Svet, Životné prostredie » EÚ

Európska komisia zatiaľ dovoľuje používať večné chemikálie vo veterných elektrárňach

Takzvané večné chemikálie (PFAS), ktoré sa môžu uvoľňovať z veterných elektrární, majú podľa niektorých zistení výrazne nepriaznivý vplyv na životné prostredie a ľudské zdravie. Rakúsky europoslanec sa preto obrátil na Európsku komisiu (EK) s parlamentnou interpeláciou.

Rakúsky europoslanec Gerald Hauser z FPÖ zaslal v júli tohto roka Európskej komisii parlamentnú interpeláciu týkajúcu sa možných škodlivých účinkov PFAS z veterných elektrární na životné prostredie a ľudské zdravie.

Politik napísal: „Tieto ‚večné chemikálie‘ sú pre človeka a životné prostredie vysoko toxické. Okrem iného ovplyvňujú hormonálny systém, poškodzujú imunitný systém, narúšajú plodnosť a môžu spôsobovať rakovinu.“

PFAS je skratka pre perfluórované a polyfluórované alkylové látky. Tieto umelo vyrábané zlúčeniny sú mimoriadne stabilné, dlhodobo pretrvávajú v prostredí a v živých organizmoch sa hromadia.

„V posledných rokoch však boli pri niektorých PFAS preukázané škodlivé účinky na zdravie,“ uvádza nemecké ministerstvo životného prostredia. V kombinácii s ich dlhou životnosťou sú podľa ministerstva „obzvlášť znepokojujúce“.

Viac ako 200 škodlivých chemických látok

Hauser uviedol, že PFAS sa okrem iného používajú v povrchových vrstvách rotorových listov. Pri prevádzke veterných elektrární sa tieto vrstvy postupne obrusujú. PFAS sa podľa neho používajú aj v prevodovkách, systémoch na ukladanie energie, mazivách, hydraulických kvapalinách a izoláciách káblov.

„V dôsledku toho sa z veterných elektrární dostáva do ovzdušia, pôdy, záhrad, povrchových aj podzemných vôd viac ako 200 chemických látok vrátane PFAS,“ varoval Hauser. Dodal, že Dánsko a Švédsko už riziko rozpoznali a pre niektoré PFAS zaviedli oveľa prísnejšie limity než Európska únia.

Podľa neho sú limity v týchto dvoch krajinách nastavené na jednu dvadsiatinu, respektíve jednu päťdesiatinu limitov EÚ. Európska komisia sa vo svojej odpovedi k tomuto porovnaniu nevyjadrila.

Hauser napokon položil Európskej komisii tri otázky:

1. Čo hodlá Komisia urobiť s cieľom úplne zakázať PFAS?
2. Čo sa chystá Komisia urobiť na zastavenie ďalšieho zaťažovania ľudí, zvierat a životného prostredia PFAS z veterných elektrární?
3. Ako sa Komisia stavia k početným vyjadreniam odborníkov na životné prostredie a lekárov, podľa ktorých sú súčasné limity EÚ pre PFAS príliš vysoké?

Komisia: PFAS zatiaľ zostávajú povolené

Dňa 4. septembra odpovedal v mene EK eurokomisár pre priemysel Stéphan Séjourné. Najprv odkázal na návrh obmedzenia všetkých PFAS, ktorý predložili zástupcovia piatich vnútroštátnych úradov.

Návrh v súčasnosti posudzuje Európska agentúra pre chemické látky (ECHA). Podľa Séjourného sa hodnotenie síce vzťahuje na energetický sektor, nie však na jednotlivé technológie, ako sú veterné elektrárne.

„Kým nebude dokončené konečné vedecké hodnotenie ECHA, Komisia nemôže posúdiť, aký prístup k používaniu PFAS vo veterných elektrárňach zvolí,“ uviedol eurokomisár. Podľa neho nemožno očakávať rýchlu zmenu prístupu k PFAS. Dodal: „Ak nebudú k dispozícii alternatívy s porovnateľnými vlastnosťami z hľadiska výkonu a bezpečnosti, môže byť používanie PFAS naďalej povolené, kým sa nenájdu prijateľné náhrady.“

Hauser označil odpoveď Európskej komisie za „politické priznanie bezradnosti“, keďže Komisia sa dlhodobo usiluje o obmedzenie PFAS a nahradenie týchto látok alternatívami. Politik FPÖ preto oznámil, že sa bude Komisie na túto otázku ďalej pýtať.

Odvetvie veternej energetiky Hauserovmu výkladu oponuje

PFAS sa vo veterných elektrárňach používajú práve pre svoju dlhú životnosť. Podľa spoločnosti JUWI majú tieto látky zvyšovať odolnosť povrchových vrstiev rotorových listov, čo má znižovať ich obrusovanie.

Veterné elektrárne sa podľa spoločnosti podieľajú len malou časťou na celkových emisiách PFAS. JUWI s odkazom na návrh ich obmedzenia uvádza 55 ton emisií PFAS ročne z celého energetického sektora. Podľa firmy ide o malé množstvo v porovnaní s emisiami zo všetkých odvetví, ktoré podľa týchto údajov v EÚ dosahujú zhruba 70 000 ton ročne.

Veľká časť týchto emisií, konkrétne 38 806 ton, pripadá na takzvané F-plyny, teda fluórované skleníkové plyny. Používajú sa okrem iného ako chladivá v chladiacich a klimatizačných zariadeniach alebo ako hnacie plyny pri výrobe pien a izolačných materiálov.

Podľa Spolkového inštitútu ide o večnú výzvu

Nebezpečenstvami PFAS sa v júni tohto roka zaoberal aj nemecký Spolkový inštitút pre hodnotenie rizík. Večné chemikálie označil za „večnú výzvu“.

Podľa inštitútu prijíma človek značnú časť PFAS prostredníctvom potravín živočíšneho pôvodu, napríklad rýb, mäsa, mlieka a vajec. Keďže niektoré PFAS zostávajú v tele dlhý čas, môžu sa v ňom nahromadiť v množstve, ktoré môže mať nežiaduce účinky.

V lete 2024 odborníci v Porýní-Falcku varovali pred konzumáciou diviačej pečene. Vnútornosti týchto zvierat obsahovali vysoké koncentrácie PFAS.

Niektoré zdravotné dopady sú podľa inštitútu už známe. „Patria medzi ne zvýšenie hladiny krvných tukov (rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení), zvýšenie hladiny jedného pečeňového enzýmu v krvnom sére (ukazovateľ poruchy funkcie pečene) a nižšia pôrodná hmotnosť,“ uvádza inštitút.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK