Svet

Demonštrácia moci alebo zakrývanie krízy? Čínske manévre pri Taiwane sprevádzajú čistky v armáde

Čínsky režim uskutočnil začiatkom minulého týždňa jedno zo svojich doteraz najrozsiahlejších vojenských cvičení, počas ktorého Číňania obkľúčili Taiwan. Analytici dávajú túto demonštráciu sily do súvisu s otrasmi v najvyššom velení ozbrojených síl krajiny.

Len tri dni pred Novým rokom začala čínska armáda cvičenie s ostrou streľbou na mori a vo vzdušnom priestore pri Taiwane. Východné veliteľstvo oznámilo, že nasadilo torpédoborce, bombardéry, bezpilotné lietadlá, obojživelné útočné lode a ďalšie zbrane, aby otestovalo bojovú pripravenosť na blokádu a kontrolu prístavov a kľúčových oblastí.

Taiwanské ozbrojené sily uviedli, že posledná séria čínskych manévrov sa konala bližšie k hlavnému ostrovu než kedykoľvek predtým. Podľa taiwanského ministerstva národnej obrany dopadlo desať čínskych rakiet do priľahlej zóny (približne 44 kilometrov od Taiwanu), do ktorej vstúpilo aj niekoľko čínskych vojnových lodí a plavidiel pobrežnej stráže.

Hovorca čínskeho ministerstva obrany označil cvičenia za dôrazné varovanie taiwanským silám usilujúcim sa o nezávislosť. Reagoval tak počas pravidelnej mesačnej tlačovej konferencie na otázku, či manévre súvisia s nedávnym predajom amerických zbraní Taiwanu.

Aktivity Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA) nasledovali približne dva týždne po tom, ako administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa schválila rekordný predaj zbraní Taiwanu v hodnote 11,1 miliardy dolárov. Ide o najväčší balík vojenskej techniky, aký bol kedy pre tento demokratický ostrov navrhnutý.

Čistky v strane

Hoci cieľom cvičení môže byť demonštrácia nespokojnosti Pekingu s rastúcou medzinárodnou podporou Taiwanu, rolu môžu hrať aj politické tlaky vo vnútri vedenia Čínskej komunistickej strany (ČKS), uviedol Su Tzu-yun z Inštitútu národnej obrany a bezpečnosti, think tanku financovaného taiwanskou vládou. Pripomenul, že čínska armáda usporiadala cvičenie len týždeň po tom, ako jej vedenie predstavilo nového veliteľa zodpovedného na operácie v okolí Taiwanu.

Yang Zhibin bol povýšený do hodnosti armádneho generála 22. decembra 2025. Štátne médiá ho označili za veliteľa Východného veliteľstva ČĽOA, čo je titul, ktorý Peking nikdy predtým verejne neuvádzal.

Toto povýšenie – prvé a jediné v roku 2025 – sa odohralo na pozadí rozsiahlej protikorupčnej kampane, ktorá zmietla desiatky vojenských špičiek vrátane blízkych spolupracovníkov Si Ťin-pchinga. Východná bojová zóna, ktorú Si Ťin-pching zriadil v rámci rozsiahlej vojenskej reformy v roku 2016, zahŕňa niektoré z politicky najcitlivejších oblastí vrátane Východočínskeho mora a Taiwanskej úžiny.

S prehlbujúcimi sa čistkami v armáde sa veliteľstvo stalo hlavným cieľom politického „očisťovania“. V rámci najväčšieho odvolávania za posledné desaťročie Peking vylúčil deväť vysokopostavených veliteľov zo strany aj armády a obvinil ich z korupcie a zneužívania moci. Podľa analýzy Jamestown Foundation z októbra 2025 sedem z nich v minulosti slúžilo práve na Východnom veliteľstve, pričom Lin Xiangyang a He Weidong boli jeho bývalými veliteľmi.

Manévre sa začali necelých 24 hodín po skončení každoročného fóra Šanghaj – Tchaj-pej, o ktorom čínske úrady tvrdia, že má podporovať mierové vzťahy medzi oboma brehmi úžiny. Na tohtoročnom fóre sa 28. decembra 2025 zúčastnil starosta Tchaj-peja Čchiang Wan-an, ktorý so svojím šanghajským kolegom Gong Zhengom podpísal dve memorandá o technickej spolupráci.

„Náhle vojenské kroky Čínskej komunistickej strany, najmä bezprostredne po fóre partnerských miest z oboch brehov úžiny, sú veľmi nezvyčajné,“ povedal pre Epoch Times Su, taiwanský expert na vojenský potenciál a fungovanie Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády.

Fórum, ktoré sa konalo v Šanghaji 27. – 28. decembra 2025, je mnohými považované za politicky citlivé, pričom slúži ako každoročná platforma na výmenu názorov medzi predstaviteľmi Tchaj-peja a Šanghaja.

Su naznačil, že Peking môže využívať zintenzívnené aktivity proti Taiwanu na odvedenie pozornosti od mocenských bojov v najvyšších radoch komunistickej strany. „Vnútri ČKS môžu byť určité problémy, ktoré priviedli Peking k náhlemu zorganizovaniu tohto vojenského cvičenia. Môže to znížiť politický tlak,“ uviedol expert.

Podľa Shen Ming-shiha, pracovníka z taiwanského think tanku Inštitút pre výskum národnej obrany a bezpečnosti (Institute for National Defense and Security Research), vedenie v Pekingu sa zrejme snaží využiť Taiwan na to, aby ukázalo, že napriek korupcii je ČĽOA stále schopná ovládnuť región.

„ČĽOA chce vojenským cvičením demonštrovať, že jej bojové schopnosti zostávajú nedotknuté napriek korupcii, ktorá sužuje jej najvyšších vojenských predstaviteľov, “ povedal denníku Epoch Times. „Chcú dokázať, že sú schopní vykonávať rozsiahle cvičenia a v prípade potreby použiť silu proti Taiwanu.“

Demonštrovaním vojenskej sily sa Peking podľa analytika snaží vyvíjať tlak aj na Tokio a Washington. Shen neočakáva, že japonská vláda ustúpi alebo že Spojené štáty prestanú dodávať zbrane Taiwanu. „Peking (namiesto toho) narazí na silnejší odpor… Medzinárodné spoločenstvo bude venovať väčšiu pozornosť obrane Taiwanu, ako aj vplyvu týchto cvičení na vzťahy medzi oboma brehmi úžiny a širší indo-tichomorský región. Manévre môžu dokonca zmobilizovať ďalšiu medzinárodnú podporu Taiwanu,“ tvrdí Shen.

Čínsky režim rozpútal kampaň namierenú proti Japonsku po tom, ako jeho premiérka Sanae Takaichiová v odpovedi na parlamentnú otázku spojila prípadnú krízu na Taiwane so „situáciou ohrozujúcou prežitie“ Japonska. Tento postoj by japonskej vláde umožnil zmobilizovať jednotky, ak by bolo potrebné zasiahnuť.

Takaichiová poznamenala, že jej vláda je aj naďalej pripravená rokovať s čínskou stranou, odmietla však požiadavku Pekingu, aby stiahla svoje predchádzajúce vyhlásenia. Podľa nej sú v súlade s dlhodobou politikou Tokia.

Japonské ministerstvo zahraničia vyjadrilo znepokojenie nad najnovšími cvičeniami Pekingu v blízkosti Taiwanu, ktorý leží približne 110 kilometrov od najzápadnejšieho japonského územia. Aj americké ministerstvo zahraničia vyzvalo Peking, aby sa prestal vojensky vyhrážať Taiwanu.

„Čínske vojenské aktivity a rétorika voči Taiwanu, ako aj voči ďalším aktérom v regióne zbytočne zvyšujú napätie,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Tommy Pigott vo vyhlásení z 1. januára.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK