Štvrtok 12. decembra, 2024
Investor prechádza okolo obrazovky zobrazujúcej pohyby na burze v spoločnosti obchodujúcej s cennými papiermi v meste Hangzhou vo východočínskej provincii Zhejiang (STR/ AFP via Getty Images)

Čína vstupuje do špirály ekonomickej skazy (Komentár)

Pred niekoľkými týždňami som natočil video o tom, že Čína je na pokraji recesie. O niekoľko týždňov neskôr sa recesia zmenila na úplnú paniku.

Koncom septembra sa konalo mimoriadne zasadnutie čínskeho vládnuceho politbyra, ktoré sa rozhodlo roztočiť tlačiarne peňazí na maximum a pumpovať peniaze spotrebiteľom, bankám, developerom, v podstate každému, kto ich môže minúť. Agentúra Bloomberg to nazvala „adrenalínovou injekciou“, čo znamená, že hoci to napumpuje aktíva, nebude to trvať dlho.

Konkrétne sa Peking chystá uvoľniť približne 3,8 bilióna jüanov (0,5 bilióna eur), aby udržal ekonomiku v chode. Bilión jüanov (0,13 bilióna eur) pôjde na spotrebiteľské dotácie vrátane prídavkov na deti vo výške 110 eur mesačne – aby sa čínske matky uplácali k rodeniu detí.

Ďalšie v poradí sú banky, ktoré dostanú 129 miliárd eur a ďalších 92 miliárd eur, ktoré sa investujú do akciových trhov. Údajne je to všetko na podporu výdavkov – keďže banky požičiavajú peniaze a akcionári sa cítia bohatí.

Okrem zbavovania sa peňazí Čína plošne znižuje úrokové sadzby – čo vlády robia, aby sa pokúsili podporiť rast. Znižuje požiadavky na zálohové platby na domy, otvára špeciálnu úverovú schému, aby banky a hedgeové fondy mohli hazardovať s akciami, a znižuje povinné rezervy pre banky, čo znamená, že banky môžu vybrakovať svoje trezory a začať požičiavať.

Ak to zhrnieme, Peking robí všetko pre to, aby dostal peniaze do voľného obehu, až po financovanie hazardných hráčov a nalievanie ďalších biliónov do čiernej diery čínskeho trhu s bývaním, ktorý je až komicky predimenzovaný. Možno ste už videli mestá duchov, ktoré Čína postavila; teraz prichádza druhé kolo.

Čo desí Čínu?

Možno sa pýtate, prečo je Čína taká zúfalá? Jednoducho: čínsky režim sa panicky bojí nielen hroziacej recesie, ale aj možnosti, že by sa ekonomika mohla dostať do osudovej slučky štrukturálnej stagnácie v japonskom štýle vďaka protipodnikateľskej politike čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga.

Kľúčovým číslom je tu úroková miera 30-ročných štátnych dlhopisov, klasický ukazovateľ ekonomiky v rozklade. Zlovestné je, že čínska 30-ročná sadzba práve klesla pod úroveň japonskej sadzby.

Z krátkodobého hľadiska sa v Pekingu spúšťa bublina a akcie prudko rastú. A hoci 4 trilióny jüanov (0,5 bilióna eur) je veľa peňazí, ešte to nie je veľký tresk – tým by bolo až dlho avízované 10 triliónové (1,3 biliónov eur) uvoľnenie peňazí z Pekingu.

Ešte sa tak nestalo, pravdepodobne preto, že Spojené štáty a Európa stále nedosiahli vrchol svojej recesie. Zadlžení Američania stále kupujú čínsky vývozný tovar. Zrúti sa to buď preto, že Američanom dôjdu peniaze, alebo preto, že Trump zavedie clá na Čínu, čo Peking to pritlačí k múru a prejaví sa to v celosvetovej inflácii.

V predchádzajúcich článkoch som spomínal, že ak Čína padne, Číňania z toho nebudú nadšení. Toto nie je Japonsko, kde ľudia počúvajú. V Pekingu to vedia, poznajú históriu nahnevaných čínskych más, a ak ich zachváti dostatočne silná panika, vláda môže siahnuť po vojne, aby odvrátila pozornosť obyvateľstva aj potlačili nesúhlas.

Práve tento mesiac začali masívne vojenské cvičenie v spornej oblasti Juhočínskeho mora. Mohlo by ich byť ešte viac.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj