Svet, Životné prostredie » EÚ

EÚ sa pred samitom v Brazílii dohodla na miernejších cieľoch v oblasti uhlíkových emisií

Poľsko, Maďarsko a Slovensko hlasovali proti dohode o znížení emisií o 90 % do roku 2040.

Dohoda obsahuje kompromis, ktorý členským štátom umožní nakupovať emisné kredity na medzinárodnej úrovni, aby dosiahli svoje ciele, čo v podstate znamená, že bohatšie krajiny môžu udržať svoje emisie na mierne vyššej úrovni, pokiaľ za to zaplatia.

Kredity CO2 čelili viacerým škandálom, keď sa zistilo, že nákladné projekty neprinášajú klimatické výhody, ktoré sľubovali. Fínsko, Nemecko, Španielsko a Holandsko v diskusii presadzovali zásadnejšie zníženie emisií, zatiaľ čo niektoré environmentálne skupiny kritizovali umožnenie nákupu emisných kreditov s tvrdením, že to v podstate outsourcuje povinnosti EÚ.

Obavy z deindustrializácie

Hoci dohoda nie je pre niektorých dostatočná, politici rôznych politických presvedčení vyjadrili obavy, že ciele sú „príliš ambiciózne“, aby ich bolo možné dosiahnuť do 15 rokov.

Nemecká politik Peter Liese (súčasť skupiny Európskej ľudovej strany) v apríli pre agentúru Reuters povedal: „Mnohí z nás, najmä v Rade a parlamente, považujeme 90 [percent] za veľmi ambiciózny cieľ, ja by som dokonca povedal, že je to príliš ambiciózny cieľ… Naozaj si myslíme, že ak sa 90 % implementuje bez akejkoľvek flexibility, povedie to k deindustrializácii,“ povedal.

Český poslanec Ondrej Knotek, ktorý zastupuje hnutie ANO, vyjadril svoj nesúhlas s dohodou na X „Ministri sa dohodli na 5 % znížení emisií mimo EÚ a 85 % v rámci EÚ. V praxi to znamená, že ministri zmierňujú cieľ pre EÚ z 87 % na 85 %, čo je zmiernenie iba o 2 %. A aj tých 85 % znamená oveľa rýchlejšiu zelenú dohodu, a tým aj dopad na ekonomiku a peňaženky občanov. Dohoda síce sľubuje určité ústupky, ale rozhodne za to nestojí – tento cieľ je jednoducho neporovnateľne horší,“ napísal Knotek.

Ministri EÚ pre klímu boli uzamknutí v maratónskej schôdzi cez noc do stredy (5. októbra) ráno, kým nedosiahli dohodu. Európsky parlament teraz bude hlasovať o dohode a rokovať o jej obsahu s Európskou radou.

Rastúci skepticizmus

Európsky komisár pre klímu, čistú energiu a čistý rast Wopke Hoekstra povedal, že vzhľadom na súčasnú geopolitickú a ekonomickú situáciu bol kompromis nevyhnutný. „Na tomto kontinente budeme pokračovať v opatreniach v oblasti klímy, ale musia byť prepojené, musia byť spojené s nezávislosťou a konkurencieschopnosťou. Jedno bez druhého nie je možné. Všetky tri sú nevyhnutné,“ povedal.

OSN požiadala všetky vlády na celom svete, aby predložili klimatické plány na rok 2035 pred klimatickým samitom COP30, ktorý sa začne vo štvrtok 6. októbra v Brazílii. Očakáva sa, že samit otestuje odhodlanie hlavných ekonomík dodržať svoje záväzky týkajúce sa emisií uhlíka ako opozícia voči Spojeným štátom. Americký prezident Donald Trump totiž vo svojom prejave v OSN v septembri označil zmenu klímy za „najväčší podvod, aký kedy bol na svete spáchaný“, a vyzval krajiny, aby „sa zbavili tohto zeleného podvodu“.

Ďalekosiahle dôsledky

Mnohé členské štáty zaznamenali od uzavretia Parížskej dohody v roku 2015 zmenu vlády, pričom nadšenie pre politiku zelenej energie v mnohých krajinách opadlo v dôsledku obáv z ekonomických škôd. Stúpajúce ceny palív vyvolali u mnohých spotrebiteľov a podnikateľov hnev voči cieleným hodnotám a obavy z ďalšieho rastu cien, ktorý by mohla spôsobiť politika zelenej energie.

„Stanovovanie klimatických cieľov nie je len výberom čísla, je to politické rozhodnutie s ďalekosiahlymi dôsledkami pre kontinent… Preto sme sa tiež snažili poskytnúť istotu, že tieto ciele je možné dosiahnuť spôsobom, ktorý zachová konkurencieschopnosť, sociálnu rovnováhu a bezpečnosť,“ povedal dánsky minister pre klímu Lars Aagaard.

Kompromisy a ústupky

Blok sa tiež dohodol na zmiernení ďalších kontroverzných klimatických politík, napríklad odložení termínu pripravovaného trhu EÚ s uhlíkom o jeden rok – na rok 2028. V rámci ďalšieho kompromisu dohoda umožňuje EÚ prehodnotiť svoju politiku v závislosti od hospodárskej výkonnosti členských štátov.

Krajiny ako Francúzsko a Portugalsko požiadali o 5-percentnú flexibilitu uhlíkových kreditov, zatiaľ čo iné, vrátane Talianska a Poľska, požadovali 10 %.

Taliansko, Poľsko, Slovensko a Česká republika sa postavili proti pôvodnému 90-percentnému cieľu ako príliš reštriktívnemu pre odvetvia, ktoré zápasia s trojitou záťažou – rastúcimi nákladmi na energiu, lacnejším čínskym dovozom a clami uvalenými Spojenými štátmi.

Krajiny, ktoré podporovali pôvodný vyšší cieľ, vrátane Holandska, Španielska a Švédska, uvádzali viac prípadov extrémneho počasia a potrebu dohnať Čínu vo výrobe zelených technológií.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK