Štvrtok 8. októbra, 2026
Obrovský symbol eura v sídle Európskej centrálnej banky vo Frankfurte nad Mohanom. ECB chce v dôsledku inflácie, ktorú podnecuje vojna s Iránomprvýkrát od roku 2023 zvýšiť úrokové sadzby. (Foto: Kirill Kudryavtsev/AFP via Getty Images)
»

Euro na ročnom minime: Vyvolá Francúzsko novú eurokrízu?

Euro kleslo na najnižšiu úroveň od mája 2025. Vysoký dlh Francúzska, rastúce náklady na financovanie a politická neistota vytvárajú tlak na spoločnú menu. Nová kríza eurozóny nie je istá, riziká však rastú.

V pondelok 5. októbra klesol kurz eura voči americkému doláru na ročné minimum 1,116 dolára za euro. Zároveň išlo o najnižší kurz od mája 2025. Historické minimum dosiahlo euro v roku 2000, keď jeho kurz predstavoval len niečo viac ako 80 amerických centov – ešte pred jeho oficiálnym zavedením do hotovostného obehu.

Mnohé nasvedčuje tomu, že dlhová kríza vo Francúzsku je jedným z faktorov, ktoré oslabujú dôveru kapitálových trhov v spoločnú menu. V návrhu rozpočtu z 1. októbra vláda priznala, že pomer dlhu krajiny k hrubému domácemu produktu (HDP) v tomto roku vzrastie na 119,3 percenta. V budúcom roku má dosiahnuť dokonca 121,7 percenta. Referenčná hodnota EÚ je pritom 60 percent.

Dlh rastie o 5 000 eur za sekundu

Aj aktuálny rozpočtový deficit sa čoraz viac vzďaľuje od cieľovej hodnoty EÚ na úrovni 3 percent. Vlani vo Francúzsku dosiahol 5,1 percenta, v tomto roku prognózy počítajú s 5,4 percenta. Na zníženie tohto podielu na päť percent v budúcom roku by bol potrebný prísny balík úsporných opatrení. Vláda premiéra Sébastiena Lecornua predložila na rok 2027 rozpočet, ktorý počíta s úsporami vo výške 54 miliárd eur, z toho 43 miliárd eur majú priniesť nové opatrenia. Väčšinu úspor chce Lecornu dosiahnuť zmrazením platov vo verejnej službe a len obmedzenou valorizáciou dôchodkov podľa inflácie Ďalšie úspory majú priniesť škrty vo financovaní samospráv, vo výdavkoch na zdravotníctvo a v daňových úľavách. Nie je isté, či sa Lecornuovi podarí presadiť rozpočet v Národnom zhromaždení.

Ak by sa neprijali žiadne opatrenia na zvrátenie tohto vývoja, deficit by podľa očakávaní vzrástol približne na 6,5 percenta.

Štátny dlh rastie o viac ako 5 000 eur za sekundu a výnos desaťročných francúzskych štátnych dlhopisov nedávno prechodne dosiahol takmer 5 percent. Išlo o najvyššiu úroveň od roku 2002.

Náklady na úroky vo všetkých verejných rozpočtoch sa na rok 2026 odhadujú približne na 75 miliárd eur. V dôsledku zhoršenia úverového hodnotenia úverovej bonity – napríklad ratingovou agentúrou Fitch v septembri 2025 – sa získavanie nových úverov výrazne predražuje. Potreba refinancovania francúzskeho štátu má podľa agentúry Agence France Trésor v roku 2027 dosiahnuť 339,7 miliardy eur.

Po agentúre Fitch znížila úverový rating Francúzska na A+ aj agentúra S&P. Moody’s v súčasnosti hodnotí Francúzsko stupňom Aa3 s negatívnym výhľadom; ďalšie rozhodnutie o ratingu je avizované na 23. októbra.

Reťazová reakcia medzi krajinami eurozóny?

Vývoj vo Francúzsku je dôležitý pre celú eurozónu, pretože vyššie rizikové prirážky sa nemusia obmedziť len na francúzske štátne dlhopisy. Situácia vo Francúzsku by mohla viesť trhy aj ku kritickejšiemu pohľadu trhov na úverové riziká ďalších vysoko zadlžených krajín eurozóny. To by mohlo zvýšiť náklady na financovanie aj v Taliansku či Španielsku a následne v celej menovej oblasti.

Existuje niekoľko nástrojov, ktoré môžu takémuto vývoju zabrániť alebo ho obmedziť.

Európska centrálna banka (ECB) v roku 2022, keď na začiatku obratu smerom k zvyšovaniu úrokových sadzieb rástli rizikové prirážky, vytvorila takzvaný nástroj na ochranu transmisie menovej politiky (TPI). Ten oprávňuje ECB za určitých okolností nakupovať štátne dlhopisy krajiny eurozóny na sekundárnom trhu. Takýto postup má byť možný okrem iného vtedy, keď „neodôvodnený, neusporiadaný“ vývoj na trhu ohrozuje prenos účinkov menovej politiky do ekonomiky. Pre tieto nákupy nie je stanovený pevný limit.
Tento nástroj sa však neuplatňuje automaticky. ECB pritom okrem iného vyžaduje primeranú kvalitu hospodárskej a rozpočtovej politiky a vôľu obmedzovať zadlžovanie štátu.

Už v piatok 2. októbra dosiahol rozdiel medzi výnosmi francúzskych a nemeckých štátnych dlhopisov približne 1,5 percentuálneho bodu, čo bola najvyššia hodnota od dlhovej krízy v eurozóne v roku 2011. Obnovenie dôvery trhov závisí od vlády a ďalšieho politického vývoja v krajine. Ak prevládne presvedčenie, že sa v strednodobom horizonte podarí dostať deficit a verejný dlh pod kontrolu, súčasný tlak by mohol opäť poľaviť. Pokračujúce nepokoje a politické otrasy by však mohli situáciu ešte viac zhoršiť.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Diskusia

Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.

Na pridanie komentára sa alebo si .

Prečítajte si aj