Názory

Čínske dodávateľské reťazce obchádzajú clá. Peking presúva výrobu do tretích krajín (Komentár)

Čínske dodávateľské reťazce sa rozširujú po celom svete – od Maďarska a Srbska až po Maroko, Egypt a Thajsko. Ako naznačuje výber týchto lokalít, ide o reakciu nielen na americké, ale aj na európske clá uvalené na čínsky tovar.

Čínska priemyselná expanzia sa pôvodne sústreďovala na Spojené štáty a Európu, kde Čína získavala technológie. Neskôr sa rozšírila aj do krajín ako Vietnam či Mexiko. Cez ne sa čínsky tovar dostával do USA. Dnes sa tento model rozšíril do celého sveta. Čoraz viac čínskeho tovaru sa dostáva do Európy cez tretie krajiny.

S globálnym rozširovaním čínskych dodávateľských reťazcov sa objavujú aj snahy Pekingu presadiť vlastné pravidlá riadenia priemyselných odvetví prostredníctvom regulácií a noriem vytvorených Čínskou komunistickou stranou (ČKS). Tieto pokusy o presadzovanie čínskych noriem za hranicami krajiny sú v rozpore s americkými a európskymi predpismi – napríklad s pravidlami týkajúcimi sa nútenej a detskej práce v čínskom bavlnárskom priemysle.

ČKS 5. augusta zaviedla odvetné sankcie voči šiestim americkým subjektom vrátane organizácií na ochranu ľudských práv a zodpovedného podnikania, ktoré podľa Pekingu pomáhali „nezákonným“ americkým sankciám namiereným proti nútenej práci v Sin-ťiangu.

Peking sa snaží posilniť svoj globálny vplyv presadzovaním vlastného modelu riadenia obchodu a podopiera ho zvyšovaním vývozu a obmedzovaním dovozu, aby sa svet stával čoraz závislejším od Číny – nie naopak.

Svet reaguje clami, aby zabránil obrovskému čínskemu obchodnému prebytku, ktorý vlani dosiahol 1,2 bilióna dolárov a tento rok smeruje k podobne závratným hodnotám. Takýto prebytok bude ďalej oslabovať priemyselné odvetvia vo svete.

Colná stratégia, o ktorej dnes pozitívne informujú aj niektoré mainstreamové finančné médiá, vznikla v Spojených štátoch, rozšírila sa do Európskej únie a v rôznych podobách ju uplatňujú Kanada, India, Rusko, Indonézia aj Turecko.

ČKS však hľadá spôsoby, ako clá obchádzať – od nákupu výrobných podnikov v cieľových ekonomikách cez presmerovanie vývozu do iných krajín až po prekládku tovaru v štátoch, ktoré clá zavádzajú.

Podľa Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku (PIIE) platí: „Zatiaľ čo podiel Číny na priamom americkom dovoze v rokoch 2017 až 2024 klesol o 7 percentuálnych bodov, jej podiel na pridanej hodnote obsiahnutej v americkom dovoze – ktorý zahŕňa aj čínske výrobky, súčiastky a ďalší obsah dovezený z iných krajín – klesol iba o 2 percentuálne body.“

Veľká časť čínskeho vývozu sa vyhla americkým clám tým, že smerovala cez tretie krajiny v podobe elektroniky alebo autodielov. Tie sa tam montovali do hotových výrobkov a následne smerovali do Spojených štátov s vysokým podielom čínskych súčiastok dovezených cez tretie krajiny. Americké clá mali na čínsky dovoz určitý účinok, no menší, než sa očakávalo – práve pre rozsiahlu prekládku v tretích krajinách.

Čínske spoločnosti zároveň získavali technológie a obchádzali clá nákupom priemyselných podnikov vo vysoko rozvinutých cieľových ekonomikách. Od polovice prvého desaťročia tohto storočia Čína strategicky investovala do viac ako 130 európskych výrobcov automobilových dielov, najmä v Nemecku a vo Francúzsku. Tieto investície pomohli čínskym firmám získať výrobné technológie a postupy a zároveň im zabezpečili takmer istý odbyt súčiastok aj tam, kde platili clá.

Pri nízkych clách je priamy čínsky vývoz stále konkurencieschopný, pretože čínske firmy predávajú oveľa lacnejšie než ich globálni konkurenti. Nedávna analýza spoločnosti Goldman Sachs ukázala, že pri solárnych paneloch, ťažkých nákladných vozidlách, LED obrazovkách a obuvi sú čínske ceny o 52 až 63 percent nižšie než ceny globálnych konkurentov. Ide o dôsledok čínskych dotácií a systému, ktorý zvýhodňuje čínsky vývoz na úkor výroby v USA a spojeneckých krajinách.

Kým hodnota čínskej meny nevzrastie na spravodlivú trhovú úroveň, kým neustúpi deflácia a kým sa čínska ekonomika nepreorientuje na domáceho spotrebiteľa, jej globálne dodávateľské reťazce sa budú ďalej rozširovať a ťažiť zo svetového dopytu, pričom sa budú vyhýbať clám.

Niektorí odborníci v reakcii na znehodnocovanie čínskej meny navrhujú medzinárodnú menovú dohodu podporenú koordinovanými clami voči Číne. Takáto dohoda by obmedzila čínsku exportnú ekonomiku a jej závislosť od globálnych dodávateľských reťazcov, ak by sa clá vzťahovali aj na prekládku tovaru v tretích krajinách a na čínske spoločnosti, ktoré sa presťahujú do zahraničia, ale zostanú pod kontrolou Pekingu. To by čínsku ekonomiku prinútilo viac sa orientovať na domácich spotrebiteľov, čo by zvýšilo životnú úroveň v Číne a počet pracovných miest v zahraničí.

Čínsky obchodný prebytok a globálne dodávateľské reťazce sú pre Peking zároveň výhodou aj nevýhodou. Poskytujú ČKS vplyv v krajinách, v ktorých pôsobia čínske firmy. Zároveň však vyvolávajú odpor v podobe ciel, nútia čínske spoločnosti investovať do výrobných aktív v zahraničí, ktoré môžu byť vystavené vyššiemu zdaneniu, a pripravujú čínskych občanov o pracovné miesta, ktoré by domácim spotrebiteľom umožnili zabezpečiť si základné životné potreby.

Koordinované clá namierené proti globálnym čínskym dodávateľským reťazcom získavajú pozornosť veľkých médií a predstavujú účinný spôsob, ako vyslať Pekingu jasný odkaz: Nechajte naše prosperujúce priemyselné odvetvia na pokoji a sústreďte čínsku priemyselnú kapacitu na podporu vlastných spotrebiteľov, nie na budovanie vplyvu ČKS.

Na tento účel by demokracie a ich spojenci, ktorí môžu zdaňovať globálne čínske dodávateľské reťazce, mali nasledovať príklad Spojených štátov a zaviesť takéto opatrenia, čím ochránia pracovné miesta, podporia demokraciu a oslabia autoritárstvo.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odzrkadľovať stanovisko Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK