Poplatky v ambulanciách rastú: podľa ombudsmana odrádzajú pacientov od prevencie, lekári hovoria, že bez nich neprežijú
Ombudsman Róbert Dobrovodský upozorňuje na rastúci problém poplatkov v slovenskom zdravotníctve, keďže podľa neho obmedzujú reálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti a odrádzajú pacientov od prevencie. Kritizuje nejasné pravidlá a prax, pri ktorej sú niektoré poplatky podmienkou vyšetrenia. Štát zároveň priznáva, že ide o dlhodobý problém, a pripravuje návrh legislatívnych zmien. Zástupcovia ambulantného sektora však argumentujú, že mnohé poplatky sú dôsledkom chronického podfinancovania ambulancií.
Voľba medzi zdravím a financiami
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský upozornil na pálčivú tému súvisiacu so slovenským zdravotníctvom. Pacient podľa jeho slov nesmie byť postavený pred voľbu medzi svojím zdravím a finančným poplatkom.
„Súčasťou základných práv na ochranu zdravia a na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia je aj požiadavka, aby zdravotná starostlivosť bola pre pacienta nielen formálne dostupná, ale aj reálne prístupná bez neodôvodnených finančných prekážok,“ uviedol 14. júna na sociálnej sieti.
Ombudsman poukázal na prípady, keď poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vyžadujú poplatky označované ako „registrácia pacienta“ alebo „manažment pacienta“ a podmieňujú nimi poskytnutie vyšetrenia či ošetrenia. Pacienti často opisujú, že bez zaplatenia im starostlivosť nebola poskytnutá.
„Informovali ma aj o praktike niektorých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti spočívajúcej v tom, že od pacienta požadujú pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti okrem úhrady aj podpísanie potvrdenia, že úhradu vykonal dobrovoľne,“ doplnil Dobrovodský.
Dobrovodský: Pacient nie je bežný spotrebiteľ
Podľa slov verejného ochrancu práv pacient v zdravotníctve nie je bežný „spotrebiteľ“, pretože sa často nachádza v stresovej situácii, pod tlakom alebo v zlom zdravotnom stave. Z tohto dôvodu nemožno jeho súhlas s poplatkom automaticky považovať za úplne slobodné rozhodnutie.
„Osobitne znepokojujúce sú situácie, keď sa poplatok stáva faktickou podmienkou prístupu k vyšetreniu. V takom prípade už nejde len o otázku finančnej úhrady, ale o otázku dostupnosti zdravotnej starostlivosti a ochrany základných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky,“ zdôraznil ombudsman.
Dodal, že ochrana základného práva na zdravie nesmie byť iba formálna, ale musí byť aj reálne vykonateľná pre každého bez ohľadu na zdravotný stav či finančné možnosti.
„Skutočná dostupnosť zdravotnej starostlivosti sa neprejavuje len dostupnosťou zdravotníckych zariadení, ale najmä tým, že pacientovi nevznikajú prekážky, ktoré mu bránia zdravotnú starostlivosť reálne využiť,“ podotkol.
Poplatky podľa ombudsmana odrádzajú od prevencie
Dobrovodský pre TASR tiež uviedol, že považuje súčasnú situáciu s vysokými poplatkami za neudržateľnú, pretože môžu odrádzať ľudí od preventívnych prehliadok. Upozorňuje, že vynechávanie prevencie môže viesť k neskorému odhaleniu vážnych ochorení, čo zhoršuje zdravotný stav pacientov a zároveň výrazne zvyšuje náklady zdravotného systému na liečbu.
„Ľudia sa boja nie zákroku, nemajú strach z odberu krvi, pred injekciou, ihlou, ale nastáva fenomén, že sa boja zásahu do rodinného rozpočtu, lebo majú neistotu, aký poplatok v ten deň od nich bude vybraný,“ opísal ombudsman.
Súčasný stav považuje za dôsledok zlyhania systému a nedostatočnej právnej úpravy. Poplatky v zdravotníctve nie sú podľa neho dostatočne regulované a kontrolované, pričom štát pacientom neposkytuje dostatočnú ochranu pred spornými poplatkami.
Ako riešenie Dobrovodský navrhuje legislatívnu zmenu – buď úplný zákaz poplatkov alebo zavedenie jasne definovanej spoluúčasti pacienta pri vybraných výkonoch.
„My neodporúčame takú alebo onakú cestu. Tvorbu nových zákonov robí štát, parlament,“ povedal.
Ombudsman s neželanou situáciou oboznámil aj poslancov Národnej rady SR. V apríli do parlamentu predložil mimoriadnu správu o poplatkoch v zdravotníctve, v ktorej aktuálny stav opísal, analyzoval jeho príčiny a navrhol možné riešenia.
Mimoriadna správa je osobitný nástroj verejného ochrancu práv používaný pri závažných systémových problémoch. Hoci je správa zaradená do programu schôdze parlamentu, poslanci ju zatiaľ neprerokovali.
„My sme poskytli poslancom sondu do ulíc, ambulancií a životných ťažkostí obyvateľstva. (…) Parlament má na tácke, na zlatom podnose riešenia, spoznanie problémov. Ja keby som bol člen parlamentu, tak čítam od rána do večera ombudsmanské odporúčania, lebo to je najlepšia cesta k zlepšeniu situácie obyvateľov Slovenska,“ uzavrel.
„Krajina poplatkovej fantázie“
V rozhovore pre Postoj z 29. apríla Dobrovodský upozornil na konkrétne prípady pacientov, ktorí museli zaplatiť registračné alebo administratívne poplatky, aby boli vôbec vyšetrení. Ide podľa neho o „sivú zónu“ medzi zákonom povolenými poplatkami a úhradou hradenou zo zdravotného poistenia.
Skonštatoval, že poslanci túto oblasť jasne neupravili a nevylúčili takéto poplatky, čo následne vytvára priestor pre nejednoznačné a „kreatívne“ účtovanie zo strany poskytovateľov.
„Zákonodarca dodnes nenabral odvahu a nepovedal, že je zákaz výberu plnenia. To umožňuje poskytovateľom zdravotnej starostlivosti byť kreatívni,“ objasnil.
Slovensko preto označuje za „krajinu poplatkovej fantázie“. Zároveň dodáva, že pacienti sa proti takýmto poplatkom len zriedkavo bránia súdne, keďže je to zdĺhavé a rizikové, hoci existujú aj prvé úspešné prípady sporov.
Poplatky v číslach
Podľa dostupných prieskumov pacientov sa ročný objem poplatkov v ambulantnom sektore na Slovensku vyšplhal z približne 280 miliónov eur v roku 2023 na odhadovaných 500 miliónov eur v roku 2025.
Priemerná platba za jednu návštevu špecialistu stúpla na 21 eur (nárast zo 17 eur) a paušálny „poplatok za manažment pacienta (tzv. registračný poplatok)“ platí už 14 % dospelých pacientov (nárast z 8 %), čo predstavuje priemerne 81 eur ročne (nárast z 50 eur).
Tieto dodatočné platby tvoria významnú časť príjmov ambulancií – odhadom až 25 % navyše k úhradám z verejného zdravotného poistenia.
Celkové priame platby pacientov predstavujú na Slovensku približne 20 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo, čo je nad priemerom EÚ (16 %).
Zákon č. 577/2004 Z. z. umožňuje poplatky len za výkony nehradené z verejného poistenia (napr. niektoré potvrdenia, stomatológia či kúpele) a vyžaduje viditeľný cenník. Napriek tomu existuje široká sivá zóna – poplatky za registráciu pacienta, administratívu, objednanie termínu či „hygienické služby“, ktoré mnohí poskytovatelia podmieňujú poskytnutím starostlivosti.
Na rozdiel od väčšiny krajín EÚ, kde je spoluúčasť pacienta jasne regulovaná (má stropy a ochranu zraniteľných skupín), na Slovensku chýba presná legislatívna definícia. Slovensko pritom patrí k štátom s najnižšími celkovými výdavkami na zdravotníctvo na obyvateľa v EÚ (približne polovica priemeru), čo zvyšuje tlak na priame platby pacientov.
Problém poplatkov úzko súvisí aj s dostupnosťou starostlivosti. Čakacie doby na vybraných špecialistov (kardiológia, ortopédia, neurológia) sa často pohybujú v mesiacoch. Poplatky za „rýchlejší termín“ alebo manažment tak v praxi fungujú ako neoficiálny spôsob prednostného prístupu.
Ambulantný sektor je dlhodobo podfinancovaný – reálny rast úhrad za posledných šesť rokov výrazne zaostal za infláciou a rastom nákladov, čo čiastočne vysvetľuje tlak na zavádzanie týchto poplatkov.
Ministerstvo si problém uvedomuje
Ministerstvo zdravotníctva 28. apríla uviedlo, že mimoriadnu správu ombudsmana o poplatkoch v zdravotníctve berie vážne a zodpovedne. Rezort zároveň priznáva, že poplatky predstavujú dlhodobý problém, ktorého riešenie si vyžaduje širokú odbornú a spoločenskú dohodu. Pripravuje návrh riešenia, ktorý chce predstaviť na jeseň.
„Súčasný stav nevyhovuje ani pacientom, ani poskytovateľom. Téma poplatkov v zdravotníctve je nielen o samotnej výške poplatkov, ale aj dostupnosti termínov, transparentnosti a udržateľnosti systému,“ naznačil rezort zdravotníctva.
Ministerstvo dodalo, že problematiku poplatkov aktívne rieši v spolupráci so zástupcami ambulantného sektora na základe memoranda podpísaného v máji 2025. Na diskusiách sa podieľajú aj zástupcovia vyšších územných celkov a do procesu bol prizvaný aj ombudsman Dobrovodský.
„Téma poplatkov bola otvorená aj na zdravotníckom výbore a ministerstvo zdravotníctva, tak ako v prípade liekovej politiky, bude na návrhu riešenia spolupracovať so všetkými relevantnými partnermi v sektore. Návrh riešenia bude predstavený na jeseň, pričom počíta s posilnením kompetencií vyšších územných celkov, sankčných mechanizmov, so zavedením doplnkových ordinačných hodín a s potrebnými legislatívnymi úpravami,“ avizovalo ministerstvo.
Zväz ambulantných poskytovateľov sa voči správe ohradil
Zástupcovia ambulantného sektora dlhodobo argumentujú, že mnohé poplatky sú dôsledkom chronického podfinancovania ambulancií. Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) upozorňuje, že súkromné ambulancie čelia rastúcim nákladom, pričom financovanie zo zdravotných poisťovní podľa nich nepokrýva všetky náklady na prevádzku a poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
ZAP odmieta, aby bola zodpovednosť za problémy systému prenášaná výlučne na ambulantných lekárov.
„Ambulancie nehľadajú dodatočné zdroje preto, lebo by chceli vytvárať ‚poplatkové eldorádo‘, ale preto, lebo úhrady z verejného zdravotného poistenia v mnohých segmentoch dlhodobo nepokrývajú reálne náklady ambulantnej prevádzky. Tento stav opakovane priznávajú predstavitelia štátu, zdravotných poisťovní aj nezávislí analytici,“ uviedol ZAP 13. mája.
Ambulantní poskytovatelia tvrdia, že riešenie poplatkov si vyžaduje jasné a transparentné pravidlá spoluúčasti a ochranu zraniteľných pacientov.
Upozorňujú, že už dlhodobo rokujú s ministerstvom o systémových zmenách, pričom poplatky považujú za potenciálne legitímny nástroj stabilizácie systému, ak sú nastavené transparentne.
„Správne nastavené regulačné mechanizmy majú navyše pozitívny efekt aj pre pacientov a celý systém zdravotníctva. Skúsenosti z praxe ukazujú, že primerané regulačné poplatky dokážu redukovať časť neodôvodnených návštev ambulancií, čím sa zvyšuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov, ktorí ju reálne potrebujú,“ uviedol ZAP.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.