Pondelok 7. júla, 2025
Bývalý holandský minister zahraničných vecí a súčasný komisár pre klimatické opatrenia Wopke Hoekstra v Európskom parlamente v Štrasburgu vo Francúzsku 2. októbra 2023. (foto: Frederick Florin/AFP prostredníctvom Getty Images)
, »

EÚ umožní využitie medzinárodných uhlíkových kreditov

Európska komisia navrhla klimatický cieľ EÚ na rok 2040, ktorý umožní krajinám využívať medzinárodné uhlíkové kredity.

Európska komisia 2. júla navrhla zmenu a doplnenie zákona EÚ o klíme, ktorým sa stanovuje klimatický cieľ na rok 2040, a to zníženie čistých emisií skleníkových plynov (GHG) o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Komisia uviedla, že návrh bude vychádzať z existujúceho záväzného cieľa znížiť tieto emisie do roku 2030 najmenej o 55 %.

V uverejnenom informačnom dokumente EÚ diskutovala o možnosti „obmedzeného využívania“ vysoko kvalitných medzinárodných uhlíkových kreditov od roku 2036, ktoré by boli obmedzené na maximálne 3 % čistých emisií EÚ z roku 1990.

Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) sa uhlíkové kredity merajú v metrických tonách ekvivalentu CO2 a môžu ich zakúpiť jednotlivci, podniky a organizácie na kompenzáciu emisií alebo podporu environmentálnych projektov. Môže ísť napríklad o výsadbu stromov alebo dokonca nákup kreditov v rámci projektu vodnej elektrárne v Číne. EÚ už skôr uviedla, že medzinárodné trhy s uhlíkom „môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri nákladovo efektívnom znižovaní globálnych emisií skleníkových plynov“.

Wopke Hoekstra, európsky komisár pre klímu, obhajoval používanie uhlíkových kreditov v prejave 2. júla. „Tieto uhlíkové kredity budú musieť byť overiteľné, certifikovateľné a dodatočné. Len vtedy skutočne pomôžu budovať mosty s našimi priateľmi po celom svete… To poskytne priestor na dýchanie v sektoroch, v ktorých je zníženie emisií náročné,“ povedal.

V rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) musia ďalej subjekty odovzdať emisné kvóty za svoje emisie a zakúpiť obchodovateľné aktíva, nazývané emisné kvóty EÚ, aby pokryli svoje emisie skleníkových plynov. Ak tak neurobia, prevádzkovatelia čelia pokute 100 eur za každú tonu nadmerných emisií.

Všetky návrhy komisie budú teraz predložené Európskemu parlamentu a Rade na „rokovania a prijatie“.

Minulý rok na konferencii OSN o zmene klímy COP 29 v Azerbajdžane sa krajiny a vyjednávači dohodli na vytvorení systému obchodovania s uhlíkovými kreditmi, ktorý podporilo OSN. V tom čase Simon Stiell, výkonný tajomník OSN pre zmenu klímy, povedal: „Ak budú tieto uhlíkové trhy funkčné, pomôžu krajinám rýchlejšie a lacnejšie realizovať svoje klimatické plány a znížiť emisie.“

Kritika

Využívanie emisných kreditov vyvolalo kritiku zo všetkých strán, od environmentálnych aktivistov až po kritikov politiky nulových emisií.

„Medzinárodné oceňovanie uhlíka, ktoré sa týka všetkých sektorov hospodárstva, je teoreticky najefektívnejším spôsobom, akým môžeme bojovať proti zmene klímy,“ povedal vtedy Harry Wilkinson, vedúci oddelenia politiky v Global Warming Policy Foundation, pre The Epoch Times. Dodal však, že to bude musieť byť sprevádzané zrušením všetkých dotácií na obnoviteľné zdroje energie a ďalších trhových deformácií súvisiacich s klímou.

„Museli by sme tiež premyslieť vplyv na rozvojové krajiny… Bohužiaľ, tieto sprievodné opatrenia sa pravdepodobne neuskutočnia. Takže nakoniec hrozia spotrebiteľom len ďalšie náklady, ktoré sa pridajú k všetkým ostatným.“

V správe z roku 2023 organizácia Friends of the Earth tvrdila, že uhlíkové kredity a kompenzácie „proste nedosahujú skutočné zníženie emisií… Podporujú modely ťažobného priemyslu a neokolonializmu, v ktorých sú komunity, predovšetkým na globálnom juhu, obetované v záujme pokračujúceho zisku veľkých znečisťovateľov,“ uvádza sa v správe.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?

Prečítajte si aj