Zaujímavosti » História

Operácia Mincemeat: mŕtvy muž, ktorý oklamal Tretiu ríšu

Na jar 1943 bolo takmer jasné, kam budú smerovať ďalšie kroky Spojencov. Po víťazstve v severnej Afrike sa ich pozornosť obrátila na Stredozemné more a najlogickejším cieľom sa stala Sicília. Ovládnutie ostrova by otvorilo námorné trasy, poskytlo základne na útoky proti Apeninskému polostrovu a mohlo urýchliť odchod Talianska z vojny. Predvídateľnosť rozhodnutia Spojencov však predstavovala vážne riziko.

Britské spravodajské služby preto potrebovali presvedčiť nemecké velenie, že plánovaná invázia na Sicíliu je iba zásterkou. V rámci rozsiahlejšej klamlivej operácie Barclay začali vytvárať dojem, že hlavný úder bude smerovať do Grécka a ďalším cieľom bude Sardínia. Nezvyčajnou, no starostlivo pripravenou súčasťou tohto úsilia sa stala operácia Mincemeat: plán, ktorého ústrednou postavou bol dôstojník, ktorý nikdy nežil.

Major William Martin mal minulosť, snúbenicu aj dlhy

Myšlienka podstrčiť nepriateľovi falošné dokumenty prostredníctvom zosnulého nebola úplne nová. Podobný návrh sa objavil už v takzvanom Trout Memo z roku 1939, ktoré bolo vydané pod menom riaditeľa britskej námornej rozviedky Johna Godfreyho. Na jeho vzniku sa údajne podieľal aj Godfreyho asistent Ian Fleming, neskorší autor románov o Jamesovi Bondovi. Operáciu Mincemeat v roku 1943 rozpracovali dôstojníci Charles Cholmondeley a Ewen Montagu.

Podľa plánu sa malo pri španielskom pobreží nájsť telo údajnej obete leteckej nehody. Mŕtvy muž bude mať pri sebe dôverné dokumenty naznačujúce, že Spojenci pripravujú inváziu do Grécka a na Sardíniu, zatiaľ čo Sicília bude slúžiť iba ako klamlivý cieľ. Španielsko zostávalo vo vojne oficiálne neutrálne, časť jeho vojenského a štátneho aparátu však sympatizovala s Nemeckom. Briti preto očakávali, že obsah dokumentov sa dostane k nemeckej vojenskej rozviedke Abwehr.

Pri operácii použili telo Glyndwra Michaela, waleského muža bez trvalého bydliska, ktorý zomrel v Londýne 24. januára 1943 po požití jedu na potkany. Súdny lekár Bentley Purchase uchoval telo v chladiacom zariadení, zatiaľ čo spravodajci mu vytvorili novú totožnosť. Z Michaela sa stal William Martin, kapitán v dočasnej hodnosti majora, príslušník Kráľovskej námornej pechoty, pôsobiaci na veliteľstve kombinovaných operácií.

Vrecká plné osobných vecí

Aby pôsobil ako skutočný človek, vytvorili mu celú osobnú minulosť. Vo vreckách mal kľúče, účtenky, známky, cigarety, vstupenky do divadla alebo upomienku z banky pre prečerpaný účet. Nechýbali ani listy od otca, fotografie údajnej snúbenice Pam, milostný list a účtenka za snubný prsteň.

Najdôležitejšia časť nákladu sa nachádzala v aktovke pripevnenej k telu. List generála Archibalda Nyeho určený generálovi Haroldovi Alexanderovi bol formulovaný tak, aby nepriamo potvrdzoval prípravy útoku v Grécku. Sicília v ňom spomínaná sa javila ako krycí cieľ. Druhý list, napísaný v mene lorda Louisa Mountbattena admirálovi Andrewovi Cunninghamovi, predstavoval Martina ako špecialistu na vyloďovacie operácie.

Telo prepravila do Španielska ponorka

Dňa 17. apríla 1943 telo obliekli do uniformy a uložili do špeciálneho kovového valca naplneného suchým ľadom. Nádoba potom putovala do škótskeho Greenocku, kde ju prevzala posádka ponorky HMS Seraph. Väčšina námorníkov sa domnievala, že prevážajú tajné meteorologické zariadenie.

Ponorka priplávala koncom apríla k juhozápadnému pobrežiu Španielska. Briti si oblasť pri Huelve vybrali zámerne – morské prúdy mohli telo vyplaviť na tunajší breh. V meste pôsobili nemeckí agenti a miestni predstavitelia mali povesť ľudí ochotných s nimi spolupracovať. V skorých ranných hodinách 30. apríla dôstojníci HMS Seraph hodili telo do mora.

Ešte toho istého rána telo našiel miestny rybár. Španielske úrady sa uspokojili s vysvetlením, že major Martin zahynul po páde lietadla do mora. Nasledujúci deň vykonali len povrchnú pitvu, ktorá ako príčinu smrti stanovila utopenie, a 2. mája bol údajný britský dôstojník pochovaný s vojenskými poctami v Huelve.

Aktovku prevzalo španielske námorníctvo. Britská diplomacia zároveň predstierala horlivú snahu o jej vrátenie, čím mala presvedčiť protivníka o dôležitosti jej obsahu. Španieli potajomky vybrali dokumenty z obálok, odfotografovali ich a ich obsah odovzdali nemeckej spravodajskej službe. Potom aktovku vrátili Britom tak, aby to vyzeralo, že dokumenty nikto nevidel.

Nemecké jednotky reagujú

Adolf Hitler, ktorý sa už skôr obával spojeneckého útoku na Balkán, nariadil posilniť Grécko a Sardíniu. Do Grécka sa presunula 1. tanková divízia a ďalšie nemecké jednotky mierili do priestoru Balkánu. Počet nemeckých vojakov na Sardínii sa do konca júna zdvojnásobil približne na desaťtisíc.

Spojenci začali v noci z 9. na 10. júla 1943 operáciu Husky – inváziu na Sicíliu. Nemecké velenie ani vtedy nezistilo, že ho oklamali. Ešte niekoľko hodín po začiatku invázie odletelo 21 lietadiel zo Sicílie na Sardíniu. Hitler naďalej počítal s tým, že vylodenie na Sicílii je len predohrou k hlavnému útoku v Grécku.

Operácia Mincemeat bola jednou z častí oveľa rozsiahlejšieho systému dezinformácií, ktorým sa Spojenci snažili zmiasť nepriateľa. Zároveň využila Hitlerovo dlhodobé presvedčenie, že Balkán sa musí za každú cenu ubrániť. Nemecké jednotky na Sicílii aj tak kládli Spojencom tvrdý odpor a značná časť z nich sa nakoniec stiahla cez Messinský prieliv do Talianska na pevninu.

Skutočná totožnosť mŕtveho muža zostávala desaťročia utajená. Ewen Montagu síce v roku 1953 vydal knihu The Man Who Never Was, nemohol v nej však zverejniť všetky okolnosti prípadu. Až v 90. rokoch sa na základe archívnych záznamov podarilo spoľahlivo identifikovať Glyndwra Michaela. Na jeho náhrobku v Huelve dnes vedľa mena vymysleného majora nájdeme poznámku, že Glyndwr Michael slúžil ako major William Martin. Muž, ktorý počas života stál na okraji spoločnosti, po smrti zohral dôležitú úlohu v jednej z najvýznamnejších spravodajských operácií druhej svetovej vojny.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK