď klimatický samit COP30 v brazílskej Amazónii zdôrazňuje naliehavosť globálnych záväzkov.

Hlasovanie podporila väčšiny frakcií vrátane socialistov, liberálov a zelených, hoci pravicové skupiny ako Európski konzervatívci a reformisti či Patrioti pre Európu vyjadrili obavy z dopadov na konkurencieschopnosť.

Väčšina slovenských europoslancov bola proti

V samotnom hlasovaní podporilo text celkom 379 europoslancov. Proti bolo 248 zákonodarcov a desiati sa zdržali hlasovania. 82 poslancov sa hlasovania nezúčastnilo.

Ako to dopadlo zo slovenského pohľadu? Až deviati, čo je 60 % našich zástupcov, boli proti, konkrétne Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Milan Uhrík, Milan Mazurek (obaja Republika/Európa suverénnych národov), Branislav Ondruš (HLAS-SD/nezaradený) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Za hlasovali piati – Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), pričom Veronika Cifrová Ostrihoňová, z rovnakej strany, nebola súčasťou hlasovania.

Čo znamená 90-percentný cieľ?

Súčasný klimatický zákon EÚ už stanovuje záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a znížiť emisie o najmenej 55 % do roku 2030. Nový cieľ do roku 2040 slúži ako „podporný stĺp“, ktorý má zabezpečiť plynulý prechod na čistú energiu. Cieľ zahŕňa všetky sektory – od energetiky cez dopravu až po poľnohospodárstvo. 

Podľa vedeckých odporúčaní Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy (European Scientific Advisory Board on Climate Change) je 90-percentné zníženie nevyhnutné na to, aby EÚ prispela ku globálnemu cieľu obmedziť otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu.

„Od roku 2036 by až päť percentuálnych bodov čistého zníženia emisií mohlo pochádzať z vysokokvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov od partnerských krajín, ale Parlament chce záruky, že toto nastavenie bude podliehať prísnym ochranným opatreniam,“ uvádza europarlament.

Uhlíkové kredity sú niečo ako „povolenia na emisie“ alebo „zelené certifikáty“, ktoré umožňujú kompenzovať časť vlastných emisií investíciou do projektov, ktoré ich znižujú inde.

Poslanci tiež chcú možnosť, aby sa domáce trvalé odstraňovanie uhlíka používalo na kompenzáciu ťažko znižovateľných emisií v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS), ako aj väčšiu flexibilitu v rámci sektorov a nástrojov na dosiahnutie cieľov, aby boli čo najefektívnejšie z hľadiska nákladov.

Parlament zároveň presadzuje, aby Komisia každé dva roky zhodnotila pokrok smerom k strednodobým cieľom, pričom by zohľadnila najnovšie vedecké údaje, technologický vývoj a medzinárodnú konkurencieschopnosť EÚ. Pravidelné preskúmanie má tiež zohľadniť trendy v cenách energií a ich dôsledky pre podniky aj domácnosti.

Zalewská: Horí európska ekonomika, nie planéta

Deň pred hlasovaním, v stredu 12. novembra, sa v europarlamente konala rozprava na túto tému. „Európa sa ohrieva dvojnásobne rýchlejšie než svet ako celok,“ upozornil na úvod eurokomisár pre klímu Wopke Hoekstra, ktorého slová rozprúdili búrlivú debatu.

Portugalčanka Lídia Pereirová poznamenala, že zníženie čistých emisií do roku 2040 o 90 % vyvažuje ambície so spravodlivosťou. „Draghiho správa vyzýva na novú dohodu o európskej konkurencieschopnosti. Tento klimatický cieľ je súčasťou tejto dohody. Ukazuje, že môžeme viesť zelenú transformáciu bez toho, aby sme obetovali rast, že môžeme chrániť našu planétu a zároveň posilňovať naše hospodárstvo,“ povedala v mene Európskej ľudovej strany, ktorej mnohí poslanci vrátane Slovenky Lexmann boli počas hlasovania proti.

Na jej slová zareagoval český zákonodarca Ondřej Knotek z frakcie Patrioti pre Európu: „Áno, Zelená dohoda a Draghiho správa… Ale predstavte si, že Zelená dohoda nebude náboženstvom a Draghiho správa nebude Bibliou.“

Holanďan Gerben-Jan Gerbrandy zo skupiny Obnovme Európu poznamenal, že už teraz čelíme neznesiteľným vlnám horúčav, suchám, lesným požiarom a záplavám a tieto udalosti budú v nasledujúcich rokoch len extrémnejšie a ničivejšie. Dekarbonizácia je preto podľa neho kľúčová pre európsku ekonomiku. „Prečo míňať 400 miliárd eur ročne na dovoz fosílnych palív, keď si môžeme vyrobiť vlastnú čistú energiu za zlomok tejto ceny? Prečo naďalej používať staré technológie na báze fosílnych palív, zatiaľ čo naši konkurenti vyvíjajú lepšie, čistejšie a lacnejšie alternatívy?“

Podľa maďarskej europoslankyne Viktórie Ferencovej zo skupiny Patrioti pre Európu však nejde o ambíciu, ale o aroganciu. „Niektorí v tomto Parlamente ignorujú realitu a žijú vo vlastnej zelenej bruselskej bubline, zatiaľ čo Európa čelí vysokým cenám energií, deindustrializácii a občania za to platia,“ vyhlásila.

Poľka Anna Zalewská zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov zašla najďalej: „Horí európska ekonomika, nie planéta.“

Čo bude nasledovať?

Po schválení pozície Európskym parlamentom sa proces presúva do fázy tzv. trialógov – trojstranných rokovaní medzi poslancami, Radou EÚ zastupujúcou členské štáty a Európskou komisiou. Tieto diskusie by mali začať čoskoro, pravdepodobne ešte v novembri alebo začiatkom decembra, s cieľom dosiahnuť finálnu dohodu do prvého štvrťroka 2026. 

Kľúčovým bodom zostane vyváženie ambícií s ochranou konkurencieschopnosti, najmä pre štáty ako Slovensko, Poľsko či Maďarsko, ktoré vyjadrili obavy z dopadov na priemysel. Ak sa dohoda podarí, novelizovaný klimatický zákon by mal byť formálne prijatý do polovice roka 2026.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK