Domov, Svet » EÚ

Európsky parlament sprísňuje pravidlá pre rizikové investície. Slovensko má dve veľké čínske projekty

Európsky parlament sa minulý týždeň zaoberal témou ochrany strategických odvetví Európskej únie pred rizikovými zahraničnými investíciami. Poslanci schválili nové pravidlá, ktoré majú sprísniť preverovanie zahraničných investícií v citlivých oblastiach, ako sú obrana, polovodiče, umelá inteligencia, kritické suroviny či finančné služby. Cieľom je znížiť bezpečnostné riziká a zároveň zachovať otvorenosť európskeho trhu pre zahraničný kapitál.

Podľa informácií zverejnených na stránke Európskeho parlamentu hlasovalo za návrh 508 poslancov, proti bolo 64 a dovedna 90 europoslancov sa zdržalo hlasovania. Nové pravidlá ešte musí formálne potvrdiť Rada EÚ, následne začnú platiť po osemnástich mesiacoch.

Spomedzi slovenských europoslancov návrh podporili šiesti – Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana) a Branislav Ondruš (nezávislý/nezaradený).

Proti boli Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková (všetci Smer-SD/nezaradení), Milan Mazurek a Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov). Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená) sa zdržala a dvojica europoslankýň Veronika Cifrová Ostrihoňová a Ľubica Karvašová (obe PS/Obnovme Európu) nehlasovali.

EÚ reaguje na nové geopolitické riziká

Prijatá legislatíva počíta s tým, že preverovanie zahraničných investícií bude povinné vo všetkých členských štátoch pri investíciách do strategických sektorov. Zároveň sa má zlepšiť spolupráca medzi národnými autoritami a Európskou komisiou pri posudzovaní možných rizík pre bezpečnosť alebo verejný poriadok.

„Nové nariadenie má zásadný význam pre hospodársku bezpečnosť EÚ,“ uvádza sa v materiáli Európskeho parlamentu k schválenému návrhu. Parlament zároveň zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie medzi členskými štátmi a harmonizácie pravidiel v rámci celej EÚ.

Nové pravidlá budú týkať aj transakcií realizovaných v rámci EÚ, pokiaľ je konečný investor kontrolovaný subjektmi alebo osobami z krajín mimo EÚ. Európska komisia zároveň dostane silnejšie postavenie pri stanovovaní podmienok pre zahraničné investície v strategických sektoroch.

„Týmto textom uzatvárame kapitolu európskej naivity. Niektoré zahraničné štáty sa nás snažia oslabiť,“ uviedol po hlasovaní spravodajca Európskeho parlamentu Raphaël Glucksmann. 

Dodal, že vďaka prijatej legislatíve EÚ „obracia stránku za úmyselnou slepotou členských štátov“, ktorá umožnila zahraničným aktérom získavať kontrolu nad citlivými sektormi hospodárstva.

Bruselu dlhodobo prekáža najmä rastúca závislosť od Číny v oblasti kritických surovín, batérií, polovodičov či zelených technológií. Pandémia covid-19, energetická kríza po ruskej invázii na Ukrajinu aj problémy v dodávateľských reťazcoch podľa európskych inštitúcií ukázali, že EÚ je v niektorých strategických oblastiach príliš zraniteľná.

Kontrola investícií sa netýka iba Číny či Ruska. Európske inštitúcie upozorňujú aj na širšie geopolitické riziká spojené s globálnym súperením veľmocí, technologickou závislosťou a bezpečnosťou kritickej infraštruktúry.

Podobné mechanizmy kontroly zahraničných investícií fungujú už roky aj v Spojených štátoch amerických, kde citlivé akvizície posudzuje výbor CFIUS. EÚ sa tak snaží napodobňovať trend, ktorý sa po zhoršení geopolitickej situácie stal bežnou súčasťou hospodárskej politiky veľkých ekonomík.

Čínske strategické investície na Slovensku

Debata o zahraničných investíciách sa vo výraznej miere môže týkať aj Slovenska. Dva najväčšie zahraničné investičné projekty na Slovensku v posledných rokoch pochádzajú z čínskeho kapitálu. Ide o automobilový závod Volvo Cars v Košiciach (Valaliky) a gigafabriku na výrobu batérií Gotion InoBat Batteries (GIB) v Šuranoch.

Závod Volvo, ktorého väčšinovým vlastníkom je čínska spoločnosť Geely Holding, predstavuje investíciu približne 1,2 miliardy eur. Slovenský štát na túto investíciu alokoval celkovo približne 700 miliónov eur (550 mil. eur do infraštruktúrnych projektov a 150 mil. eur do režijných nákladov). Volvo oznámilo, že ročne plánuje vyrobiť 250 000 elektromobilov, pričom vytvorí okolo 3 300 pracovných miest. Sériová výroba sa očakáva na začiatku roku 2027.

Druhý projekt – gigafabrika na elektrické batérie v Šuranoch – je spoločným podnikom čínskej spoločnosti Gotion High-Tech (80 %) a slovenskej firmy InoBat (20 %). Celková investícia dosahuje tiež približne 1,2 miliardy eur. Slovenský štát navyše na tento projekt poskytne investičnú pomoc vo výške 214 mil. eur (150 mil. eur priama dotácia + 64 mil. eur daňové úľavy). Továreň má vytvoriť viac ako 1 300 priamych pracovných miest. Skúšobná výroba sa oficiálne plánuje na rok 2026 a plná sériová výroba na rok 2027.

Projekt však aktuálne čelí problémom v povoľovacom procese. Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) spochybnil jeho realizáciu, pričom uviedol, že investor mešká už vyše rok, nemá dokončený projekt a nedodal všetky potrebné dokumenty na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Ide o ťažkú chemickú výrobu, preto je environmentálne posudzovanie prísne a proces bol dočasne pozastavený.

Oba projekty majú oficiálny štatút strategickej (resp. významnej) investície, čo im prináša urýchlené konanie na úradoch, štátnu podporu a prioritu pri infraštruktúre.

Europoslankyňa Lexmann dlhodobo upozorňuje na riziká spojené s čínskymi investíciami v Európe. „Čínske investície sú charakteristické tým, že obchádzajú domácich podnikateľov a využívajú vlastné obchodné reťazce,“ uviedla Lexmann na tlačovej konferencii o nesúlade údajov v dokumentoch, ktoré poskytol investor baterkárne v Šuranoch. 

Podľa europoslankyne to môže znamenať, že lokálne firmy sa nedostanú do dodávateľských reťazcov veľkých investičných projektov. Ako príklad uviedla pripravovaný automobilový závod Volvo v Košiciach. 

„Podnikatelia, ktorí videli veľkú víziu investícií a napojenie sa na takéto obchodné reťazce pri investícii Volvo v Košiciach, dnes hovoria, že slovenskí podnikatelia nebudú mať možnosť napojiť sa na tieto reťazce,“ povedala.

Lexmann zároveň upozornila, že časť čínskych investícií je podľa nej napojená na štátom kontrolované finančné inštitúcie, ktoré môžu nastavovať nevýhodné podmienky financovania a snažia sa vytvárať dlh. 

„Toto sme videli napríklad v Čiernej Hore, kde takmer došlo k bankrotu krajiny pri výstavbe diaľnice. Musela požiadať medzinárodné investičné spoločnosti a Európsku úniu o pomoc, aby sa tak nestalo,“ skonštatovala.

V EÚ rastie počet preverovaných investícií

Téma preverovania zahraničných investícií je v EÚ čoraz aktuálnejšia najmä po pandémii covid-19, ruskej agresii proti Ukrajine a rastúcom geopolitickom napätí. Európska komisia vo svojej výročnej správe o priamych zahraničných investíciách z októbra 2025 upozornila, že počet oznámených investícií preverovaných v rámci európskeho mechanizmu medziročne vzrástol o 15 %.

„Zvýšil sa dôraz na riziká, ktoré môžu určité investície z tretích krajín predstavovať pre bezpečnosť alebo verejný poriadok v EÚ,“ píše sa v správe Európskej komisie.

Komisia zároveň uviedla, že v roku 2024 členské štáty evidovali 477 investícií, pričom približne 10 % prípadov si vyžiadalo otázky alebo pripomienky zo strany ďalších štátov. Väčšina preverovaní sa týkala výrobného sektora, najmä oblastí spojených s technológiami, bezpečnosťou dodávok alebo možným únikom know-how.

Medzi najčastejšie krajiny pôvodu preverovaných investícií patrili Spojené štáty americké, Spojené kráľovstvo, Švajčiarsko, Čína, Singapur a Spojené arabské emiráty. Vyplýva to z informačného prehľadu Európskej komisie k revízii pravidiel preverovania zahraničných investícií.

„EÚ má jeden z najotvorenejších investičných režimov na svete a patrí medzi najatraktívnejšie destinácie pre zahraničné investície,“ uvádza informačný prehľad Európskej komisie k návrhu nového nariadenia. 

Dokument však zároveň dodáva, že „výnimočne môžu zahraničné investície predstavovať riziko pre bezpečnosť alebo verejný poriadok členských štátov alebo celej Únie“.

Brusel chce chrániť kritické technológie

Materiál tiež informuje o tom, že rizikové môžu byť najmä investície smerujúce do podnikov pôsobiacich v oblasti kritických technológií, infraštruktúry, obrany, polovodičov, umelej inteligencie či spracovania citlivých dát.

Komisia konkrétne upozorňuje na sektory ako energetika, letectvo, obranný priemysel, kybernetická bezpečnosť, dátové centrá, zdravotníctvo či výroba polovodičov. Práve v týchto oblastiach podľa Bruselu existuje najvyššie riziko strategickej závislosti alebo úniku citlivých technológií mimo EÚ.

Problémom môžu byť situácie, keď sa investor z krajiny mimo EÚ snaží získať kontrolu nad firmou, ktorá dodáva technológie pre obranu, energetiku, dátové centrá alebo má prístup k citlivým údajom. Rizikové môžu byť aj investície do výrobcov polovodičov, umelej inteligencie či kritických liekov.

V dokumente sa píše, že „členské štáty a Komisia musia zohľadňovať aj riziká spojené so samotným zahraničným investorom“, najmä ak ide o investorov kontrolovaných cudzím štátom alebo osoby podliehajúce sankciám EÚ.

„V niektorých prípadoch môže byť riziko ešte väčšie, ak je investor vlastnený alebo kontrolovaný zahraničným štátom,“ uvádza Európska komisia v informačnom materiáli k návrhu nového nariadenia.

Otvorený trh verzus ochrana strategických záujmov

Súčasťou pripravovaných zmien má byť aj povinnosť, aby všetky členské štáty mali vlastný mechanizmus preverovania zahraničných investícií. Kým pri spustení súčasného systému v roku 2020 malo takúto legislatívu 14 štátov, podľa správy Európskej komisie z októbra minulého roka režim aktuálne zaviedlo 24 z 27 členských štátov EÚ vrátane Slovenska. 

Výnimkou sú Chorvátsko, Cyprus a Grécko. V týchto krajinách však už prebieha konzultačný alebo legislatívny proces, ktorého výsledkom by malo byť prijatie nového mechanizmu.

EÚ tým reaguje na rastúce obavy z ekonomickej závislosti, technologických únikov či ovládania strategických podnikov investormi z krajín mimo EÚ. Nové pravidlá majú podľa Európskej komisie posilniť hospodársku bezpečnosť EÚ bez toho, aby Európa stratila povesť otvoreného trhu pre zahraničné investície.

Nové pravidlá však zároveň otvárajú diskusiu o tom, kde je hranica medzi ochranou strategických záujmov a otvoreným trhom. EÚ totiž patrí medzi najväčších prijímateľov zahraničných investícií na svete a časť členských štátov sa obáva prílišnej regulácie.

Európska komisia zdôrazňuje, že cieľom nie je zastaviť zahraničné investície, ale zabezpečiť, aby neohrozovali hospodársku bezpečnosť a strategické záujmy EÚ.

Debata o preverovaní investícií tak ukazuje širšiu zmenu v uvažovaní EÚ – od dôrazu na čo najotvorenejší trh smerom k väčšiemu dôrazu na hospodársku bezpečnosť, strategickú autonómiu a ochranu kritických technológií.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK