Inšpirácie

Láska mení srdce – a to viac než len metaforicky

Od hojenia rán až po zmiernenie bolesti srdca – vedecký výskum odhaľuje mimoriadny liečebný potenciál lásky. Aký liek je bezpečný, účinný, nič nestojí a vyžaduje len malú zmenu v našom uvažovaní? Pozývame vás k preskúmaniu prehliadaného spojenia medzi cnosťou a zdravím.

Doktor Eben Alexander ležal na nemocničnom lôžku a postupne upadal do hlbokej kómy, zatiaľ čo bojoval s ťažkým bakteriálnym zápalom mozgových blán. Jeho šanca na prežitie bola len dve percentá.

Počas nasledujúcich siedmich dní jeho mozog nevykazoval žiadnu aktivitu. Podľa všetkých lekárskych kritérií sa Alexander – uznávaný absolvent lekárskej fakulty Dukeovej univerzity a neurochirurg vyštudovaný na Harvarde – nemal vrátiť späť. A napriek tomu nielenže prežil, ale prebudil sa z kómy s príbehom, ktorý mu zmenil život a prinútil ho prehodnotiť dovtedajšie vedecké presvedčenie.

Počas kómy opustil svoje telo a videl, ako sa vznáša nad krajinou plnou žiarivého svetla a farieb – jav označovaný v lekárskej literatúre ako zážitok blízkej smrti (NDE), o ktorom sme písali v predchádzajúcom článku.

Počas tohto zážitku stretol žiarivú ženu, ktorá mu odovzdala posolstvo, na ktoré už nikdy nezabudne: „Si hlboko milovaný a navždy zbožňovaný. Nemáš sa čoho báť. Je o teba dobre postarané.“

Alexander verí, že jeho prežitie nebolo len dielom náhody. Podľa neho ho späť priviedla práve láska.

Ale môže láska – emócia, ktorú mnohí považujú za poetickú alebo sentimentálnu – mať skutočne moc nad životom, zdravím a smrťou?

Liek z iného sveta

Podľa bežných predstáv mal Alexander veľmi úspešný život. Bol renomovaným neurochirurgom, pätnásť rokov pôsobil na Harvardovej lekárskej fakulte, publikoval viac ako 150 vedeckých štúdií a pôsobil na prestížnych inštitúciách.

Navonok bol úspešný, no vnútorne zápasil s pocitom opustenia. Hneď po narodení ho adoptovali. Hoci vyrastal v milujúcej rodine, celý život ho sprevádzala osamelosť.

„Mal som v sebe podvedomé presvedčenie, že si možno ani nezaslúžim existovať – že si možno nezaslúžim lásku, keď sa ma vzdala moja vlastná matka,“ uviedol pre denník Epoch Times.

Spomínal si, že počas svojho zážitku blízkej smrti pocítil ohromujúcu emóciu „nesmiernej lásky“ – čistej, bezpodmienečnej a absolútnej. Táto láska zahojila najhlbšie jazvy z minulosti a zanechala mu posolstvo, že „láska je najvyššou tvorivou silou vo vesmíre“.

Podľa neho môže spojenie s touto silou viesť k „vnútornej rovnováhe a uzdraveniu“.

Láska pod mikroskopom

Hoci je Alexandrov zážitok výnimočný, nie je ojedinelý. Veda postupne odhaľuje stále prepracovanejšie a komplexnejšie pochopenie lásky a jej vplyvu na telo.

Prelomová štúdia uverejnená v časopise JAMA Psychiatry ukázala, že drobné pľuzgierové poranenia sa u párov, ktoré spolu komunikovali láskavo a prejavovali si náklonnosť, hojili o 40 % rýchlejšie než u párov, ktoré sa hádali alebo sa k sebe správali nepriateľsky.

Táto štúdia naznačuje, že pozitívne emocionálne stavy vyvolané milujúcimi vzťahmi aktivujú parasympatický nervový systém, známy aj ako „odpočinkový a tráviaci systém“, ktorý znižuje zápaly a urýchľuje regeneráciu buniek. Naopak konfliktné vzťahy spomalili hojenie až o 60 %, pravdepodobne kvôli zvýšenej hladine stresových hormónov, ako je kortizol.

Cynthia Thaiková, kardiologička s harvardským vzdelaním a riaditeľka Centra celostného liečenia srdca (Holistic Healing Heart Center), uviedla pre Epoch Times, že láska lieči aj na biochemickej úrovni – uvoľňuje oxytocín, neuropeptid často označovaný ako hormón lásky alebo hormón dobrej nálady. Podľa nej tento hormón znižuje stres a zlepšuje funkcie imunitného systému.

Láska prirodzene zmierňuje pocity bolesti. Štúdia Stanfordovej univerzity vystavila skupinu účastníkov miernej tepelnej bolesti a zároveň im ukazovala fotografie ich milovaných partnerov. Títo účastníci udávali výrazne nižšiu intenzitu bolesti ako tí, ktorým boli ukazované fotografie známych osobností alebo im bola zadaná úloha na odpútanie pozornosti – napríklad vymyslieť čo najviac športov, ktoré nepoužívajú loptu.

Volanie srdca

Srdce je univerzálnym symbolom lásky – a celkom oprávnene, pretože láska má na samotné srdce významný vplyv.

Štúdia, v ktorej sa 10 000 mužov opýtali: „Prejavuje vám vaša manželka svoju lásku?“, zistila, že u tých, ktorí odpovedali áno, bol výskyt anginy pectoris, teda bolesti na hrudi, o 50 % nižší. Tento pozitívny účinok sa prejavil aj u mužov s rizikovými faktormi, ako je vysoká hladina cholesterolu alebo cukrovka.

„Láska lieči srdce a prináša mier, harmóniu a pokoj. Aby sme si udržali fyzické srdce zdravé a v rovnováhe, musíme sa starať aj o emocionálne srdce,“ povedala Thaiková, ktorá k zdraviu srdca pristupuje celostne.

Na fungovanie vášho srdca má láska priamy vplyv. Štúdia Brooka Gumpa, profesora verejného zdravia na Falk College pri Syracuse University, ukázala, že keď ľudia trávili čas so svojím partnerom alebo partnerkou, ich krvný tlak klesal. Zaujímavé je, že pokles bol zaznamenaný aj v prípade, keď vzťah nebol príliš šťastný.

„Jednou z najdôležitejších zložiek lásky je dôvera a pocit bezpečia,“ uviedol Gump pre Epoch Times. Jeho výskum – rovnako ako výskumy iných – naznačuje, že ľudia sa v prítomnosti blízkej osoby, ktorá v nich vzbudzuje pocit pokoja a istoty, cítia bezpečnejšie. Vďaka tomu sú menej ostražití a na stresové podnety reagujú miernejšie – napríklad keď zabuchnú dvere, dozvedia sa zlé správy alebo sa stane niečo nepríjemné. Tento ochranný účinok vedie podľa Gumpa k lepšej imunite a zníženiu rizika srdcových ochorení.

V neprítomnosti lásky

Láska môže liečiť, ale jej absencia môže byť emocionálne bolestivá – a dokonca fyzicky zničujúca.

V roku 2005 vypracovala skupina lekárskych výskumníkov z Univerzity Johna Hopkinsa štúdiu o srdcovom ochorení známom ako stresová kardiomyopatia. Toto ochorenie sa bežne označuje aj ako syndróm zlomeného srdca – názov, proti ktorému lekári nemajú námietky.

Stresová kardiomyopatia sa objavuje u ľudí – predovšetkým u žien starších ako 65 rokov – po náhlom a intenzívnom emocionálnom otrase. Môže ísť napríklad o úmrtie milovanej osoby, rozpad vzťahu alebo inú traumatizujúcu udalosť.

Výskum ukazuje, že u týchto „zlomených sŕdc“ sa často vyskytuje zväčšená a vydutá ľavá srdcová komora. Hoci môže toto ochorenie viesť k závažným komplikáciám vrátane vyššieho rizika úmrtia, pri správnej liečbe sa vo väčšine prípadov podarí obnoviť funkciu srdca. Poškodený srdcový sval totiž zostáva životaschopný a dokáže sa zregenerovať.

Truong Nguyen, pôrodník a gynekológ verí, že láska by mala byť základom lekárskej praxe. Podľa neho nestačí len „neubližovať“ – navrhuje, aby sa zdravotnícky personál staral o pacientov s takou láskou a pozornosťou, akú by venoval priateľom alebo rodine. V rozhovore pre Epoch Times uviedol, že nie je ťažké vidieť, kde v medicíne chýba starostlivosť – chyby v zdravotnej starostlivosti sú totiž treťou najčastejšou príčinou úmrtí v USA.

Prejavovanie lásky pacientom podporuje ich pocit bezpečia a vytvára pozitívne myslenie, ktoré môže pomôcť pri uzdravovaní.

Moderná liečba má podľa neho navyše svoje obmedzenia – a práve tam môže pomôcť spiritualita alebo viera. Ako zdôrazňuje, tento typ „zasiahnutia“ nemá žiadne negatívne vedľajšie účinky.

Láska ako emócia aj ako „zásah“ nemusí pochádzať len od jednej osoby. Mnoho ľudí pociťuje vyššiu duchovnú lásku zvyčajne spojenú s náboženskými zážitkami. Štúdia Jeffa Levina z Baylorovej univerzity skúmala pojem náboženskej lásky. Výsledky ukázali významnú súvislosť medzi vnímanou božskou láskou a tým, ako ľudia hodnotili svoje zdravie.

Tajomná stránka lásky

Hoci sú jej fyziologické účinky – ako je uvoľňovanie oxytocínu a zmiernenie bolesti – vedecky uznávané, láska si stále zachováva svoju tajomnú stránku.

Ľudia často zažívajú takzvané telesomatické javy – teda fyzické pocity alebo emócie, ktoré sa zdanlivo zdieľajú na diaľku medzi tými, ktorí sú si citovo veľmi blízki alebo sa navzájom milujú.

Kniha The Rough Guide to Unexplained Phenomena (Sprievodca neobjasnenými javmi) od Boba Rickarda a Johna Michella opisuje príbeh Hugha Perkinsa, malého chlapca, ktorý choval holuby ako domáce zvieratá. Po vážnej chorobe bol Perkins prevezený do nemocnice vzdialenej 170 kilometrov, kde musel podstúpiť naliehavú operáciu.

Keď sa zotavoval, počas snehovej búrky počul ťukanie na okno. Keď ho sestra otvorila, dovnútra vletel holub a pristál mu na hrudi. Bol to jeden z jeho vtákov, identifikovaný podľa krúžku na nohe s číslom 167. Holub nikdy predtým nebol v nemocnici – a nemohol vedieť, kde Perkins je.

Podobne pozoruhodný je prípad zaznamenaný v zborníku New Directions in Parapsychological Research, Parapsychological Monographs No. 4 od Josepha H. Rusha. Opisuje matku, ktorá počas písania listu svojej dcére na vysokej škole náhle pocítila silný pálivý pocit v pravej ruke – tak silný, že musela prestať písať.

O necelú hodinu neskôr jej zavolali, že jej dcéra utrpela chemické popáleniny pri laboratórnej nehode – práve na pravej ruke. Špecifickosť a načasovanie zranenia spochybňujú možnosť náhody.

Tieto zážitky majú spoločný znak: najčastejšie sa vyskytujú medzi ľuďmi s hlbokým citovým putom – rodičmi a deťmi, súrodencami, partnermi, celoživotnými priateľmi a dokonca aj medzi ľuďmi a ich zvieratami. Navyše nie sú obmedzené fyzickým priestorom.

Dr. Larry Dossey, lekár a autor, ktorý prepája medicínu a spiritualitu, uviedol v článku z roku 2019 v časopise Explore, že tento jav odráža to, čo fyzici pozorujú pri kvantových prepojeniach: častice zostávajú prepojené aj napriek obrovským vzdialenostiam. Keď sa jedna častica zmení, druhá reaguje okamžite – ako keby boli súčasťou toho istého systému.

Ďalším možným vysvetlením je rezonancia. Vo fyzike dochádza k rezonancii, keď sa dva systémy vibrujúce na rovnakej frekvencii navzájom zosilňujú – napríklad keď spevák rozbije pohár hlasom, ktorý presne ladí s jeho vibračnou frekvenciou.

Tento princíp presahuje neživé objekty. Keď sú dvaja ľudia hlboko prepojení, ich emócie a myšlienky sa môžu zosúladiť v podobnej rezonancii, čím sa navzájom posilňujú a zosilňujú svoje zážitky.

Experimenty s prístrojmi generujúcimi náhodné udalosti – napríklad s opakovaným hádzaním mincí – naznačujú, že citové putá môžu ovplyvniť aj výsledky týchto zariadení. Keď sa na ne sústredia emocionálne prepojené páry, výsledky sa stávajú o niečo menej náhodnými.

Tieto myšlienky nie sú nové. Naprieč kultúrami, náboženstvami a tradíciami je láska chápaná ako zjednocujúca energia, ktorá presahuje jednotlivcov a navzájom ich spája.

Alexander zažil silu lásky počas zážitku blízkej smrti. Opisoval, že cítil hlboké prepojenie – akoby základnou podstatou reality bola jednota, v ktorej je oddelenosť len zdanlivá.

„V prítomnosti lásky som pochopil, že sme všetci jedno. Rozdelenia, ktoré v živote vnímame – medzi sebou a ostatnými, medzi mysľou a telom – miznú,“ uviedol.

Láska v praxi

„Láska je skutočne tým najlepším liekom,“ podotýka Thaiková. Ako ju teda môžeme využiť?

„Musíme začať pri zdroji – u seba samých.“ Prvým krokom je podľa nej láskavý prístup k sebe samému a starostlivosť o seba.

Navrhuje, aby sme sa k sebe správali tak, ako keby sme sa starali o drahého priateľa – dovolili si robiť chyby, učili sa odpúšťať a prejavovali si láskavosť, ktorú bežne venujeme druhým. Keď čelíte neúspechom, odolajte sebaobviňovaniu, pretože je spojené s úzkosťou, depresiou a hanbou. Namiesto otázky „Čo so mnou nie je v poriadku?“ skúste zmeniť uhol pohľadu: „Toto je príležitosť na učenie sa“ alebo „Aj vďaka tejto skúsenosti rastiem.“

(Ilustrácia: Epoch Times)

Používajte pozitívne výroky ako „Som toho hoden“ alebo „Mám v tomto svete svoje jedinečné miesto“. Spojte to s denníkom vďačnosti, do ktorého si každý deň zapíšete jednu vec, ktorú na sebe oceňujete. Časom tieto malé činy budujú odolný, pozitívny obraz o sebe samom.

Lásku k druhým je podľa výskumov možné vedome rozvíjať. Štúdia uverejnená v časopise Mental Health, Religion & Culture zistila, že ak si ľudia v tichosti opakujú vetu vyjadrujúcu lásku a trpezlivosť – napríklad „miluj svojho blížneho ako seba samého“ – podporuje to súcitnú lásku. Podľa tejto štúdie navyše praktizovanie nesebeckosti a prejavovanie láskavosti môže posilniť našu schopnosť konať z lásky, a nie zo sebeckosti.

Alexander sa domnieva, že vesmír je postavený na láske a my sa s ňou môžeme zosúladiť. Odporúča jednoduché činnosti, ako je prechádzka prírodou alebo obyčajné podanie pomocnej ruky druhým, ktoré môžu pomôcť prežívať lásku. Obzvlášť odporúčal pestovať lásku medzi rodičmi a deťmi, pretože tento vzťah odráža a podporuje bezpodmienečnú povahu lásky.

Ako lekár, ktorý zdôrazňuje význam lásky, Dossey upozorňuje, že láska nie je emócia definovaná vedou.

Cituje slávneho psychiatra Carla Gustava Junga, ktorý o povahe lásky vyhlásil: „Vo všetkých mojich lekárskych skúsenostiach, ako aj v mojom vlastnom živote, som sa znova a znova stretával s tajomstvom lásky a nikdy som nebol schopný vysvetliť, čo to vlastne je.“

„Rovnako ako prst ukazujúci na Mesiac nie je Mesiacom samotným. Ani vedecké štúdie, ani filozofické úvahy nedokážu úplne vystihnúť podstatu lásky. Čím viac ju skúmame, tým viac sa jej tajomstvá prehlbujú,“ uzatvoril Dossey.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK