Inšpirácie » Kultúra

„Nemôžem klamať, otecko.“ Legenda o čerešni, ktorá hovorí o cnostiach Georgea Washingtona

Prvý americký prezident sa celý život usiloval byť dobrým človekom – a práve tým dodnes neprestáva inšpirovať svoj národ. Príbeh o Georgeovi Washingtonovi a čerešni rozpráva o cnosti a otcovskej láske. Pretrval z generácie na generáciu a formoval predstavu o raných rokoch prvého amerického prezidenta. Príbeh uvádza aj Washingtonov slávny výrok: „Nemôžem klamať.“

Je iróniou osudu, že táto legenda je s najväčšou pravdepodobnosťou vymyslená. To je však už iný príbeh. Či je založená na historickej pravde, alebo nie, stala sa neoddeliteľnou súčasťou amerického kultúrneho dedičstva.

Príbeh sa prvýkrát objavil v roku 1806 v piatom vydaní knihy Masona Locka Weemsa The Life of George Washington With Curious Anecdotes, Equally Honourable to Himself and Exemplary to His Young Countrymen.

Podľa verzie z roku 1808 dostal šesťročný Washington do daru malú sekerku. Ako väčšina detí v tomto veku si ju, samozrejme, chcel hneď vyskúšať. Začal ňou rúbať palice, ktoré jeho matka používala ako oporu pre hrach, a pritom nešťastnou náhodou poškodil kôru na mladej anglickej čerešni. Strom sa z toho už nikdy nespamätal.

Keď sa Georgeov otec spýtal, kto poškodil jeho obľúbený strom, chlapec sa na neho pozrel úprimným detským pohľadom a povedal: „Nemôžem klamať, ocko.“ A ku všetkému sa priznal.

Otec ho však namiesto pokarhania privolal k sebe a zovrel v náruči. Ocenil jeho odvahu aj čestnosť. „Takáto úprimnosť má pre mňa väčšiu hodnotu ako tisíc stromov, aj keby kvitli striebrom a ich plody boli z najčistejšieho zlata,“ vyhlásil.

Výchova k pravdovravnosti

Weems v knihe využíva príbeh o čerešni na ilustrovanie dôležitosti hovorenia pravdy bez ohľadu na následky. Ešte kým začne rozprávať príbeh, spomenie, že rodičia fungujú ako anjeli strážni svojich detí. Washingtonovho otca uvádza ako príklad toho, že práve rodičia nesú zodpovednosť za charakter a správanie svojho dieťaťa.

V jednom z príkladov otec vysvetľuje Georgeovi, že niektorí rodičia bijú deti za každé previnenie a tak často, až to malé vystrašené dieťa zo strachu povie lož, len aby uniklo trestu.

Tento príbeh, ktorý má dokazovať bezúhonnosť prvého amerického prezidenta, sa odovzdáva z generácie na generáciu už úctyhodných 220 rokov. Príbeh vyšiel v roku 1806, sedem rokov po Washingtonovej smrti. Američania sa vtedy chceli o svojom prezidentovi dozvedieť viac. Poznali jeho slávne verejné činy, o súkromnom živote sa však vedelo len málo. Weems im tak odovzdal príbeh – či už pravdivý, alebo nie – a verejnosť si jeho morálne posolstvo okamžite obľúbila.

Príbeh nielenže poukazuje na dobrý charakter malého Washingtona, ale pripomína nám aj to, že čestnosť má veľkú hodnotu a že úprimnosť predstavuje najlepšiu životnú zásadu vôbec.

Washington tieto vlastnosti prejavoval aj v spôsobe, akým viedol ostatných – ako jeden z otcov zakladateľov a „anjel strážny celého národa“.

„Dúfam, že budem mať vždy dostatok pevnosti a cnosti, aby som si zachoval povesť čestného človeka – čo považujem za najzávideniahodnejší zo všetkých titulov,“ napísal George Washington 28. augusta 1788 Alexandrovi Hamiltonovi.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK