Domov

Audit NKÚ: Komunikácie a mosty staviame a opravujeme pomaly a draho

Slovensko výrazne zaostáva pri výstavbe cestnej infraštruktúry. Celý investičný proces trvá v priemere viac ako 14 rokov. Do roku 2030 nebudú dokončené diaľnice ako napr. diaľnica D1 od Košíc po štátnu hranicu s Ukrajinou, D1 Turany/Hubová, rýchlostná cesta R6 v úseku Púchov/česko-slovenská štátna hranica. Na pripravené dopravné projekty je do roku 2030 potrebných 5,6 miliardy, pričom len miliardu z toho pokryjú európske fondy. V piatok (8. 8.) o tom informovalo tlačové oddelenie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR.

V najnovšom audite NKÚ preveroval prínos zrealizovaných projektov na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách I. triedy za roky 2021 až 2024, ako aj účinnosť prijatých opatrení po prierezovej kontrole stavu mostov z roku 2021.

Úrad uvádza, že oproti predošlému obdobiu došlo k zlepšeniu starostlivosti o mosty na cestách I. triedy a priemerný počet zrekonštruovaných mostov v priebehu kalendárneho roka vzrástol z 11 na 17. Počet mostov na cestách I. triedy v najhorších stavebno-technických stupňoch sa však oproti roku 2020 zvýšil z 563 na 845 v roku 2024, čo predstavuje približne každý druhý most.

Cestnú sieť na Slovensku podľa NKÚ ku koncu roka 2024 tvorilo 545,7 km diaľnic a 320,2 km rýchlostných ciest, pričom 57,3 km bolo v polovičnom profile. Bez diaľnice či rýchlostnej cesty bolo 29 okresov, najviac na východnom Slovensku. Cesty I. triedy dosiahli dĺžku 3 335,9 km a plnia kľúčovú úlohu v regionálnej aj celoštátnej doprave. Trasy medzinárodných koridorov TEN-T predstavujú 1 535,5 km, tretina aktuálne vedie po diaľniciach. Ich dobudovanie a následná prevádzka sú však spojené s vysokými investíciami.

Pomalé tempo výstavby diaľníc aj rýchlostných ciest

Počas kontrolovaných rokov 2021 až 2024 pribudlo 35 km diaľnic, najmä na úsekoch D1 pri Prešove a Žiline. Dĺžka siete rýchlostných ciest sa zvýšila o 23 km, napríklad úseky R2 pri Mýtnej a R4 v Prešove. Tempo výstavby je však podľa NKÚ nedostatočné.

„Pri súčasnom priemere necelých 15 km ročne by do roku 2050 pribudlo len 375 km. Na splnenie všetkých záväzkov je potrebné do roku 2050 každoročne odovzdať do prevádzky 26 km nových cestných úsekov. Peniaze potrebné na splnenie medzinárodných záväzkov dlhodobo presahujú možnosti Slovenska aj pri zapojení fondov EÚ, uviedol NKÚ.

Podľa predsedu úradu Ľubomíra Andrassyho vybudované úseky síce prinášajú skrátenie jazdných časov, vyššiu bezpečnosť a plynulosť premávky, no tieto prínosy sa vytrácajú pri nedobudovaných častiach siete. „Po skúsenostiach z Považskej Bystrice a Prešova sa dá predpokladať, že získaná časová úspora sa zníži alebo zanikne pri prejazde cez nedobudované úseky. Ide napríklad o obchvat mesta Zvolen – spojenie ciest R1 a R2 či úsek D1 Turany-Hubová,“ priblížil.

NKÚ ukázalo, že pri porovnaní so zahraničím je tempo výstavby diaľnic v rámci Európy rôzne, najintenzívnejšie dnes beží v Poľsku. To vybudovalo podstatnú časť siete diaľnic a rýchlostných ciest po vstupe do EÚ. Sieť ciest I. triedy rozširuje najmä Česko, ktoré do roku 2050 plánuje dobudovať prepojenie krajských miest cestami I. triedy a priebežne buduje obchvaty miest aj obcí.

„Riaditeľstvo ciest a diaľnic ČR vybuduje v tomto roku 74,1 kilometra nových diaľnic a 25,2 kilometra ciest I. triedy. Dokončená bude diaľnica D1, kde pribudne desať kilometrov. Do prevádzky sa uvedú aj štyri nové úseky diaľnice D35 v dĺžke viac ako 32 kilometrov,“ uviedlo 7. januára v tlačovej správe ministerstvo dopravy Českej republiky.

NKÚ odporúča vláde zriadiť účelový fond na financovanie modernizácie dopravnej infraštruktúry podľa českého vzoru.

Nízka kvalita ciest

Audit konštatoval, že za štyri kontrolované roky sa síce opravilo viac ako 500 km ciest I. triedy, počet úsekov vo veľmi dobrom stave však narástol len o 230 km.

„Dôvodom je, že iné úseky ciest boli preklasifikované do horšej kategórie, takže sa ich celkový stav zásadne nezlepšil. Cesty v nevyhovujúcom stave sa síce skrátili o 144 km, no dĺžka ciest v havarijnom stave zostala takmer nezmenená. Mimoriadne financovanie, ktoré v minulosti inicioval minister Andrej Doležal cez memorandum o veľkoplošných opravách a údržbe ciest I. triedy medzi rezortmi financií a dopravy, bolo pre stav ciest prínosom,“ uviedli kontrolóri.

V roku 2020 Trnavský samosprávny kraj odmietol prevziať úseky ciest D4 a R7 z dôvodu nízkej kvality.

„Vzhľadom na fakt, že je to nová stavba, stav by mal byť bezchybný, teda na stupnici stavebno-technického stavu od 1 do 5 musí byť hodnota 1. Naše zistenia však ukazujú, že ten stav je dobrý, teda 3, s tým, že sa bude zhoršovať,“ vysvetlil vtedy trnavský župan Jozef Viskupič.

Dlhá doba a vysoké ceny výstavby

Preverením rozostavaných projektov bolo zistené, že počas výstavby dochádza často k zásadnému predlžovaniu termínov. Dôvodom sú napríklad nepriaznivé geologické podmienky, nedostatočné riadenie projektov či zlé trasovanie alebo rast cien stavebných materiálov.

„Príkladom je úsek D1 Hubová – Ivachnová, kde sa výstavba predĺžila z pôvodných 3,5 roka na vyše 12 rokov a cena vzrástla z bezmála 290 na vyše 630 miliónov eur bez DPH. Projekt musel byť rozdelený do dvoch etáp a aktuálne sa dofinancováva výlučne zo štátneho rozpočtu,“ informovalo NKÚ.

Cena za kilometer podľa auditu narástla z pôvodnej sumy 19,38 mil. eur na 42,5 mil. eur.

Rastúci počet mostov v najhoršom stave

„Mosty tvoria významnú časť cestnej infraštruktúry, ich nedostatočná obnova však neustále zvyšuje investičný dlh. V prípade ciest I. triedy je potrebné na cyklickú obnovu každoročne zrekonštruovať 18 mostov,“ uviedli národní kontrolóri s tým, že reálne je toto číslo podstatne vyššie vzhľadom na ich vysoký priemerný vek a dlhodobo podfinancovanú bežnú údržbu. Nedostatočná cyklická obnova a modernizácia zároveň zvyšuje investičný dlh.

Rastúci počet mostov v najhoršom stave zvyšuje riziká, ktoré môžu podľa NKÚ vyústiť do ich uzavretia a zavedenia niekoľkokilometrových obchádzkových trás. „V zlom stave je dnes už približne polovica slovenských mostov. Kým v roku 2020 vyžadoval modernizáciu, resp. znovuvybudovanie každý tretí most na cestách I. triedy, ako ukázala follow-up kontrola, v roku 2024 to už bol takmer každý druhý most,“ skonštatoval úrad. 

Podľa Andrassyho zmeny po kontrole stavu mostov z roku 2021 čiastočne zlepšili systém hospodárenia s mostami, avšak bez systematického navýšenia rekonštruovaných mostov sa ich stav nezlepší.

„Nestačí len lepšie diagnostikovať technický stav mosta, ale pozitívna zmena musí nastať pri udržateľnom financovaní náročných dopravných projektov zo strany štátu či krajských samospráv. Kontrolóri identifikovali významné rezervy tiež pri definovaní projekčných a stavebných kapacít,“ konštatoval predseda NKÚ a dodal, že štátni kontrolóri si ešte v tomto roku posvietia na cesty II. a III. triedy vrátane mostov na týchto cestách vo vlastníctve samosprávnych krajov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK