Domov, Svet » EÚ

Automobilový priemysel na križovatke: Európsky parlament žiada naliehavé kroky, v hre sú tisíce pracovných miest aj na Slovensku

Európsky automobilový priemysel patrí medzi najväčších zamestnávateľov na kontinente. Podľa štatistík Európskej komisie prácu priamo alebo nepriamo zabezpečuje približne 13 miliónom Európanov a vytvára okolo 7 % hrubého domáceho produktu Európskej únie (EÚ). Dnes však čelí najväčšiemu tlaku za posledné desaťročia – vysokým cenám energií, lacnej konkurencii z Číny, americkým clám aj nákladnému transferu na elektromobilitu.

Situáciou sa 7. júla zaoberal Európsky parlament. Europoslanci počas plenárnej rozpravy vyzvali Európsku komisiu, aby urýchlene prijala ďalšie opatrenia na podporu odvetvia, ktoré je kľúčové aj pre Slovensko. Automobilový priemysel totiž tvorí približne desatinu slovenského HDP a zamestnáva desaťtisíce ľudí vo fabrikách spoločností Volkswagen Slovakia, Stellantis Slovakia, Kia Slovakia, Jaguar Land Rover či v rozsiahlej sieti dodávateľov.

Rozprava prišla v čase, keď sa objavujú ďalšie varovné signály. Nemecký kancelár Friedrich Merz minulý týždeň pripustil, že nevyužité výrobné kapacity nemeckých automobiliek by v krajnom prípade mohli prevziať čínski výrobcovia elektromobilov. Označil to síce za „núdzové riešenie“, zároveň však priznal, že európsky sektor čelí vážnym štrukturálnym problémom.

Komisia: Automobilový priemysel je v existenčnej kríze

Rozpravu otvoril výkonný podpredseda Európskej komisie Stéphane Séjourné, ktorý situáciu opísal mimoriadne otvorene. Podľa neho sa európsky automobilový priemysel ocitol v existenčnej kríze a v stávke už nie sú len hospodárske výsledky výrobcov, ale aj milióny pracovných miest.

„Európsky automobilový priemysel je v smrteľnom ohrození. Konštruktéri, dodávatelia aj celý hodnotový reťazec sú pod obrovským tlakom a v hre je budúcnosť miliónov pracovných miest. Buďme úprimní – za týmito pracovnými miestami stojí prosperita a sociálna súdržnosť mnohých našich regiónov, najmä vidieckych oblastí,“ vyhlásil.

Podľa Séjourného európske automobilky čelia viacerým problémom súčasne – technologickému náskoku konkurencie, narušeným dodávateľským reťazcom, dôsledkom ciel, obmedzenému prístupu na zahraničné trhy aj rastúcemu tlaku zo strany Číny. 

„Výsledok je jednoznačný – naši výrobcovia strácajú podiel na trhu, čínske modely dnes predstavujú viac ako 15 % segmentu elektrifikovaných vozidiel v Európe, európske továrne pracujú pod svojou kapacitou a čoraz reálnejšou hrozbou sú hromadné prepúšťania,“ upozornil.

Komisia podľa neho preto pripravila vôbec prvú komplexnú priemyselnú stratégiu pre celý automobilový hodnotový reťazec. Zahŕňa väčšiu flexibilitu pri emisných pravidlách CO₂, podporu výroby batérií prostredníctvom programu Battery Booster, zjednodušenie pravidiel pre cenovo dostupné malé elektromobily aj opatrenia na ochranu európskych dodávateľov. 

„Cieľ je jasný – zastaviť smrteľný cyklus trojitého európskeho úpadku: pokles výroby, pokles trhového podielu našich výrobcov a pokles pridanej hodnoty vytváranej v Európe. Dlhujeme to nášmu priemyslu, jeho zamestnancom aj regiónom, ktoré sú na automobilovom sektore závislé,“ zakončil Séjourné.

Krízu potvrdzujú aj samotné automobilky

Diskusia v Štrasburgu kopíruje obavy samotných výrobcov. Európske združenie výrobcov automobilov (ACEA) dlhodobo upozorňuje, že európsky sektor stráca konkurencieschopnosť pre vysoké ceny energií, pomalé budovanie infraštruktúry aj rastúci dovoz elektromobilov z Číny.

Nie vždy však boli vzťahy medzi európskymi a čínskymi výrobcami vnímané ako problém. Vtedajší generálny tajomník ACEA Erik Jonnaert ešte v roku 2019 hovoril o potrebe užšej spolupráce pri harmonizácii technických noriem, rozvoji elektromobility či budovaní infraštruktúry. 

„V ACEA pevne veríme v ďalšie posilňovanie spolupráce medzi automobilovým priemyslom EÚ a Číny,“ povedal Jonnaert pred siedmimi rokmi.

Odvtedy sa však situácia výrazne zmenila. Kým pred niekoľkými rokmi bola spolupráca vnímaná najmä ako obchodná príležitosť, dnes ju čoraz viac ovplyvňuje rastúca konkurencia čínskych výrobcov elektromobilov. Aj preto sa v Európe čoraz častejšie diskutuje nielen o spoločných projektoch, ale aj o tom, ako zachovať výrobu, technologický rozvoj a pracovné miesta priamo v členských štátoch.

Najväčší európsky výrobca Volkswagen Group medzitým pokračuje v rozsiahlej reštrukturalizácii. Generálny riaditeľ Oliver Blume minulý týždeň zamestnancom oznámil, že môže zaniknúť ďalších približne 50-tisíc pracovných miest nad rámec už skôr oznámených škrtov. Slovenska sa situácia dotýka priamo prostredníctvom závodu Volkswagen Slovakia v Bratislave.

Na druhej strane, Stellantis, ktorý vyrába automobily v Trnave, rozširuje spoluprácu s čínskymi partnermi. V máji oznámil vznik spoločného podniku s automobilkou Dongfeng, ktorý bude zabezpečovať výrobu, predaj aj technický vývoj na európskom trhu.

Europoslancov rozdeľujú príčiny aj riešenia

Hoci počas rozpravy v pléne Európskeho parlamentu zaznievali odlišné politické názory, väčšina vystupujúcich sa zhodla, že európsky automobilový priemysel čelí bezprecedentnému tlaku. Rozdielne boli najmä odpovede na otázku, čo je hlavnou príčinou problémov a aké riešenia by mala EÚ prijať.

Taliansky europoslanec Massimiliano Salini v mene Európskej ľudovej strany upozornil, že výrobcovia už investovali miliardy eur do elektrifikácie, no trh zaostáva za pôvodnými očakávaniami. Pripomenul, že podiel elektromobilov na trhu dosiahol v máji 2026 približne 20 %, zatiaľ čo na splnenie klimatických cieľov by mal do roku 2030 vzrásť na 38 % a do roku 2035 na 64 %. 

Podľa neho preto EÚ potrebuje najmä dostupnejšie elektromobily, hustejšiu sieť nabíjacích staníc a lacnejšiu energiu, aby výrobcovia nemuseli namiesto investícií nakupovať emisné kredity.

„To umožní komplexné európske investície, ktoré zohľadňujú dynamiku trhu a potreby občanov. Alternatívou by bolo zníženie európskej výroby a nákupných kreditov, možno od neeurópskych výrobcov automobilov, čo je však perspektíva, ktorú nemôžeme akceptovať,“ povedal Salini.

Podobne vystúpil aj írsky europoslanec Seán Kelly. Zdôraznil, že EÚ by mala pokračovať v prechode na elektromobilitu, zároveň však musí vytvoriť podmienky, aby sa elektromobily vyrábali predovšetkým v domácich podmienkach, a nie dovážali z Ázie.

Odlišný pohľad prezentovali europoslanci z frakcie Patrioti pre Európu. Česká europoslankyňa Klára Dostálová síce ocenila, že Európska komisia konečne pomenovala hlavné problémy odvetvia – vysoké ceny energií, rastúce výrobné náklady či narušené dodávateľské reťazce. Podľa nej však zvolila nesprávny recept. 

„Automobilky nepotrebujú ďalšie strategické dokumenty. Potrebujú lacnejšiu energiu, predvídateľné pravidlá, menej byrokracie a skutočne technologicky neutrálne prostredie,“ vyhlásila. 

K najostrejším kritikom patrili aj slovenskí europoslanci. Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov) tvrdil, že európske automobilky neprehrávajú s Čínou pre nedostatok inovácií, ale pre dôsledky rozhodnutí prijatých v Bruseli. 

Pripomenul zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi po roku 2035, normu Euro 7, emisný systém ETS 2 či ďalšie regulačné opatrenia. „Prosím vás, kedy ste naposledy niečo zjednodušili alebo uvoľnili? Všetko len komplikujete a zdražujete,“ vyhlásil. 

Podobne argumentoval aj Erik Kaliňák (Smer-SD/nezaradený), podľa ktorého je kľúčovým problémom cena energií. Poukázal na to, že elektrina je v Európe približne dvojnásobne drahšia ako v Spojených štátoch a o viac ako polovicu drahšia než v Číne, čo zásadne znižuje konkurencieschopnosť európskych výrobcov. 

„Prestaňme už donekonečna riešiť symptómy a začnime riešiť príčiny,“ vyzval Kaliňák počas rozpravy.

Na potrebu zachovať smer transformácie upozornila aj dánska europoslankyňa Sigrid Friisová z frakcie Obnovme Európu. Pripomenula, že predaj elektromobilov v EÚ dosiahol v júni historické maximum a varovala pred oslabovaním existujúcich pravidiel. 

„Niektorí v tomto Parlamente chcú znovu otvárať staré diskusie alebo oslabovať regulačný rámec – istotu, ktorú Európa a náš automobilový priemysel potrebujú. Tvrdia, že tým ochránia európsky automobilový priemysel, no v skutočnosti dosiahnu pravý opak. Bude to znamenať menej inovácií, menej investícií a priemysel, ktorý bude za Čínou zaostávať ešte viac,“ vyhlásila. 

Podľa Friisovej EÚ potrebuje „jasný, stabilný a ambiciózny rámec“, ktorý výrobcom umožní plánovať dlhodobé investície.

Talianska europoslankyňa Elisabetta Gualminiová, takisto z frakcie Obnovme Európu, upozornila, že kríza už dávno nie je iba problémom jednotlivých automobiliek. Podľa nej už nejde iba o problémy jednotlivých automobiliek, ale o otrasy celého nemeckého hospodárskeho modelu postaveného na spolupráci zamestnávateľov, odborov a priemyslu. 

Pripomenula, že Nemecko roky investovalo v Číne s cieľom konkurovať tamojším výrobcom, no situácia sa obrátila. 

„Dnes máme paradox, že Nemecko investovalo v Číne v nádeji, že bude Číne konkurovať, ale napokon to môže byť Čína, ktorá zachráni Nemecko tým, že kúpi nemecké podniky,“ vyhlásila. 

Gualminiová zdôraznila, že náklady súčasnej transformácie nesmú niesť predovšetkým zamestnanci a je úlohou EÚ nájsť spoločnú stratégiu pre budúcnosť odvetvia.

Slovensko patrí medzi najzraniteľnejšie krajiny

Diskusia v Európskom parlamente má pre Slovensko mimoriadny význam. Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyššou produkciou automobilov na obyvateľa na svete. Každé výraznejšie obmedzenie výroby alebo presun investícií by preto citeľne zasiahol zamestnanosť aj verejné financie.

Rozprava sama osebe nepriniesla nové legislatívne rozhodnutia. Naznačila však, že podpora automobilového priemyslu sa stáva jednou z hlavných hospodárskych priorít EÚ. 

Pre Slovensko, ktoré patrí medzi krajiny s najvyššou produkciou automobilov na obyvateľa na svete, budú pripravované rozhodnutia Európskej komisie mimoriadne dôležité. Ich výsledok môže ovplyvniť budúce investície aj zamestnanosť v automobilových závodoch a u desiatok domácich dodávateľov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK