Svet

Ako rodinné klany drancujú Nemecko (Analýza)

Poberajú sociálne dávky a jazdia v Rolls-Royceoch. Prepadajú obchody a múzeá, ničia nemecké kultúrne dedičstvo, podvádzajú starých ľudí, napádajú policajtov a pohŕdajú liberálnou nemeckou spoločnosťou, do ktorej sa prisťahovali – arabské, kurdské a rómske klany. Nie sú to predsudky. Sú to fakty z policajných a mediálnych správ.

Neuplynie snáď ani týždeň, aby sa v Nemecku neobjavili správy o takzvanej klanovej kriminalite. Táto forma zločinnosti narastá. Najnovší rozruch vyvolal článok v denníku Bild z 21. mája: „Škandál vo väzení Euskirchen: Šéfa klanu zachytil radar v Rolls-Royce, keď mal byť vo väzení“.

Arabským, tureckým, kurdským a rómskym klanom sa často vyčíta, že pre svoje takzvané rozvetvené rodiny, pozostávajúce zo stoviek, niekedy aj tisícok osôb, poberajú sociálne dávky, ale jazdia v luxusných limuzínach a vlastnia vily v drahých rezidenčných štvrtiach.

Rómsky klan Goman

„Klan Goman“ je označenie pre rozvetvenú rómsku rodinu pochádzajúcu z východnej Európy, ktorá žije okrem iného v Nemecku, najmä v Leverkusene.

Toto meno už desiatky rokov zamestnáva rad súdov v Nemecku, uviedol 22. mája denník Bild. Michael Goman čelí obvineniu z podvodov s kobercami a takzvaného podvodu s vnukmi, v rámci ktorého mal pripraviť starých ľudí o milióny.

Šéf klanu Goman žije so svojou rozvetvenou rodinou v okázalom luxuse. Doma má zlaté kľučky, uviedla pred rokom televízia Spiegel TV. Napriek tomu Goman a jeho príbuzní vždy poberali sociálne dávky, čím sa potenciálne dopustili zneužitia sociálneho systému.

V roku 2019 ho Krajský súd v Kolíne nad Rýnom odsúdil za obchodné podvody na osem rokov väzenia.

Arabské klany

Podľa denníka Berliner Morgenpost patrí Berlín popri Severnom Porýní-Vestfálsku, Brémach a Dolnom Sasku „bezpochyby medzi veľké centrá klanov v Nemecku“. Najmä štvrť Neukölln je „považovaná za územie predovšetkým kurdských a arabských rozvetvených rodín, ktorých členovia sa vďaka zločinu často dostali k bohatstvu, moci a vplyvu“, tvrdí denník.

Mnohé rodiny pochádzajú z Libanonu. Tamojšia občianska vojna v rokoch 1975 až 1990 prinútila mnohých ľudí utiecť do Nemecka. Hoci členovia týchto klanov boli kriminálne aktívni už tam, kritici podľa denníka vnímajú ich sklon k zločinu ako dôsledok chybnej nemeckej integračnej politiky.

Od roku 2015 k nim pribúdajú nové klany z Čečenska, Afganistanu a Sýrie.

22. apríla Krajský kriminálny úrad (LKA) v Sasku oznámil, že polícia „v rámci boja proti zločinom klanov“ uskutočnila rozsiahlu raziu v ôsmich spolkových krajinách.

Päť podozrivých, všetci Sýrčania, malo spôsobiť škodu vo výške približne 1,7 milióna eur. Ide o daňové úniky a obchodovanie s kradnutým tovarom. Celkovo polícia prehľadala 52 nehnuteľností. Podľa oznámenia úradu však zatkla len jedného človeka.

Libanonský klan Remmo

Remmo je v Nemecku zrejme najznámejším klanom. Jeho početní členovia boli za posledných 25 rokov identifikovaní ako páchajúci opakované závažné trestné činy. Pôvodne pochádzal z juhovýchodnej Anatólie a približne 500 až 1 000 členov rodiny sa cez Libanon prisťahovalo do Nemecka, uviedol v roku 2020 časopis Spiegel.

Článok tiež spomína, že v roku 2017 „jeden prokurátor pripísal ich klanu viac ako 1 000 trestných činov – prevažne vlámaní a krádeží – so škodou presahujúcou 28 miliónov eur“. Klan Remmo na seba prvýkrát upozornil v roku 1992, keď dvaja jeho členovia v Berlíne zastrelili juhoslovanského krčmára.

V októbri 2008 vtedy devätnásťročný Ibrahim Remmo zrazil na berlínskom Potsdamer Platz v BMW dôchodcu a z miesta nehody ušiel. Dôchodca zomrel. O dva mesiace neskôr sa so svojím bratom Bilalom vlámal do drogérie. Pri následnej policajnej naháňačke obaja bratia narazili autom do stromu a zomreli.

„Pohreb pripomínal pohreb prominentnej osobnosti: páchatelia z Neuköllnu, priatelia klanu zo Schönebergu, sérioví lupiči z Weddingu,“ opísal v roku 2018 tento prípad denník Tagesspiegel.

Mnohí členovia klanu Remmo boli za posledných 25 rokov obvinení z ublíženia na zdraví policajtov, obchodovania s drogami, vydierania kvôli výpalnému, lúpeží, prepadov prepravcov peňazí, prania špinavých peňazí, priekupníctva, nelegálneho držania zbraní a obchodovania so zbraňami, ako aj z terorizovania svojho okolia.

Všetko toto však v porovnaní s krádežami storočia pôsobí ako maličkosti. Prvú obrovskú krádež spáchal Tofic Remmo. V roku 2014 sa vlámal do sporiteľne v berlínskom Mariendorfe a odcudzil viac ako 9 miliónov eur.

V berlínskom Bodeho múzeu bola 27. marca 2017 ukradnutá stokilogramová zlatá minca „Big Maple Leaf“, ktorej samotná hodnota kovu predstavovala takmer 4 milióny eur. Polícia zadržala štyroch podozrivých, traja z nich boli Remmovci. Minca sa dodnes nenašla. Páchatelia boli v júli 2021 odsúdení na tresty odňatia slobody a na zaplatenie 3,3 milióna eur.

To však tento klan recidivistov neodradilo od toho, aby v novembri 2019 spáchal ešte väčšiu lúpež v drážďanskej „Zelenej klenbovej sieni“ rezidenčného paláca. Zo Štátnych umeleckých zbierok ukradli časti troch historických šperkových súprav z čias Augusta Silného, ktorých hodnotu umeleckí experti odhadli na najmenej stovky miliónov až 1 miliardu.

Päť členov rodiny Remmo, ktorí majú všetci nemecké občianstvo, bolo zatknutých a v máji 2023 odsúdených na štyri až šesť rokov väzenia. Jeden z páchateľov sa podieľal aj na lúpeži v Bodeho múzeu a podľa denníka Sächsische Zeitung si sám hovorí „majster zlodej“.

Palestínsky klan Abou-Chaker

Povesť si získal aj palestínsky klan Abou-Chaker, najmä v súvislosti s raperom Bushidom, ktorého skutočné meno je Anis Mohamed Youssef Ferchichi.

Najskôr v roku 2004 založil šéf klanu Arafat Abou-Chaker spolu s Bushidom hudobné vydavateľstvo. V roku 2007 sa Arafat stal aj raperovým manažérom. V roku 2018 sa ich cesty rozišli a medzi nimi začal súdny spor, ktorý až v januári tohto roku viedol k zatiaľ poslednému rozsudku medzi Bushidom a Abou-Chakerom. Arafat musí bývalému raperovi zaplatiť 1,78 milióna eur. Keby išlo len o tento príbeh, nebola by to klanová kriminalita.

Aj rozvetvená rodina Abou-Chakerovcov sa však počas libanonskej občianskej vojny presťahovala do Západného Berlína. Mnohí z jej členov sa čoskoro dostali do hľadáčika polície, a to kvôli vydieraniu prostredníctvom výpalného, obchodu s drogami a zbraňami, praniu špinavých peňazí, lúpežným prepadnutiam, krádežiam, kupliarstvu a vysokému počtu trestných činov ublíženia na zdraví.

Arafat Abou-Chaker sa na verejnosti rád stavia do roly obete. Napríklad 22. mája poskytol podcasterovi Benovi Berndtovi rozsiahly rozhovor a tvrdil, že „štát je najväčší klan.“

Klan Abou-Chaker zamestnáva v Berlíne takmer každý mesiac políciu. Nadpis článku z 19. apríla v denníku Bild znel: „Veľký policajný zásah: klanová bitka po boxerskom zápase v Berlíne“ a informoval o verejnej potýčke klanu Abou-Chaker s klanom Miri.

Kurdský klan Miri

Podľa denníka Berliner Morgenpost prišiel klan Miri (kurdského pôvodu) do Nemecka tiež v dôsledku libanonskej vojny. Okrem Berlína pôsobí predovšetkým v Dolnom Sasku.

Šéf klanu Ibrahim Miri sa dostal do titulkov, keď sa po svojom vyhostení v roku 2019 vrátil do Nemecka a požiadal o azyl napriek sedemročnému zákazu vstupu, informoval vtedy Deutschlandfunk.

Kolínska rozhlasová stanica ďalej uviedla: „Miri je hlavou rozvetvenej rodiny, z ktorej sa už niekoľko stoviek členov ocitlo v hľadáčiku justície. Bol šéfom zakázaného motorkárskeho klubu Mongols, je spájaný s vydieraním, obchodom so zbraňami a ďalšími deliktmi. V roku 2014 bol odsúdený na šesť rokov väzenia za organizovaný obchod s drogami. Pred rokom bol podmienečne prepustený.“

Pred tromi rokmi informovalo Tagesschau o ďalšom členovi klanu, Heisovi Mirim: „Jeho prípad je považovaný za exemplárny… Sedemnásť prokuratúr vyhlásilo pátranie po mužovi, ktorý v Nemecku vystupoval pod mnohými falošnými menami,“ píše sa v článku.

Je podozrivý z toho, že v roku 2009 na objednávku svojej rodiny spáchal pri Brémach takzvanú vraždu zo cti. Potom zmizol do Turecka. Tureckej polícii sa ho však údajne trikrát nepodarilo zatknúť. Žiadosti Nemecka o právnu pomoc zostali zo strany Turecka bez odpovede. Podľa Tagesschau je Turecko „exilom pre klanových zločincov“.

Kurdsko-libanonský klan Al-Zayn

Do rovnakého profilu zapadá aj druhý kurdsko-libanonský klan Al-Zayn, nazývaný tiež El-Zein. Oba klany, Miri aj Al-Zayn, spáchali v roku 2014 veľkú lúpež v berlínskom luxusnom obchodnom dome KaDeWe.

Za šéfa klanu je považovaný Mahmoud Al-Zayn. Po početných trestoch odňatia slobody v roku 2021 neodcestoval do Libanonu, ktorý uvádzal ako krajinu svojho narodenia, ale odletel do Turecka, náhle „vybavený tureckým pasom na svoje meno zapísané v tureckom registri obyvateľov“, informoval berlínsky Tagesspiegel.

Na konci roka 2024 si na berlínskom súde vynútil opätovný vstup do Nemecka, hoci podľa denníka Tagesspiegel bolo proti šéfovi klanu od roku 2005 vedených 70 trestných konaní.

Noviny ďalej uviedli: „El-Zein je do istej miery praotcom klanovej kriminality v Berlíne, v podsvetí mal veľký vplyv a moc. Zároveň symbolizuje desaťročia trvajúce zlyhanie úradov pri zaobchádzaní s kriminálnymi členmi klanov.“ Podľa Berliner Morgenpost je klan Al-Zayn v Berlíne jedným z najväčších.

Sú to Nemci

„V čom spočívajú ťažkosti v boji proti klanom?“ položil si vlani rečnícku otázku denník Morgenpost a odpovedal: „Členovia klanov sú spravidla nemeckými občanmi, ktorých jednoducho nemožno vyhostiť. Mnohí ďalší sú navyše osoby bez štátnej príslušnosti, takže podľa nemeckého práva môžu byť aj ako odsúdení páchatelia trestných činov vyhostení len vtedy, ak sa dá bezpochyby preukázať krajina, z ktorej pochádzajú – čo je v praxi takmer nemožné.“

Rheinische Post v Düsseldorfe skúmal pozadie nárastu klanovej kriminality v Severnom Porýní-Vestfálsku a pred tromi rokmi dospel k záveru: „Nárast kriminálnych arabských klanov“ začal s úpadkom Porúria. So zatváraním baní a hutí sa mnoho ľudí odsťahovalo. Celé „uličné bloky a byty náhle zostali prázdne“, uviedol denník. Veľké arabské rodinné zväzy ich mohli kúpiť „za babku“ a nasťahovať sa do nich.

Čo je klan?

V auguste 2023 vtedajšia ministerka vnútra Nancy Faeserová (SPD) navrhla, aby sa zakročilo proti „kriminálnym rozvetveným rodinám“ a aby boli vyhosťovaní aj ľudia, ktorí nespáchali trestný čin. FDP a Zelení to považovali za protiprávne. Únia CSU/CDU – ktorá dnes nesie vládnu zodpovednosť – označila návrh Faeserovej za pokrytectvo.

Zatiaľ čo v politike, u polície a v mnohých médiách sa pojem „klanová kriminalita“ do značnej miery zaužíval, Spiegel a Deutschlandfunk teraz upozorňujú, že toto označenie je sporné, pretože podľa kritikov by mohlo stigmatizovať a diskriminovať ľudí s migračným pôvodom len na základe ich rodinného príslušenstva a pôvodu.

Pod pojem „klanová kriminalita“ podľa definície Krajského kriminálneho úradu Severného Porýnia-Vestfálska spadá okrem iného nasledovné: „páchanie trestných činov určované snahou o zisk alebo moc za účasti viacerých osôb, pričom do páchania činu je vedome zahrnutý spoločný rodinný alebo etnický pôvod ako spájajúci prvok, ktorý podporuje páchanie činu alebo bráni jeho objasneniu“.

Páchateľom navyše chýba „akceptácia nemeckého právneho alebo hodnotového poriadku“. Podľa Krajského kriminálneho úradu možno „vychádzať z rodinne organizovanej spolupráce pri páchaní trestnej činnosti, pretože je páchaná v prospech klanu“.

Okrem samotných trestných činov dochádza zo strany klanov im chýba aj rešpekt voči polícii a záchranným zložkám. „Na rozdiel od štruktúr talianskej mafie v Nemecku majú členovia klanovej kriminality vždy sklon dávať svoje bohatstvo na obdiv a provokovať majetkom,“ uvádza Krajský kriminálny úrad.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK