Najvyšší súd USA rozhodol o ženskom športe (a mužoch v ňom) (Komentár)
Spor o účasť biologických mužov v ženských športoch sa v posledných rokoch stal pálčivou spoločenskou aj právnou témou v Spojených štátoch. Kalifornský guvernér Gavin Newsom 6. marca 2025 v rozhovore s Charliem Kirkom prekvapivo pripustil, že je nesmierne nespravodlivé, ak muži súťažia v ženských športoch. O mesiac neskôr však priznal, že ho Kirk k takémuto vyhláseniu dotlačil.
Najvyšší súd USA 30. júna 2026 rozhodol v súvisiacich sporoch, označených ako West Virginia proti B. P. J. a Little proti Hecoxovi, v nasledujúcom pomere hlasov:
– 9 : 0 v otázke, či je porušený zákon zakazujúci diskrimináciu na základe pohlavia, ak usporiadateľ súťaže zakáže biologickým mužom súťažiť spoločne so ženami. Súd sa jednomyseľne zhodol, že zákon porušený nie je.
– 6 : 3 v otázke, či je takýto zákaz v rozpore s Ústavou USA. Súd svojou väčšinou rozhodol o tom, že ak usporiadateľ súťaže zakáže biologickým mužom súťažiť v ženských športoch, neporušuje tým Ústavu USA.
Inými slovami, všetci sudcovia sa zhodli v názore, že zákaz súťažiť so ženami, udelený biologickým mužom, nie je v rozpore so zákonom. Traja sudcovia si však myslia, že porušuje Ústavu USA, zatiaľ čo šesť je presvedčených o opaku – že takýto zákaz nie je s ňou v žiadnom rozpore.
Predmetným zákonom je takzvaný Title IX, federálny zákon z roku 1972, ktorý zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia vo vzdelávacích inštitúciách prijímajúcich federálne prostriedky.
Zákon skutočne nepočíta s tým, že by muž, ktorý sa identifikuje ako žena, mal právo súťažiť v ženských športoch. Sudcovia v tejto časti rozhodli jednomyseľne, pretože v roku 1972 jednoducho nikomu nenapadlo, že by muži mohli chcieť súťažiť proti ženám tým, že sa označia za ženy. V tom čase totiž dievčatá v športe chlapcom skôr fandili, než aby samy hrali futbal alebo boxovali.
Zaujímavé je aj to, že vtedajší zákon rodovú účasť v športe nikde výslovne nespomína. Konkrétne znenie hovorí:
„Žiadna osoba v Spojených štátoch nesmie byť na základe pohlavia vylúčená z účasti, zbavená výhod alebo vystavená diskriminácii v akomkoľvek vzdelávacom programe alebo činnosti, ktorá prijíma federálne finančné prostriedky.“
Zákon sledoval predovšetkým otázku štúdia. Dievčatá na prelome 60. a 70. rokov študovali v menšom množstve a zákonodarcom sa zdalo, že je to preto, lebo ich univerzity pri prijímaní znevýhodňujú pre ich pohlavie. Nepáčilo sa im, že najlepšími technikmi, inžiniermi, chirurgmi, fyzikmi alebo napríklad kuchármi sú muži. Domnievali sa, že ak by ženy mali možnosť tieto odbory študovať vo väčšom rozsahu, mohli by mužov v schopnostiach dostihnúť, prípadne aj predbehnúť.
Autorkám zákona – demokratkám Patsy Minkovej z Havaja (prvej japonsko-americkej žene zvolenej do Kongresu USA) a Edith Greenovej z Oregonu – však prax za 50 rokov fungovania tohto predpisu za pravdu celkom nedala. Najvýznamnejším, hoci paradoxným prínosom zákona sa napokon stalo zatlačenie mužského športu na univerzitách do úzadia, aby sa školy vyhli sankciám za diskrimináciu.
Zákon za vyše 50 rokov fungovania pôvodný predpoklad nepotvrdil – aspoň nie v zmysle plošného „vyrovnania“ vo všetkých odboroch. Ukázalo sa, že ženy sa vo veľkej miere presadili najmä tam, kde dlhodobo dominujú aj dnes: vo farmácii, psychológii, biológii, zdravotníckych vedách, veterinárstve, jazykových odboroch a pedagogike. V týchto oblastiach často dosahujú veľmi dobré študijné výsledky a tvoria väčšinu absolventov, zatiaľ čo v technických a inžinierskych disciplínach zostávajú stále výrazne dominantní muži.
Širšie sociálne a demografické údaje zároveň dlhodobo ukazujú, že ženy majú oproti mužom systémové výhody vo viacerých ukazovateľoch životných výsledkov: dožívajú sa vyššieho veku, majú nižšiu mieru kriminality, výrazne nižší podiel na trestnej činnosti, extrémne nízke zastúpenie vo väzenskej populácii a nižšiu úmrtnosť v dôsledku pracovných úrazov, čo súvisí s tým, že muži prevažujú v najrizikovejších profesiách. Muži zároveň vykazujú vyššiu mieru rizikového správania, podstatne častejšie zomierajú v dôsledku násilia, nehôd či samovrážd a tvoria drvivú väčšinu páchateľov aj obetí kriminálnej činnosti.
(Treba pripomenúť, že ide o štatistické zistenia. Štatistické rozdiely opisujú priemerné trendy v populácii, nie schopnosti konkrétnej osoby.)
Šport bol do zoznamu oblastí, v ktorých sa posudzuje diskriminácia, zaradený až následnými predpismi amerického ministerstva školstva. Tieto predpisy od začiatku výslovne pripúšťali, že školy môžu organizovať oddelené športové súťaže pre mužov a ženy, ak je to odôvodnené rozdielmi vo fyzických schopnostiach alebo ak ide o kontaktné športy.
Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí nadviazal práve na túto historickú skutočnosť. Liberálni sudcovia tak museli priznať, že zákon Title IX z roku 1972 transrodové ženy vôbec nezohľadňoval.
Autorom väčšinového stanoviska bol Brett Kavanaugh:
„Štáty môžu zachovať ženský a dievčenský šport pre biologické ženy. Môžu určovať spôsobilosť pre ženské a dievčenské športové súťaže podľa biologického pohlavia. Ani ústava, ani Title IX nevyžadujú premenu ženského športu v celej Amerike.“
Súd ďalej uviedol, že:
- ochrana bezpečnosti športovkýň,
- zaistenie spravodlivej súťaže,
- zachovanie rovnakých príležitostí pre biologické ženy
sú dostatočne dôležité štátne záujmy na to, aby odôvodnili rozdelenie športu podľa biologického pohlavia.
Vráťme sa však k ústavnej časti sporu, v ktorej sa názory sudcov rozchádzali výraznejšie. Súd rozhodol, že v kontexte školského športu je rozdelenie podľa biologického pohlavia ústavne prípustné.
Rozsudok má teda pomerne úzky dosah. Nepotvrdzuje všeobecné pravidlo platné pre celý právny poriadok, nevytvára univerzálnu definíciu pojmu pohlavie a obmedzuje sa výlučne na šport vo verejných školách, ktoré prijímajú federálne finančné prostriedky.
Najvyšší súd bol v tejto veci jednomyseľný pri konštatovaní, že zákon proti diskriminácii nebráni biologickému rozdeleniu športu. Zároveň väčšinou hlasov 6 : 3 potvrdil, že takéto rozdelenie je v rámci 14. dodatku Ústavy USA ústavne prípustné.
Podľa autora komentára je najpodstatnejším záverom, ku ktorému dospel Najvyšší súd USA, to, že transžena nie je žena, ale muž – hoci to súd výslovne neuviedol.
Britský Najvyšší súd 16. apríla 2025 vo veci For Women Scotland Ltd v The Scottish Ministers rozhodol pomerne všeobecne, že právna zmena pohlavia nemení biologické pohlavie.
Americkému súdu však treba priznať, že povaha prerokúvanej veci mu neumožňovala rozhodnúť o pohlaví v širšom, univerzálnejšom zmysle. Na takéto rozhodnutie Američania ešte len čakajú.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko The Epoch Times.
Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?