Názory

Najvyšší súd USA rozhodol o ženskom športe (a mužoch v ňom) (Komentár)

Spor o účasť biologických mužov v ženských športoch sa v posledných rokoch stal pálčivou spoločenskou a právnou témou v Spojených štátoch. Kalifornský guvernér Gavin Newsom 6. marca 2025 v rozhovore s Charliem Kirkom prekvapivo pripustil, že je „hlboko nespravodlivé“, aby muži súťažili v ženských športoch. O mesiac neskôr sa však priznal, že ho k takémuto vyhláseniu Kirk dotlačil.

Najvyšší súd USA 30. júna 2026 rozhodol v súvisiacich sporoch, označených ako West Virginia proti B.P.J. a Little proti Hecoxovi, v nasledujúcom pomere hlasov:

– 9:0 v otázke, či je porušený zákon zakazujúci diskrimináciu na základe pohlavia, ak usporiadateľ súťaže zakáže biologickým mužom súťažiť spoločne so ženami. Súd sa teda jednomyseľne zhodol, že v tomto ohľade zákon porušený nie je.

– 6:3 v otázke, či je to isté v rozpore s Ústavou USA. Súd väčšinovo rozhodol o tom, že ak usporiadateľ súťaže zakáže biologickým mužom súťažiť spoločne so ženami, neporušuje tým Ústavu USA.

Inými slovami: všetci sudcovia si myslia, že zákaz súťažiť so ženami, udelený biologickým mužom, nie je v rozpore so zákonom, avšak traja sudcovia si myslia, že je v rozpore s Ústavou USA. Šesť sudcov si naopak myslí, že zakázať mužom súťažiť so ženami nie je v rozpore s Ústavou USA.

Čo sa týka predmetného zákona, ide o tzv. Title IX, federálny zákon z roku 1972, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia vo vzdelávacích inštitúciách prijímajúcich federálne prostriedky.

Tento zákon skutočne nepočíta s tým, že by muž vydávajúci sa za ženu mal mať právo súťažiť spoločne so ženami. Sudcovia v tejto časti rozhodli jednomyseľne, pretože v roku 1972 skrátka nikomu nenapadlo, že by muži chceli vyhrávať nad ženami tým, že by sa označili za ženy. Vtedy totiž dievčatá v športe viac drukovali chlapcom, než aby hrali futbal alebo boxovali.

Zaujímavé tiež je to, že vtedajší zákon vôbec genderovú účasť v športe nikde nespomína. Konkrétne znie:

„Žiadna osoba v Spojených štátoch nesmie byť na základe pohlavia vylúčená z účasti, zbavená výhod alebo vystavená diskriminácii v akomkoľvek vzdelávacom programe alebo činnosti, ktorá prijíma federálne finančné prostriedky.“

Zákon sledoval predovšetkým otázku štúdia. Dievčatá na prelome 60. a 70. rokov študovali v menšom množstve a zákonodarcom sa zdalo, že je to preto, lebo ich univerzity pri prijímaní znevýhodňujú kvôli pohlaviu. Zákonodarcom sa nepáčilo, že najlepšími technikmi, inžiniermi, chirurgmi, fyzikmi alebo trebárs kuchármi sú muži – zdalo sa im, že ak by mali ženy možnosť tieto odbory študovať vo väčšom rozsahu, mohli by mužov v schopnostiach dostihnúť a prípadne aj predbehnúť.

Autorkám zákona – demokratkám Patsy Minkovej z Havaja, prvej japonsko-americkej žene zvolenej do Kongresu USA, a Edith Greenovej z Oregonu – však zákon za 50 rokov svojho trvania za pravdu nedal. To hlavné, čo zákon paradoxne priniesol, bolo upozadenie mužského športu na univerzitách v snahe vyhnúť sa sankcionovaniu za diskrimináciu.

Zákon za vyše 50 rokov svojho fungovania pôvodný predpoklad nepotvrdil, aspoň pokiaľ ide o plošné „vyrovnanie“ vo všetkých odboroch. Naopak ukázalo sa, že ženy sa vo veľkej miere presadili predovšetkým tam, kde dlhodobo dominujú aj dnes: vo farmácii, psychológii, biológii, zdravotníckych vedách, veterinárstve, jazykových odboroch a pedagogike. Zároveň v týchto oblastiach často dosahujú veľmi dobré študijné výsledky a tvoria väčšinu absolventov, zatiaľ čo v technických a inžinierskych disciplínach zostávajú stále výrazne dominantnými muži.

Širšie sociálne a demografické údaje zároveň dlhodobo ukazujú, že ženy majú oproti mužom systémové výhody vo viacerých ukazovateľoch životných výsledkov: dožívajú sa vyššieho veku, majú nižšiu mieru kriminality, výrazne nižší podiel na trestnej činnosti či extrémne nízke zastúpenie vo väzenskej populácii, a tiež nižšiu úmrtnosť v dôsledku pracovných úrazov – čo súvisí aj s tým, že muži prevažujú v najrizikovejších fyzických profesiách. Muži navyše vykazujú vyššiu mieru rizikového správania, výrazne častejšie zomierajú v dôsledku násilia, nehôd či samovrážd a tvoria drvivú väčšinu páchateľov aj obetí kriminálnej činnosti

(Nezabúdajme, že ide o štatistické zistenia. Štatistické rozdiely opisujú priemerné trendy v populácii, nie schopnosti konkrétnej osoby.)

Šport bol do zoznamu diskriminačných oblastí zaradený až následnými predpismi amerického ministerstva školstva. Tieto predpisy zároveň od začiatku výslovne pripúšťali, že školy môžu organizovať oddelené športové súťaže pre mužov a ženy, ak je to odôvodnené rozdielmi vo fyzických schopnostiach alebo ide o kontaktné športy.

Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí nadviazal práve na túto historickú skutočnosť. Liberálni sudcovia tak museli priznať, že zákon Title IX z roku 1972 trans ženy vôbec nezohľadňoval.

Autorom väčšinového stanoviska bol Brett Kavanaugh:

„Štáty môžu zachovať ženský a dievčenský šport pre biologické ženy. Môžu určovať spôsobilosť pre ženské a dievčenské športové súťaže podľa biologického pohlavia. Ani ústava, ani Title IX nevyžadujú premenu ženského športu v celej Amerike.“

Súd ďalej uvedol, že:

• ochrana bezpečnosti športovkýň,
• zaistenie spravodlivej súťaže,
• zachovanie rovnakých príležitostí pre biologické ženy…

…sú dostatočne dôležitými štátnymi záujmami na to, aby odôvodnili rozdelenie športu podľa biologického pohlavia.

Vráťme sa však k ústavnej časti sporu, kde bolo rozhodnutie súdu o celú tretinu spornejšie. Súd rozhodol: V kontexte školského športu je rozdelenie podľa biologického pohlavia ústavne prípustné.

Rozsudok má teda pomerne úzky rozsah, keďže nepotvrdzuje všeobecné pravidlo platné pre celé právo, nevytvára úplnú definíciu pojmu „pohlavie“ pre celý právny poriadok a obmedzuje sa výlučne na šport vo verejných školách, ktoré prijímajú federálne finančné prostriedky.

Najvyšší súd bol v tejto veci jednomyseľný, konštatoval, že zákon proti diskriminácii nebráni biologickému rozdeleniu športu, a väčšinou 6:3 zároveň potvrdil, že takéto rozdelenie je v rámci 14. dodatku Ústavy USA ústavne prípustné.

Podľa môjho názoru najpodstatnejším záverom, ku ktorému dospel Najvyšší súd USA, je, že trans žena nie je žena, ale muž – hoci to výslovne neuviedol.

Britský Najvyšší súd 16. apríla 2025 vo veci For Women Scotland Ltd v The Scottish Ministers rozhodol pomerne všeobecne, že „právna zmena pohlavia nemení biologické pohlavie“.

Treba však americkému súdu priznať, že povaha prejednávanej veci mu akosi neumožňovala rozhodnúť o pohlaví v širšom (univerzálnejšom) zmysle. Takéto rozhodnutie Američanov ešte len čaká.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK