Svet » EÚ

Europarlament nechce predčasný návrat Ruska do športu a kultúry: normalizácia vzťahov by znamenala legitimizáciu zločinov

Európsky parlament sa minulý týždeň opäť intenzívne venoval ruskej agresii voči Ukrajine. Tentoraz však aj z menej často skloňovaného uhla pohľadu – nebezpečenstva postupnej „normalizácie“ vzťahov s Ruskom. Táto téma zaznela počas osobitnej rozpravy 29. apríla a nadviazala na predchádzajúce diskusie o zodpovednosti a spravodlivosti za vojnové zločiny. Poslanci upozornili, že popri vojenskej a finančnej podpore Ukrajiny je dôležité udržať jasný politický signál – Rusko je agresor a návrat k „bežným“ vzťahom bez vyriešenia konfliktu by bol problematický.

Ako hlasovali naši poslanci

Uznesenie s názvom Zabezpečenie zodpovednosti a spravodlivosti v reakcii na pokračujúce útoky Ruska proti civilnému obyvateľstvu na Ukrajine napokon 30. apríla podporilo 446 europoslancov, čo bolo 80 % všetkých hlasujúcich. Proti dokumentu sa vyslovilo 63 zákonodarcov a zdržalo sa 52 poslancov.

Spomedzi slovenských zástupcov za uznesenie hlasovali Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu). 

Proti boli Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Hlasovania sa nezúčastnili Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana) a Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu).

Normalizácia ako riziko

Samotná rozprava sa sústredila najmä na otázku, či Európa nezačína postupne otvárať dvere k návratu Ruska na medzinárodnú scénu – napríklad prostredníctvom športu či kultúry. Diskusia reagovala aj na konkrétne udalosti, ako bola účasť ruských športovcov na medzinárodných podujatiach vrátane olympijských a paralympijských hier, kde vystupovali pod neutrálnou vlajkou, v druhom prípade aj pod vlastnou.

Časť poslancov skonštatovala, že takéto kroky môžu vytvárať dojem, že vojna je „uzavretá kapitola“, hoci realita na Ukrajine tomu nezodpovedá. Litovská europoslankyňa Rasa Juknevičienė z Európskej ľudovej strany upozornila, že nejde len o normalizáciu, ale priamo o „legitimizáciu vojnových zločinov“, ak sa Rusku umožní návrat na medzinárodné pódiá bez jasných podmienok.

„Červený koberec na Aljaške, návrat ruských tímov na športové súťaže a ich účasť na Benátskom bienále znamenajú jedno – legitimizáciu vojnových zločinov. Nesmieme sa teraz báť zachovať si silnú chrbticu. To je naša zodpovednosť voči budúcim generáciám,“ uviedla Juknevičienė a vyzvala na zvýšenie tlaku voči Moskve.

Mlčanie ako spolupáchateľstvo?

Do diskusie výrazne vstúpili europoslanci, ktorí upozorňovali, že návrat Ruska na medzinárodnú scénu by nemal len symbolický, ale aj veľmi konkrétny politický efekt.

Eurokomisár pre medzigeneračnú spravodlivosť, mládež, kultúru a šport Glenn Micallef zdôraznil, že nejde o neutrálne rozhodnutia, ale o hodnotové nastavenie celej EÚ. „Normalizácia nie je zmierenie a mlčanie nie je neutralita. Mlčanie je spolupáchateľstvo,“ skonštatoval.

Maltský politik dodal, že umožniť Rusku využívať šport a kultúru ako propagandu počas pokračujúcej vojny, znamená vyslať „veľmi nebezpečný signál, že takéto konanie môže byť tolerované“.

Podobne ostro vystúpil aj Poliak Adam Bielan, podľa ktorého je akákoľvek snaha o návrat k bežným vzťahom ilúziou. 

„Akýkoľvek pokus o normalizáciu vzťahov s Ruskom nie je len naivitou, ale popretím bezpečnostnej politiky. Musíme si uvedomiť, že v ruskej doktríne je šport súčasťou systému a propagandy. Každé pozvanie ruského umelca alebo športovca podporujúceho režim je fackou pre obete vojny,“ vyhlásil europoslanec zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov.

Holandský europoslanec Reinier van Lanschot zo skupiny Zelených vo svojom vystúpení pripomenul konkrétne obete z radov športovcov a umelcov.

„Mohol by som prečítať 500 mien ukrajinských športovcov a umelcov, ktorí už nikdy nebudú súťažiť ani tvoriť, alebo tisíce mien ľudí, ktorí nemôžu hrať futbal, písať ani skladať, pretože bojujú o život na fronte,“ povedal.

Výhrady voči medzinárodným organizáciám

Nemecký europoslanec Hannes Heide z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov poukázal na skutočnosť, že ruský prezident Vladimir Putin zámerne zneužíva elitné športy, pričom šport je v Rusku súčasťou armády a vojny. 

Zároveň hovoril o pokrytectve medzinárodných športových organizácií, ktoré postupne uvoľňujú pravidlá a umožňujú ruským a bieloruským športovcom súťažiť pod vlastnou vlajkou alebo sa aspoň viac zviditeľňovať. Na druhej strane ukrajinskí alebo iní športovci sa môžu dostať do problémov, ak odmietnu pózovať s ruskými športovcami na pódiu alebo sa s nimi fotiť.

„Len pred pár dňami bola pri ruskom útoku zničená jedna z najmodernejších ukrajinských atletických hál v Sumy. A Rusko má byť za to odmenené. Od športovcov sa očakáva, že si budú na pódiu robiť selfie s ruskými medailistami. Ak to odmietnu, sú sankcionovaní, ako to bolo na paralympiáde.“

Viacerí poslanci upozorňovali, že nejde len o symboliku, ale o vedomú stratégiu Kremľa. „Normalizácia agresie je konečné víťazstvo každého diktátora,“ zhrnul rumunský europoslanec Dan Barna z frakcie Obnovme Európu s tým, že športovci či umelci budú následne využívaní na „umývanie krvi z rúk vlády“.

Ku kritike medzinárodných organizácií sa pridala aj nemecká europoslankyňa Marie-Agnes Stracková-Zimmermannová. Hovorila o tom, že Rusko sa vytrvalo snaží vrátiť na svetovú scénu prostredníctvom športu, kultúry a medzinárodných podujatí, a dokonca dostáva výraznú podporu, predovšetkým od Medzinárodného olympijského výboru (MOV).

„Pod vedením prezidentky Kirsty Coventryovej MOV opäť diskutuje o ruskej účasti na hrách a o otvorení sa, ba dokonca o návrate k ‚normálnosti‘. Jej predchodca, bývalý prezident MOV Thomas Bach, už navrhol, aby sa s Ruskom zaobchádzalo normálne. A prezident FIFA Gianni Infantino s tým má ešte menší problém a chce ich vidieť späť na majstrovstvách sveta. Momentálne vymýšľa cenu za mier, aby zalichotil americkému prezidentovi. … Rozvinúť teraz Rusku červený koberec je nové prerazenie dna,“ povedala zákonodarkyňa zo skupiny Obnovme Európu. 

Stracková-Zimmermannová skonštatovala, že šport „nie je apolitický“ a vytvára spoločenskú legitimitu.

Zástancovia normalizácie vzťahov

Rozprava však nebola jednostranná. Objavili sa aj názory, ktoré upozorňovali na riziko prílišnej izolácie. Slovenská europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD/nezaradená) kritizovala zasahovanie politiky do športu a kultúry a odmietla vylučovanie športovcov či umelcov na základe ich pôvodu.

Podľa nej si Európska únia svojvoľne prisvojuje právo rozhodovať, kto môže byť súčasťou medzinárodného života, pričom Roth Neveďalová poukázala na selektívne uplatňovanie princípov v iných konfliktoch. Takéto kroky označila za nespravodlivé a prirovnala ich ku kolektívnej vine.

Zároveň spochybnila efektivitu izolácie ako nástroja na dosiahnutie mieru a zdôraznila potrebu dialógu. 

„Politika do športu nepatrí. Bodka. … Trestáme športovcov a umelcov za rozhodnutia politikov a za to, kde sa narodili. A toto je absolútne scestné a nesprávne. … Mier nepríde cez izoláciu, mier príde cez dialóg,“ vyhlásila Roth Neveďalová.

Jej vyjadrenia ukázali, že aj v rámci Európskeho parlamentu existuje širšie spektrum pohľadov na to, ako kombinovať tlak na Rusko s možnosťami budúcej diplomacie.

Taliansky europoslanec Paolo Borchia z frakcie Patrioti pre Európu obhajoval potrebu otvorenosti. „Normalizácia je predpokladom na to, aby sa obnovil dialóg medzi národmi a aby sa konflikty skončili,“ povedal. 

Podľa neho Európa „potrebuje nepriateľa, aby mala zmysel“ svojej existencie, čo označil za znepokojivý trend.

Podobne kriticky sa vyjadrili aj ďalší poslanci, ktorí upozorňovali na dvojité štandardy a kolektívnu vinu. 

„Pripisujete nevinným kolektívnu vinu. To je civilizačný krok späť,“ vyhlásil nemecký europoslanec Tomasz Froelich v mene frakcie Európa suverénnych národov.

Návrat Ruska by bol predčasný

Napriek týmto rozdielnym pohľadom však väčšina vystúpení smerovala k rovnakému záveru – návrat Ruska do medzinárodného športu a kultúry by bol v súčasnej situácii nielen predčasný, ale aj politicky nebezpečný signál, čo sa odzrkadlilo i v samotnom hlasovaní.

Diskusia v Európskom parlamente ukázala nielen silnú zhodu na podpore Ukrajiny, ale aj hlbšie rozpory v tom, aké nástroje sú legitímne pri tlaku na Rusko. Kým väčšina poslancov vníma izoláciu v oblasti športu a kultúry ako súčasť širšej stratégie proti agresii, menšia časť upozorňuje na riziká dvojitých štandardov či oslabenia diplomatických kanálov.

Debata o „normalizácii“ tak pravdepodobne nekončí. Práve naopak, s pokračujúcou vojnou sa bude čoraz častejšie otvárať otázka, kde presne leží hranica medzi obranou hodnôt a hľadaním cesty k budúcemu mieru.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK