Domov

Ruské radary na Slovensku? Prípad preverí prokuratúra, opozícia žiada demisiu Šutaja Eštoka a naznačuje aj zlyhanie SIS

Radarové kamery, ktoré ministerstvo vnútra testovalo na slovenských cestách, vyvolali bezpečnostné aj politické otázky. Národný bezpečnostný úrad ich označil za významnú kybernetickú hrozbu, rezort ich následne odstránil a prípad začala preverovať prokuratúra. Kým opozícia žiada odstúpenie ministra vnútra Šutaja Eštoka a naznačuje zlyhanie informačných služieb, premiér Fico bezpečnostné riziká odmieta. Spoločnosť Soitron, ktorá kamery dodala, akékoľvek pochybenie vylučuje.

NBÚ: Ide o významnú kybernetickú hrozbu

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) 14. augusta varoval pred viacerými typmi cestných radarových kamier na Slovensku, ktoré podľa jeho analýzy predstavujú významné kybernetické riziko. 

„Bezpečnostná analýza identifikovala viaceré riziká vrátane problémov s konfiguráciou komunikačných rozhraní, vzdialeným prístupom, pôvodom hardvéru a softvéru či nedostatočným zabezpečením programového vybavenia,“ vysvetlil úrad možné hrozby.

Autorita pre národnú bezpečnosť prevádzkovateľom odporučila preveriť, či nepoužívajú niektorý z troch označených typov radarov. Jeden z nich mal byť nasadený v testovacej prevádzke systému na odhaľovanie dopravných priestupkov. 

„NBÚ vo svojom varovaní uviedol všetky relevantné informácie k danému prípadu a Ministerstvo vnútra SR sa zaoberalo všetkými jeho zisteniami a na ich základe prijalo potrebné opatrenia,“ uviedol úrad.

Analýzu si vyžiadalo ministerstvo vnútra po tom, čo na potenciálne riziko upozornilo opozičné Progresívne Slovensko (PS). Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) následne na tlačovej konferencii obvinil dodávateľskú spoločnosť Soitron, že rezort zaviedla do omylu.

Šutaj Eštok konštatoval, že analýza potvrdila ruské komponenty v radaroch a prerušil s dodávateľskou firmou spoluprácu.

„My sme boli informovaní dodávateľmi, že tam nie je ani jedna časť toho komponentu, ktorá by pochádzala z Ruskej federácie, takže sme boli oklamaní a pre mňa je to jedno, či je to softvér alebo hardvér. Jednoducho, ak nás niekto klame, nemáme sa dôvod ani baviť,“ povedal na tlačovej konferencii.

Šutaj Eštok dodal, že bude vyvodená osobná zodpovednosť voči riaditeľovi odboru aplikácií a voči projektovému manažérovi, ktorý ma na starosti projekt automatizácie.

„Napriek tomu, že samotný rezort nespravil nikde chybu v celom procese, pretože išlo o testovaciu prevádzku systému a na to testovanie boli nasadené tieto dve kamery, tak sme sa, samozrejme, rozhodli vyvodiť aj personálnu zodpovednosť na ministerstve vnútra,“ skonštatoval Šutaj Eštok.

Spoločnosť Soitron popiera, že by klamala

Spoločnosť Soitron obvinenia odmieta. Podľa výkonného riaditeľa Soitron Group Ondreja Smolára firma poskytovala rezortu informácie, ktoré mala k dispozícii, s tým, že kamery neplánovala dodávať do ostrej prevádzky. 

Podľa Smolára zariadenia počas testov neprijímali dáta z informačných systémov, ale ich iba snímali, predspracovali a odosielali ďalej. Soitron zároveň tvrdí, že jeho softvérové riešenie spĺňa bezpečnostné štandardy.

„Ten transakčný modul, ktorý sme programovali, sme programovali s použitím všetkých bezpečnostných štandardov, ktoré v tomto momente sú známe. Sme presvedčení o tom, že je naprogramovaný správne a neprináša žiadne bezpečnostné riziká. A budeme veľmi radi, ak toto potvrdí externý audit,“ uviedol Smolár.

Nákup preverí prokuratúra

Generálny prokurátor Maroš Žilinka nariadil bratislavskej prokuratúre, aby preverila nákup skúšobných dopravných radarov, na ktorých možný ruský pôvod upozornila opozícia a ktoré by mohli predstavovať bezpečnostné riziko. 

Ministerstvo vnútra medzičasom sporné radary odstránilo a priznalo, že nepozná ich presný pôvod. 

„Ministerstvo vyzvalo dodávateľa na bezodkladnú demontáž oboch dodaných zariadení a zabezpečenie ich náhrady zariadeniami, ktoré spĺňajú príslušné zákonné, technické a bezpečnostné požiadavky Slovenskej republiky a Európskej únie,“ informoval hovorca rezortu vnútra Matej Neumann.

Radary boli testované na diaľnici D2 pri Jarovciach a v Trnave. 

KDH vyzvalo rezort vnútra a obrany na vykonanie auditov

Podľa Viliama Karasa (KDH) sa minister Šutaj Eštok počas tlačovej konferencie v priamom prenose priznal, že hrubo zanedbal povinnosti ministra vnútra.

„My tu máme Zákon o ochrane kritickej infraštruktúry, ktorý presne hovorí o postupoch, ktorý orgán ako má konať a na vrchole pyramídy ochrany kritickej infraštruktúry je minister vnútra Matúš Šutaj Eštok,“ uviedol Karas v diskusii denníka Postoj s tým že zákon o ochrane kritickej infraštruktúry konkrétne spomína aj kamerové systémy.

Podpredseda KDH zdôraznil, že minister má zo zákona vyplývajúce presné postupy, čo má robiť, aby sa do systému nedostal nebezpečný prvok.

„On sa postavil na tlačovku a pred celým národom vyhlásil, že som bol zavedený, čím si myslel, že odkloní pozornosť a povie, že niekde inde je vinník. Ale on tým vlastne potvrdil, že zlyhali všetky jeho zložky vo vnútri, ktoré nedokázali preventívne zakročiť, lebo ten zákon hovorí o preventívnej kontrole,“ povedal Karas.

KDH vyzvalo ministra vnútra a ministra obrany, aby vo svojich rezortoch urobili audity. 

„Ak to minister vnútra takto flagrantne urobil v takejto závažnej veci a ešte to aj pred celým národom prizná, potom koľko je tam takých pochybení v dodaní systémov na ochranu kritickej infraštruktúry? O mnohých ani nevieme,“ uzavrel Karas s tým, že ak by na problém opozícia nepoukázala, tak problémové kamery by sa dodali a nikto by sa tým nezaoberal.

Podľa Kolíkovej kauza môže naznačovať rozklad SIS

SaS označila postup rezortu za odporujúci bezpečnostným záujmom Slovenska a EÚ. 

„V Poľsku vojenské spravodajstvo upozornilo ministerstvo obrany, aby zamestnanci neparkovali čínske vozidlá v areáli ministerstva obrany alebo v jeho blízkosti, pretože je to nebezpečné, keďže by to mohlo vyzradiť lokalizáciu dôležitých zložiek pre obranu Poľska. A my sa tu teraz rovno rozprávame o ruských kamerách, ktorých stovky mali byť nainštalované na Slovensku,“ skonštatovala bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.

Podľa nej by Slovensko inštalovaním nebezpečných kamier, ktoré sa nachádzajú aj na sankčnom zozname EÚ, stratilo dôveryhodnosť a ohrozilo by aj svojich partnerov.

„Ak by tu bol nejaký konflikt, tak konvoje NATO by mohli prechádzať aj cez Slovensko a tie by mohli byť takto vyzradené,“ povedala Kolíková.

Exministerka spravodlivosti zdôraznila, že okrem ministerstva vnútra zlyhali aj slovenské vojenské spravodajstvo a Slovenská informačná služba. Položila otázku, či si prichádzajúce ruské kamery nevšimli alebo ich v tichosti tolerovali.

„Viem si predstaviť s ohľadom na to, ako boli rozložené štruktúry v rámci polície, že dochádza k rozkladu aj v rámci Slovenskej informačnej služby,“ vyhlásila Kolíková.

Na možnú hrozbu musela upozorniť opozícia

Ako prvé na celý problém upozornilo 5. augusta opozičné PS. Poukázalo na technické parametre radarov, ktoré sa nápadne zhodujú s radarom evidovaným v ruskom štátnom registri meracích prístrojov. 

Hnutie kritizovalo ministerstvo vnútra za to, že podľa neho nepreverilo pôvod, financovanie ani možné bezpečnostné hrozby zariadení pred ich nasadením. 

„Ministerstvo vnútra nám hovorí, že ono neurobilo nič, že ono si nezistilo, aké sú to zariadenia, nezistilo ich pôvod, nezistilo ich financovanie, nezistilo ani to, či môžu byť bezpečnostným rizikom. Ono ich jednoducho chytilo, namontovalo a nechalo sledovať občanov,“ uviedol expert PS na bezpečnosť a obranu Peter Bátor.

Opozícia žiada ministrovu stoličku

Opozičné strany žiadajú premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby voči Šutajovi Eštokovi vyvodil zodpovednosť.

„Ak minister vnútra prizná, že jeho rezort obstaral a testoval technológiu, ktorú NBÚ označil za bezpečnostné riziko pre SR, nestačí obetovať dvoch podriadených a tváriť sa, že problém je vyriešený,“ naznačil exminister vnútra Roman Mikulec (Slovensko – Za ľudí).

PS v tejto súvislosti už skôr avizovalo, že podá trestné oznámenie. Po tom, čo generálny prokurátor Žilinka nariadil preverenie prípadu, chce s prokuratúrou spolupracovať a poskytnúť jej všetky dostupné informácie.

Rezort vnútra sa bráni

Ministerstvo vnútra odmieta tvrdenia PS o sledovaní občanov a zneužití ich údajov. Opozícia si podľa rezortu zamieňa technické bezpečnostné riziká s dôkazmi o zneužití. 

„Bezpečnostné riziká sa majú posudzovať na základe odborných zistení a riešiť spoluprácou, rýchlym konaním a konkrétnymi opatreniami, nie zjednodušujúcimi politickými interpretáciami,“ uviedol hovorca ministerstva Neumann.

Rezort zároveň ubezpečil verejnosť, že dve testovacie zariadenia neboli v ostrej prevádzke, neslúžili na udeľovanie pokút a neboli pripojené k chráneným databázam. 

Do ostrej prevádzky budú podľa ministerstva nasadené iba certifikované a bezpečnostne preverované zariadenia s jasne zdokumentovaným pôvodom.

Premiér žiadne bezpečnostné riziko nevidí

Premiér Fico odmieta, že by dve testované radarové kamery predstavovali ohrozenie bezpečnosti Slovenska. 17. augusta na tlačovej konferencii v Jaslovských Bohuniciach uviedol, že pôvod ich súčiastok nie je podstatný.

„Čo to riešite? Slovensko je v bezpečnostnom ohrození kvôli nejakým dvom kamerám, ktoré sú určené na cestnú premávku?“ spýtal sa prítomných novinárov.

Naznačil, že všetko, čo prečíta cestná kamera, prečíta akýkoľvek špionážny satelit, ktorý má neporovnateľne lepšie schopnosti. 

„Pokiaľ ide o bezpečnosť informácií, sledovanie, monitorovanie, ani netušíte, ani vám to vlastne nemôžem povedať, čoho je schopný špionážny satelit,“ povedal premiér novinárom.

Hirman: Cudzia moc mohla sledovať pohyb na Slovensku

Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman (Demokrati) rozporoval argumenty predsedu vlády a označil ich za bagatelizovanie zistení NBÚ o bezpečnostných rizikách radarových kamier. 

„Nešlo teda len o prvé dve „testovacie“ kamery, o ktorých hovoril Fico. NBÚ jasne potvrdil, že cez kamery mohla cudzia moc sledovať pohyb na našich cestách a v mestách – teda potenciálne aj pohyb okolo našich jadrových elektrární,” napísal na sociálnej sieti.

Podľa Hirmana mohli sporné zariadenia umožniť cudzej mocnosti sledovať pohyb na cestách vrátane okolia strategických objektov. Doplnil pritom, že samotné satelity na dlhodobé a presné sledovanie pohybu v krajine nestačia a preto sú podľa neho dôležité aj pozemné kamery.

„Povedzme si to jednoducho, ale oveľa serióznejšie a presnejšie, ako premiér: satelity „pozerajú“ vertikálne zhora a sú obmedzené napr. aj oblačnosťou, prípadne svojou obežnou dráhou. Cestné a pouličné kamery sledujú priestor horizontálne, okolo seba a neustále,” vysvetlil.

Problematickosť pôvodu

Portál Techbyte vysvetlil, prečo môže byť ruský pôvod radarov problematický najmä z pohľadu kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov a technologickej závislosti. Upozornil na skutočnosť, že moderné radary nie sú len jednoduché merače rýchlosti. 

„Sú to zložité systémy, ktoré sú vybavené špičkovými kamerami, rozpoznávaním EČV, modulmi na prenos dát a nepretržitým pripojením na sieť. Ak by softvér alebo hardvér pochádzal od subjektov napojených na ruské orgány, hrozí riziko takzvaných „zadných dvierok“(backdoors),“ naznačil portál.

Zadné vrátka by podľa Techbyte mohli umožniť neoprávnený prístup k dátam a do štátnych informačných systémov, získavať údaje o pohybe vozidiel či sledovať presuny bezpečnostných zložiek a vysokých vládnych predstaviteľov. 

„Ak sa do takejto siete zapojí neoverené zariadenie so sporným pôvodom, môže poslúžiť ako vstupná brána pre kybernetický útok na celú štátnu infraštruktúru. Škodlivý kód priamo v riadiacej jednotke radaru by teoreticky dokázal infikovať prepojené databázy alebo spôsobiť výpadok kontrolných systémov,“ vysvetlil portál.

Techbyte dodáva, že pravidlá EÚ obmedzujú štátne zákazky pre ruské firmy a využívanie technológií z Ruska, preto používanie ruských komponentov by mohlo pre Slovensko znamenať právne dôsledky vrátane sankcií.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK