Domov, Svet » EÚ

Členstvo Ukrajiny v EÚ: Využívá Kyjev cielene útoky na ropovod proti Budapešti?

Maďarsko už dlhšiu dobu blokuje vstup Ukrajiny do EÚ a Kyjev naň kvôli tomu vyvíja tlak. Ropovod Družba sa teraz stáva ústrednou témou. Najnovšie výroky Volodymyra Zelenského sú v Maďarsku interpretované ako hrozba.

Ukrajinský prezident na tlačovej konferencii pri príležitosti Dňa nezávislosti Ukrajiny (24. 8.) predniesol pozoruhodný komentár týkajúci sa Maďarska. Na pozadí boli útoky ukrajinských ozbrojených síl na ropovod Družba v auguste. Touto trasou odoberá Budapešť ruskú ropu.

Na otázku novinárky, či by útoky na ropovod mohli prispieť k tomu, aby Budapešť zrušila svoje veto proti vstupu Ukrajiny do EÚ, odpovedal: „Vždy sme podporovali priateľstvo medzi Ukrajinou a Maďarskom. Teraz závisí ďalšia existencia tohto priateľstva iba na postoji Maďarska.“

Podľa maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa Zelenskyj využil ukrajinský štátny sviatok na to, aby sa Maďarsku vyhrážal. Treba dodať, že výraz „priateľstvo“ je zároveň v ruštine názvom ropovodu, na ktorý Ukrajina opakovane zaútočila.

Slovné prestrelky nasledovali v rýchlom slede. Do sporu sa zapojilo aj Slovensko, ktoré tiež odoberá dodávky ruskej ropy.

Maďarsko odmieta „hrozby“ z Kyjeva

Maďarsko je jediným členským štátom EÚ, ktorý sa v Bruseli otvorene stavia proti urýchleniu vstupu Ukrajiny do spoločenstva. V polovici februára premiér Viktor Orbán zablokoval zahájenie prvých jednaní prístupového procesu. Zároveň požadoval rozšírenie zoznamu podmienok, ktoré má Ukrajina splniť.

Vzhľadom na to, že ukrajinské ozbrojené sily v uplynulých týždňoch zaútočili na ropovod Družba už trikrát – v minulom týždni došlo k dvom útokom – minister Szijjártó vyhlásil, že Maďarsko „rozhodne odmieta hrozby ukrajinského prezidenta“.

Po poslednom útoku zaslal Szijjártó spolu so slovenským ministrom zahraničných vecí otvorený list Európskej komisii. V ňom uviedli, že útoky v skutočnosti neohrozujú len Rusko, ale najmä Maďarsko a Slovensko. Každý útok, má spôsobiť zastavenie zásobovania ropou v oboch krajinách na niekoľko dní.

„Suverenitu a územnú celistvosť považujeme za základné hodnoty medzinárodnej politiky. Preto tiež rešpektujeme suverenitu a územnú celistvosť každej krajiny, rovnako ako očakávame to isté od všetkých ostatných,“ uviedol Szijjártó vo svojej nedeľnej reakcii na sociálnych sieťach.

K tomu pripojil video, ktoré ukazuje časť Zelenského vyjadrenia, v ktorom zazneli kritické výroky.

Maďarský minister zároveň vyzval ukrajinského prezidenta, aby ukončil ohrozovanie Maďarska a „prestal narušovať našu energetickú bezpečnosť“. Szijjártó 22. augusta v príspevku na Facebooku napísal, že útoky na ropovody sú stále vážnejšie. Pri poslednom útoku „Ukrajinci okrem dronov nasadili také rakety,“ uviedol.

Reakcie ukrajinského ministra zahraničných vecí

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha o dva dni reagoval na Szijjártóove slová adresované ukrajinskému prezidentovi. Podľa neho energetická bezpečnosť Maďarska nezávisí na ukrajinských aktivitách.

„Energetická bezpečnosť Maďarska je v ich vlastných rukách. Diverzifikujte a staňte sa nezávislými od Ruska, rovnako ako zbytok Európy,“ napísal. Ukrajinskému prezidentovi podľa neho nie je potrebné vysvetľovať, čo má robiť alebo hovoriť, a kedy. „Je prezidentom Ukrajiny, nie Maďarska,“ uviedol Sybiha.

Minister sa už minulý týždeň podobne vyjadril k skorším Szijjártóovým výrokom o ukrajinských dronoch. Vtedy mu odkázal, že „svoje sťažnosti a hrozby môže od teraz posielať svojim priateľom v Moskve“, čím naznačil, že to nebola ukrajinská strana, kto vojnu začal.

Szijjártó predtým v súvislosti s diverzifikáciou opakovane zdôraznil, že vylúčenie ruských energetických zdrojov by výrazne zvýšilo náklady maďarských domácností. Preto to maďarská vláda odmieta.

Maďarsko naďalej pokrýva väčšinu svojej energetickej spotreby ruským plynom a ropou – približne 80 % dovozu plynu pochádza z Ruska. Vláda síce zvažuje alternatívne dodávateľské trasy, tie sú však neisté alebo príliš nákladné. Budapešť rovnako vsádza na spoluprácu s krajinami, ako je Azerbajdžan, Gruzínsko a Srbsko, zatiaľčo partnerstvo s Moskvou zostáva pre Orbána stále jednou z možností.

Slovensko: Ukrajina ohrozuje svoje vlastné záujmy

Slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) sa 24. augusta v televíznej relácii TV JOJ taktiež vyjadril k prebiehajúcej debate.

Slovensko dodáva Ukrajine veľké množstvo pohonných hmôt, zdôraznil Blanár. V Bratislave ich na tento účel spracováva rafinéria Slovnaft, ktorá využíva ruskú ropu z ropovodu Družba. Približne 10 % mesačnej spotreby nafty na Ukrajine pochádza zo Slovenska, vysvetlil minister.

„Táto infraštruktúra je pre nás veľmi dôležitá,“ uviedol Blanár a dodal: „vidíme, že samotná Ukrajina si poškodzuje svoje záujmy, lebo riskuje, že nebude mať dostatok paliva na svojej strane.“ Podľa jeho slov sa v tejto veci koordinuje aj s ukrajinským ministrom zahraničia, ktorý jeho obavy zdieľa.

Maďarsko dodáva Ukrajine tiež elektrinu a ropu. Premiér Viktor Orbán pred dvoma týždňami v podcaste uviedol, že dodávky elektriny na Ukrajinu sú veľmi ohrozené – „napríklad výpadkom prúdu“. Dodal, že Maďarsko by mohlo „spôsobiť kolaps Ukrajiny počas jediného dňa“.

Brusel nevidí dodávky energií ako ohrozené

Na sťažnostné listy slovenského a maďarského ministra zahraničných vecí, zaslané minulý týždeň Európskej komisii kvôli ukrajinským útokom na ropovod, sa v Bruseli pýtala spravodajská stanica Euronews.

Tlačová služba Komise uviedla, že podľa ich názoru nie sú dodávky energií v Maďarsku ani na Slovensku ohrozené. Dôvodom je povinnosť všetkých členských štátov vytvárať zásoby ropy a ropných produktov na 90 dní.

„Potvrdzujeme, že ako na Slovensku, tak aj v Maďarsku je k dispozícii predpísané množstvo núdzových rezerv, ktoré môžu byť v prípade potreby uvoľnené,“ uvádza odpoveď z 22. augusta.

Hovorca Komise doplnil, že události neohrozujú bezpečnosť energetických dodávok v EÚ. Preto sa neočakávajú žiadne ďalšie opatrenia. Či nedeľné výroky Zelenského ovplyvnia postoj Bruselu, zostáva zatiaľ nejasné.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK