Zaujímavosti

Český fotograf zachytil neopakovateľný červený spln mesiaca za hradom z 15. storočia (+Foto)

Väčšina astrofotografov by sa zrejme uspokojila s opustenou schátranou stodolou ako popredím pre zábery Mliečnej cesty. Čech Petr Horálek však siahol po oveľa pôsobivejšej scéne – hrade z 15. storočia týčiacom sa na strmom vrchu. V pozadí sa pritom vznášal Mesiac v červenom splne.

Strmé svahy sopečného kopca vo východných Čechách po stáročia chránili veliteľov a obrancov mohutnej gotickej pevnosti. Hrad Kunětice, ktorý sa ako osamelý strážca vypína nad Polabskou nížinou, bol dlhé roky opustený a ponechaný napospas chátraniu. Neskôr však prešiel obnovou, pričom dnes patrí medzi významné historické pamiatky a slúži ako múzeum.

Viac ako šesť kilometrov od hradu, neďaleko obce Osičky, Petr Horálek s matematickou presnosťou umiestnil svoj fotoaparát. Jeho cieľ bol jasný – zachytiť hradby a veže Kunětického hradu presne v okamihu, keď za nimi vyjde Mesiac v splne a na májovej oblohe sa bude vynímať ako obrovský jantárový klenot.

Tridsaťdeväťročný Horálek, popularizátor vedy a pedagóg, ktorý sa astronómii venuje už od svojich jedenástich rokov, musel pri plánovaní záberu zohľadniť viacero výpočtov. Pre denník Epoch Times povedal, že presné zosúladenie dráhy Mesiaca s hradom „v skutočnosti nie je až také náročné“, vyžaduje si však jednoduché vedecké výpočty.

„Stačí poznať azimut Mesiaca voči hradu,“ povedal a vysvetlil, že ide o uhlový údaj v stupňoch meraný od severu, ktorý slúži na presné určenie polohy nebeských telies. Prezradil, že na plánovanie záberov používa aplikácie ako Planit Pro alebo PhotoPills.

Skutočný trik však nie je v sledovaní Mesiaca, ale v jeho „zväčšení“. Horálek totiž využil optický jav nazývaný kompresia perspektívy, ktorý spôsobuje, že Mesiac sa na snímke javí ako obrovský, zatiaľ čo hradby a veže Kunětického hradu pôsobia menšie. Tým, že medzi statívom a pevnosťou sa rozprestierali kilometre krajiny, sa hrad v hľadáčiku zdanlivo zmenšil, no vzdialený Mesiac zostal opticky nezmenený. Použitím 1 400 mm teleobjektívu potom obe vrstvy „priblížil“ k sebe, čím sa pevnosť opäť výrazne dostala do popredia, pričom Mesiac pôsobil majestátne.

Nasnímať takýto náročný záber v noci na veľkú vzdialenosť je vždy risk. Počas čakania vietor rozkýval objektív a oblaky takmer zakryli horizont. Po horúcom dni sa navyše večer ochladil vzduch – teplotná zmena, ktorá môže spôsobiť atmosférickú refrakciu a tým skresliť výsledný obraz. Medzitým sa mesačný disk v jeho objektíve pohyboval pomerne rýchlo, takže na zachytenie presného zarovnania mal len niekoľko sekúnd.

Stlačil spúšť.

Výsledok prekonal očakávania. „Keď sa to podarí, je to vždy veľká radosť. Často však fotografovanie pokazili vzdialené oblaky nízko nad horizontom,“ skonštatoval Horálek.

Potom už bolo príliš neskoro a hrad sa ponoril do tmy.

Nevyspytateľné podmienky sú však súčasťou čara takéhoto fotografovania. „Zakaždým vyzerá tento jav úplne inak – jedinečný a neopakovateľný,“ dodal. Atmosférické anomálie pritom prispievajú k jedinečnosti každého záberu.

Horálek, ktorý žije v Seči a vyučuje astronómiu na Slezskej univerzite v Opave, začal svoju cestu k astronómii v roku 1997, keď mu babička prvýkrát ukázala súhvzedie Veľkého voza. Fotoaparát však vzal do ruky až v roku 2010. Vtedy sa vydal za úplným zatmením Slnka na Cookove ostrovy. Tento zážitok ho motivoval, aby si našetril na vlastnú techniku, a odštartoval vášeň, ktorá ho podľa neho „už nikdy neopustila“.

Dnes sa ako autor a rečník venuje popularizácii astronómie a podporovania záujmu verejnosti o nočnú oblohu.

„Nočná obloha sa bežnému pozorovateľovi často zdá nudná, nemenná a vzdialená. Mnohí necítia potrebu venovať jej pozornosť. Avšak mýlia sa – na oblohe sa deje množstvo vecí a aj krátky pohľad a záujem otvoria dvere do úplne iného sveta,“ skonštatoval.

Horálek prvýkrát fotografoval hrad Kunětice počas pandémie COVID-19, „keď bolo všetko obmedzené a toto sa stalo jediným únikom z nepríjemnej reality,“ povedal.

Keď počas lockdownov stál osamotený na tmavých poliach, začal ho fascinovať príbeh ukrytý v hradných múroch.

„Hrad bol pôvodne založený v 14. storočí a význam získal pod mocným rodom Pernštejnovcov, ktorí ho prestavali na mohutnú gotickú pevnosť s renesančnými prvkami. V priebehu storočí utrpel škody počas vojen aj období zanedbania a postupne chátral, až kým sa v modernej dobe nezačala jeho postupná obnova,“ povedal.

Najväčšie čaro hradu spočíva podľa fotografa v jeho „nezvyčajnej majestátnosti“, pričom ho možno pozorovať z viacerých vzdialených miest a komponovať tak pôsobivé zábery so splnmi Mesiaca, meteorickými rojmi či občasnou kométou.

Podľa Horálka predstavuje zachytenie Mesiaca na pozadí historickej budovy akési symbolické prepojenie ľudstva s nekonečným vesmírom. „Ľudstvo je v obrovskej prázdnote vesmíru mimoriadne vzácne a zraniteľné. Mali by sme si vážiť, aký výnimočný je život na našej planéte,“ skonštatoval.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK