Názory

Digitálne euro bude mať podobné pravidlá ako čínsky jüan. Brusel chce z trhu vytlačiť americké platobné giganty, kritici varujú pred väčšou kontrolou (Komentár)

Európska centrálna banka (ECB) celé roky prezentovala digitálne euro iba ako modernú a praktickú alternatívu k bankovkám a minciam. Teraz už otvorene priznáva, že cieľom projektu je reagovať na dominanciu amerických platobných spoločností. Podľa údajov ECB spracúvajú spoločnosti Visa a Mastercard 61 % kartových platieb v eurozóne a práve túto závislosť chce Brusel prelomiť.

Dňa 23. júna schválil Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové záležitosti (ECON) svoje vyjednávacie stanovisko k legislatívnemu balíku o digitálnom eure pomerom hlasov 43 ku 14. Toto schválenie síce ešte neznamená prijatie konečného zákona, ale konečná dohoda s Radou sa očakáva do konca roka 2026 a samotné zavádzanie sa má začať až v roku 2029.

Projekt, ktorý ECB dlhodobo obhajovala len ako pohodlnejšiu alternatívu k hotovosti, bol tentoraz vo vyhlásení Európskeho parlamentu predstavený ako skutočne európska platobná možnosť. Jej úlohou je oslabiť dominanciu veľkých amerických platobných spoločností, čo môže znamenať ďalšie vyhrotenie transatlantických vzťahov.

Dominancia spoločností Visa a Mastercard v cezhraničných transakciách v Európe im prináša miliardové príjmy z poplatkov; ich výrazné obmedzenie by oslabilo dolár, prinieslo ekonomickú stratu týmto americkým firmám a ohrozilo jeden z nástrojov mäkkého vplyvu Washingtonu. Nech už tento spor medzi blokmi dopadne akokoľvek, cenu za riešenie, ktoré si zvolil Brusel, zaplatia v prvom rade európski občania.

Tento vývoj odráža čoraz protekcionistickejší prístup EÚ v technologickej oblasti, zreteľný už v zákone o digitálnych trhoch (Digital Markets Act) aj v nedávnom balíku opatrení Tech Sovereignty Package, ktorý ďalej komplikuje otvorenú hospodársku súťaž a súkromné inovácie. Pod zámienkou obrany európskej suverenity sa Brusel rozhodol budovať centralizovanú verejnú infraštruktúru. Peniaze však nie sú infraštruktúra. Sú nástrojom, prostredníctvom ktorého štát a občan každý deň vyjednávajú hranice individuálnej slobody. Práve preto sa už od začiatku debát o digitálnom eure rysuje mimoriadne nebezpečný smer vývoja.

Podľa schváleného vyjednávacieho stanoviska o maximálnej sume digitálnych eur, ktorú môže každý človek držať, nebude rozhodovať občan, ale Európska komisia na odporúčanie ECB, pričom limit bude pravdepodobne predstavovať okolo 3 000 eur a bude sa pravidelne prehodnocovať.

Podnikom navyše neumožnia držať zostatky v digitálnych eurách dlhšie ako 24 hodín, s výnimkou zhromažďovania prijatých platieb, ktoré sa po uplynutí tejto lehoty budú musieť automaticky previesť.

To podnikom znemožní využívať digitálne euro ako nástroj na riadenie firemnej pokladnice, rezervu likvidity alebo na bežné platby, napríklad dodávateľom či zamestnancom. Týmto pravidlom Brusel posilňuje centralizovanú štátnu kontrolu a výrazne obmedzuje užitočnosť digitálneho eura pre podnikateľský sektor. Firmy tak prichádzajú o slobodu aj možnosti.

Limity držby a obmedzenia uvalené na podniky môžu zástancov slobody šokovať, nie sú však ničím novým. Tieto myšlienky sú súčasťou projektu digitálneho eura už od jeho počiatočných fáz. V legislatívnom návrhu, ktorý Európska komisia predstavila v roku 2023, ECB aj Brusel výslovne priznali, že stanovia limity na množstvo digitálnych eur, ktoré môže každý občan držať. Použili pri tom známu zámienku „ochrany“, tentoraz ochrany finančnej stability a zabránenia odlivu vkladov z komerčných bánk. Novinkou teda nie je samotný princíp, ale jeho zavedenie do praxe. To, čo bolo v roku 2023 otvorenou možnosťou, sa teraz zmenilo na konkrétne rozhodnutie, zjavne prijaté bez ohľadu na želania samotných občanov.

Tieto podmienky vychádzajú z rovnakej logiky centralizovanej kontroly, aká je typická pre čínsku digitálnu menu, digitálny jüan (e-CNY). Aj v čínskom systéme existuje možnosť získať vyššie limity výmenou za poskytnutie väčšieho množstva osobných údajov a prijatie nižšej miery súkromia – ide o model „stupňovitého súkromia“, v ktorom občan vždy obetuje časť slobody a jedinou voľbou zostáva miera podriadenia sa štátu. V mene „európskej suverenity“ tak Európa namiesto posilňovania súkromnej hospodárskej súťaže a liberalizácie trhu s cieľom znížiť závislosť od amerických platobných spoločností preberá model štátnej kontroly, ktorý Čína doviedla do dokonalosti.

Hoci ECB verejne popiera, že digitálne euro bude programovateľnou menou, práve takéto technologické a centralizované riešenia vždy ponechávajú otvorenú možnosť, že na ich architektúre neskôr vybudujú podmienené funkcie. Peniaze tak môžu mať lehotu platnosti, môžu byť podmienené alebo sledované, čím sa premenia na nástroj verejnej politiky oveľa mocnejší, ako kedy bola hotovosť. V snahe reagovať na údajnú vonkajšiu závislosť od Severnej Ameriky vytvára Európa ešte nebezpečnejšiu vnútornú závislosť, v ktorej peniaze prestávajú byť nástrojom individuálnej slobody a otvorených trhov a stávajú sa prostriedkom kontroly a geopolitického súperenia.

Digitálne euro napokon Európu ani neoslobodí, nezmodernizuje a ani nezjednoduší platby. Len presunie kontrolu z amerických súkromných spoločností na európske verejné inštitúcie a zároveň ju ďalej posilní. Vo svojej podstate tento projekt odhaľuje zásadnú civilizačnú voľbu: peniaze prestávajú patriť predovšetkým jednotlivcom, pretože štát si prisvojuje právomoc určovať hranice finančnej slobody.

Brusel nielen ohrozuje slobodu svojich občanov, ale zároveň riskuje ďalšie vyhrotenie transatlantického napätia. Priama výzva dominancii amerických platobných gigantov a globálnej infraštruktúre dolára sotva zostane vo Washingtone bez odozvy. Čím viac sa peniaze menia na nástroj verejnej politiky a geopolitického súperenia, tým menej priestoru zostáva pre individuálnu slobodu a otvorené trhy.

Prevzaté z Nadácie pre ekonomické vzdelávanie (FEE)

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK