Domov

Europarlament vyzval na preverenie Slovenska, v hre je aj zmrazenie eurofondov. Opozícia to považuje za hanbu, Pellegrini za politicky motivovanú akciu

Európsky parlament v stredu (29. apríla) schválil správu o absolutóriu za plnenie rozpočtu Európskej únie za rok 2024 a zároveň vyzval Európsku komisiu, aby zvážila spustenie tzv. mechanizmu podmienenosti voči Slovensku. Tento postup môže v krajnom prípade viesť až k pozastaveniu čerpania eurofondov.

Podľa prijatého uznesenia majú europoslanci obavy o stav právneho štátu a fungovanie inštitúcií na Slovensku, čo by podľa nich mohlo ohroziť finančné záujmy Únie. Výzva smerom ku Komisii bola schválená výraznou väčšinou. Samotné prípadné spustenie mechanizmu by však neznamenalo okamžité zmrazenie financií. Proces môže trvať niekoľko mesiacov a zahŕňa viacero krokov vrátane posudzovania situácie zo strany Európskej komisie.

EÚ už v minulosti tento nástroj využila – napríklad voči Maďarsku, ktorému boli po spustení mechanizmu zablokované miliardy eur z európskych fondov. Európska komisia môže stopnúť krajine eurofondy v záujme ochrany európskych verejných zdrojov. Urobiť tak môže napríklad v prípade, keď členská krajina dostatočne nevyšetruje korupciu či ohrozuje nezávislosť súdov.

A práve to je aj prípad Slovenska. EÚ takýmto spôsobom reaguje na oslabovanie inštitúcií a právneho štátu pod taktovkou súčasnej vlády. Sú tu tak obavy, že európske peniaze nie sú už na Slovensku v bezpečí.

Slovensko sa pritom v samotnej správe spomína na viacerých miestach. Európsky parlament napríklad upozornil, že Európska komisia už pristúpila k finančnej korekcii voči Slovensku vo výške 1,225 milióna eur pre nezrovnalosti súvisiace s podvodmi či konfliktom záujmov, ktoré neboli dostatočne napravené.

Europoslanci zároveň vyjadrili vážne obavy zo zmien v trestnom práve prijatých v roku 2024, vrátane zrušenia špecializovaných protikorupčných orgánov. Podľa nich to viedlo k poklesu vyšetrovania korupcie a predstavuje zvýšené riziko pre riadne nakladanie s európskymi peniazmi. Kritika smeruje aj k plánom meniť fungovanie úradu na ochranu oznamovateľov, čo by podľa nich mohlo oslabiť kontrolné mechanizmy a zvýšiť politický vplyv.

Správa spomína aj incident počas návštevy europoslancov v Bratislave, po ktorej mali nasledovať vyhrážky, čo si vyžiadalo policajnú ochranu vedúceho delegácie. Podľa parlamentu to ilustruje zhoršujúce sa prostredie právneho štátu.

Ďalšou témou sú podozrenia z podvodov pri projektoch penziónov financovaných z eurofondov. Slovensko patrí medzi krajiny, kde audity odhalili nedostatky v systéme riadenia a kontroly týchto projektov. Európsky parlament preto žiada prísnejšie kontroly a detailnejšie audity.

Výhrady sa týkajú aj čerpania prostriedkov z plánu obnovy. Audítori zistili, že Slovensko patrilo medzi štáty, ktoré pri žiadostiach o platby neupozornili na nedostatočné splnenie niektorých míľnikov a cieľov, hoci o týchto nedostatkoch vedeli.

Pellegrini: Je to politicky motivovaná aktivita

Prezident Peter Pellegrini označil schválenie výzvy Európskym parlamentom na začatie konania o zmrazení eurofondov pre Slovensko za politicky motivovaný krok namierený proti Slovensku. Podľa neho ide o spôsob, ako „potrestať“ Slovensko za niektoré názory súčasnej vlády SR. Prezident podľa odboru komunikácie prezidentskej kancelárie vyjadril nádej, že napokon takéto hlasovanie nebude úspešné. „Pevne verím, že v konečnom dôsledku takéto hlasovanie nebude úspešné a že EÚ nám eurofondy nezmrazí,“ uviedol Pellegrini.

Podľa neho ide len o výkriky politikov, ktorí reprezentujú svoje vlastné názory na Slovensko. „Ako prezident si nemôžem želať takúto pohromu, naopak, pevne verím a mám nádej, že k tomu reálne nedôjde a ide len o politické strašenie,“ dodala hlava štátu.

Opozícia: Zmrazenie eurofondov bude hanba a katastrofa

Zmrazenie eurofondov by pre Slovensko bolo medzinárodnou hanbou a zároveň ekonomickou katastrofou. Zhodli sa na tom opozičné strany, ktoré hovoria o vážnom poškodení mena krajiny aj jej ekonomických záujmov. Zhodujú sa, že Slovensko sa dostáva do bezprecedentnej situácie, ktorá môže mať konkrétne dopady na investície, regionálny rozvoj aj životnú úroveň obyvateľov.

„Pre Slovensko je to hanba a katastrofa! Vďaka Ficovi je Slovensko v celej Európe známe ako krajina zlodejín a korupcie. Bez eurofondov bude Slovensko úplne nahraté,“ uviedol predseda strany Sloboda a Solidarita (SaS) Branislav Gröhling. Podľa neho ide o priamy dôsledok krokov vlády premiéra Roberta Fica, najmä zmien v trestných kódexoch a zrušenia špecializovaných inštitúcií (Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry, pozn. SITA).

„Ficova vláda zmenila Trestný zákon a zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKA, čím uľahčila rozkrádenie eurofondov a znížila zaň tresty. Je to vôbec druhýkrát v histórii, čo sa toto deje. EÚ sa oprávnene obáva, že eurofondy sa na Slovensku budú rozkrádať s požehnaním vlády,“ hovorí Gröhling.

Ostro reagovalo aj Hnutie Slovensko. To označilo situáciu za „svetovú hanbu“. Podľa hnutia vláda systematicky oslabuje spravodlivosť a vytvára prostredie, v ktorom je zneužívanie eurofondov jednoduchšie. „Ficova vláda systematicky ničí spravodlivosť a dovoľuje rozkrádať eurofondy, ktoré nám sem posielajú ostatné krajiny EÚ. Je tu ešte niekto, kto nechápe, že Fico ničí Slovensko a mal by okamžite skončiť? Ak chce mať naša krajina budúcnosť, nemôže mať na čele Fica s jeho vládnou mafiou!“ napísal na sociálnej sieti poslanec Július Jakab z Hnutia Slovensko.

Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová hovorí o vážnych ekonomických dôsledkoch a strate dôvery zo strany európskych partnerov. Podľa nej môže byť ohrozených približne 13 miliárd eur určených na rozvoj Slovenska. „Teraz reálne hrozí, že sa doslova rozpadnú verejné investície na Slovensku a ľudia pocítia omnoho silnejšiu vlnu ožobračovania,“ poukázala. Odhlasovanie návrhu o zmrazení eurofondov nie je síce záväzné, je však podľa nej pre Slovensko obrovskou hanbou.

„Ficova vláda sa od začiatku nevenovala ničomu inému, než ochrane záujmov kriminálnych skupín a rozvratu orgánov spravodlivosti. Upozorňovali sme ich dlhodobo, kam tento rozvrat bude viesť – nielen k nárastu kriminality ako takej, ale aj k vážnemu ohrozeniu základných národných a ekonomických záujmov,” hovorí Remišová. Zároveň poukázala na aktuálny „škandál na Pôdohospodárskej platobnej agentúre“ – šéf sekcie vnútornej kontroly pôsobil predtým ako spoločník a konateľ firmy, ktorá sa priamo podieľala na realizácii projektov, ktoré mal následne kontrolovať. Túto skutočnosť zamlčal v životopise a zistila to až Európska komisia.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK