Taraba zopakoval, že baterkáreň v Šuranoch nemôže stihnúť deklarované termíny. Investor dostal v marci od vlády 19 miliónov eur
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) potvrdil svoje predošlé vyhlásenia o tom, že baterkáreň v Šuranoch nemôže stihnúť spustenie výroby kvôli chýbajúcim dokumentom a dodal, že po mesiaci a pol stále nenastal žiaden významný posun. 20. mája to uviedol na tlačovej konferencii po rokovaní vlády.
Gigafabriku na elektrobatérie má postaviť spoločnosť GIB Energy X, ktorá je z troch štvrtín čínska (Gotion) a z jednej štvrtiny slovenská (Inobat). Ide o druhú najväčšiu zahraničnú investíciu v histórii Slovenska vo výške 1,2 miliardy eur. Závod má priniesť približne 1300 pracovných miest.
Vláda projekt označila za strategickú investíciu s významným prínosom pre región aj celé Slovensko. Fabriku na batérie však od samotného začiatku sprevádzajú aj kritické ohlasy a dlhodobý odpor časti verejnosti, ktorá upozorňuje na možné environmentálne riziká či legislatívne nedostatky v príprave.
„Poviem vám úplne nekorektne a od srdca – ako celý ten projekt vidím, on sa realizovať na Slovensku nebude,“ vyhlásil Taraba 1. apríla v rozhovore pre portál Infovojna.
Upresnil, že spoločnosť GIB Energy X mešká s predložením základných podkladov, predovšetkým s dokumentáciou na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA). Keďže investor minulý rok neuspel s predloženými materiálmi, ministerstvo spoločnosť vyzvalo, aby dodala nové a podrobnejšie dokumenty.
20. mája Taraba na tlačovej konferencii po rokovaní vlády opäť potvrdil svoje predchádzajúce stanovisko s tým, že potrebné dokumenty investor stále neposkytol.
„My sme očakávali nejaký časový harmonogram, kedy nám príde EIA. Najskôr nám bolo hovorené, že to bude v septembri, potom v októbri, potom v novembri, potom niečo prišlo, čo sme hneď vyhodnotili, že nespĺňa kvalitatívne normy, potom sme ich vyzvali, aby to podopĺňali a musím povedať, že je koniec mája a nič zásadné nechodí,“ skonštatoval.
V čom môže byť príčina nedodania potrebných dokumentov zo strany investora, minister neuviedol.
„Ja neviem, čo je za tým, ale do dnešného dňa nám stále nedoplnili tie podklady, na ktoré sme ich vyzvali. Je to tuším 42 vecí,“ povedal.
Taraba však odmieta tvrdenia, že baterkáreň sa v Európe kvôli prísnym štandardom a náročnej byrokracii nedá postaviť. Poukázal pritom na existujúce fabriky v Nemecku a Maďarsku.
Dodal však, že keďže ide o chemickú fabriku, ktorá so sebou nesie určité riziká, musí investor poskytnúť presné údaje na vyhodnotenie, čo predtým nespravil.
„Musia dať reálne dáta, nemôžu podstreľovať množstvá chemikálií, musia dať úplne kompletné dáta,“ povedal.
Skúšobná výroba sa v baterkárni podľa oficiálnych zdrojov plánuje na september 2026 a plná prevádzka by mala byť spustená v marci 2027. Minister to považuje za nereálne, keďže posudzovanie potrebných dokumentov a následné vydanie povolenia zaberie podľa neho určitý čas.
„Keby to dnes celé došlo, tak vám garantujem, že do trištvrte roka ani v najrýchlejšom možnom tempe, to nebude vydané. To znamená, že nepredpokladám, že vedia stíhať tie termíny, ktoré sa verejne hovoria,“ vyhlásil s tým, že posudzovanie EIA je kvôli investorovi v obrovskom sklze.
Investor prisľúbil dodanie dokumentov v júli
Po aprílových vyhláseniach ministra Tarabu premiér Robert Fico (Smer-SD) uviedol, že investor naďalej trvá na začatí výroby batérií v roku 2027.
„Investor je naďalej presvedčený, že v roku 2027 začne prevádzka a začnú sa skúšobne vyrábať batérie,“ povedal 8. apríla po rokovaní vlády na spoločnej tlačovej konferencii s ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou (Hlas-SD).
Na margo pochybností, ktoré predniesol minister Taraba, Fico doplnil: „Ministerstvo životného prostredia je rezort, ktorý má na starosti EIU, teda povoľovacie konania. Možno pán minister vidí nejaké problémy v dokumentácii, ale pokiaľ ide o peniaze, pokiaľ ide o záujem, všetko ide ďalej. My v tom nevidíme nejaký zásadný problém. Možno vznikne nejaký procesný legislatívny problém, ale teraz to v tomto okamihu neriešim.“
Vláda Slovenskej republiky má podľa Fica eminentný záujem na tom, aby sa investícia úspešne zrealizovala.
„Je dôležitá nielen z pohľadu objemu tejto investície, ale aj z hľadiska obrovskej koncentrácie automobilového priemyslu na Slovensku,“ uzavrel premiér v apríli.
Na Tarabove výroky reagovala aj spoločnosť GIB EnergyX. 7. apríla vydala oficiálne stanovisko, v ktorom uviedla, že momentálne pripravuje hodnotiacu správu, ktorú plánuje oficiálne predložiť ministerstvu životného prostredia do júla 2026.
„V tejto správe sa zodpovie aj všetkých 42 bodov, ktoré sme od ministerstva dostali. Samotné body sa neodpovedajú samostatne, ale komplexne cez viaceré štúdie (ako napríklad akustická štúdia, dopravno-kapacitná štúdia, klimatická štúdia a rozptylová štúdia, atď.) cez vypracované rôzne designy podľa slovenských noriem a popisu technologického procesu. Ide o štandardný a komplexný postup,“ napísala spoločnosť GIB EnergyX.
Inobat v marci dostal 19 miliónov eur
Proti výstavbe baterkárne dlhodobo vystupuje občianska iniciatíva Chránime si naše (CHSN). Tá upozorňuje na environmentálne riziká a rôzne administratívne pochybenia štátnych inštitúcií ako nedostatočná komunikácia štátu s verejnosťou, netransparentnosť, vyvlastňovanie pôdy, výhodné podmienky pre investora či obchádzanie štandardných procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie.
CHSN zároveň poukazuje na skutočnosť, že s výstavbou sa už začalo, no pritom ešte nie je dokončené posudzovanie vplyvov baterkárne na životné prostredie (tzv. veľká EIA).
Najnovšie občianska iniciatíva zverejnila informáciu, že slovenská časť GIB Energy X – spoločnosť Inobat – dostala od štátu nenávratný finančný príspevok vo výške 19 miliónov eur. Zmluva nadobudla účinnosť 21. marca 2026.
„Konkrétne na druhú fázu projektu s názvom: „Vybudovanie pilotnej výrobnej linky na Li-Ion batérie s vedecko-výskumným centrom vo Voderadoch,“ upresnila CHSN s tým, že až 46 % výdavkov budú tvoriť výdavky na mzdy.
Nie je to prvá finančná injekcia od štátu pre Inobat. V minulosti spoločnosť dostala niekoľko podporných príspevkov v celkovej výške niekoľkých desiatok miliónov.
Občianska iniciatíva doplnila, že štatutármi spoločnosti InoBat Europe j.s.a (historicky InoBat Auto j.s.a.) sú CEO Inobatu Marián Boček, anglický top manažér v oblasti automobilov označovaný za „krstného otca elektromobilov“ Andrew Charles Palmer a bývalý minister hospodárstva za Smer a bývalý viceprezident Európskej investičnej banky Vazil Hudák.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.