Domov

NKÚ v novej správe o stave štátu varuje pred systémovým kolapsom: Slovensko je digitálnym smetiskom

Najvyšší kontrolný úrad v najnovšej správe varuje pred vážnymi zlyhaniami v riadení štátu, ktoré sú dôsledkom chaosu v dátach, neefektívneho využívania verejných zdrojov a slabého strategického plánovania. Napriek miliardovým investíciám do digitalizácie Slovensko podľa kontrolórov nedokáže efektívne riadiť kľúčové politiky ani vyhodnocovať ich dopady, čo vedie k plytvaniu a prehlbujúcim sa systémovým problémom.

Nákladná informatizácia zatiaľ zlepšenie nepriniesla

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR vo svojej výročnej Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2025 upozorňuje na vážne nedostatky v riadení štátu. Na Slovensku podľa úradu dlhodobo chýba strategické riadenie založené na kvalitných dátach, ktoré štát systematicky nezbiera ani nevyhodnocuje. 

„V riadení štátu dochádza k systémovým zlyhaniam, plytvaniu, ktoré spôsobuje škody v miliónoch eur. Zo Slovenska sa postupne stáva digitálne smetisko Európy plné nesúrodých a neprepojených dát a databáz,“ upozornila v dokumente najvyššia kontrolná autorita.

Správa na základe 40 ukončených kontrolných akcií odhalila takmer 880 porušení v 180 inštitúciách vrátane absencie vyhodnocovania výdavkov v zdravotníctve či verejných financiách. Výdavky verejnej správy stúpli od roku 2015 z 35 na 67 miliárd eur, počet zamestnancov v štátnej správe vzrástol o 36 000, no efektivita sa podľa NKÚ nezlepšila.

„K zefektívneniu štátnej správy pritom mala prispieť digitalizácia a informatizácia štátu, do ktorej sa už v ostatných rokoch investovalo z európskych i národných zdrojov niekoľko miliárd, no očakávané zlepšenie zatiaľ nepriniesla. Nedostatky v strategickom riadení verejných politík, tolerovaná kultúra nezodpovednosti a beztrestnosti sa stávajú neudržateľnými a úpadok sa v mnohých oblastiach prehlbuje,“ uvádza dokument.

Útoky voči kontrolným orgánom

NKÚ uviedol, že nezávislé štátne úrady čoraz častejšie čelia účelovým útokom, a to aj zo strany kontrolovaných subjektov alebo ich partnerov, pričom v minulom roku bola zaznamenaná najintenzívnejšia vlna takýchto útokov.

Podľa správy neustále tlaky na kontrolné a regulačné inštitúcie, oslabovanie vnútornej kontroly a spochybňovanie oznamovateľov ekonomickej kriminality výrazne podkopávajú dôveru verejnosti v štát. 

„Kontrola je pritom integrálnou súčasťou zvyšovania kvality riadenia štátu a nakladania s verejnými prostriedkami. Udržateľne a úspešne riadené štáty, ich organizácie aktívne podporujú internú kontrolu, chránia oznamovateľov korupcie, pretože to zvyšuje transparentnosť rozhodovacích procesov a vytvára prostredie, ktoré účinne bojuje proti podvodom i podvodníkom,“ pripomenul predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

Kontrolný úrad sa zároveň ako prvá štátna inštitúcia prihlásil k verejnému hodnoteniu plnenia princípov udržateľného riadenia (ESG), čím začal sledovať svoj pokrok aj v ekologickej a sociálnej oblasti.

Chaos v dátach – neschopnosť štátu vyhodnotiť efektívnosť výdavkov

Úrad poukazuje na nedostatok prepojených a spoľahlivých dát, čo výrazne komplikuje riadenie verejných politík v kľúčových oblastiach – od zdravotníctva a duševného zdravia až po infraštruktúru či regionálny rozvoj. 

Z tohto dôvodu podľa NKÚ štát nedokáže posúdiť efektívnosť miliardových výdavkov (napr. na zdravotníctvo, energopomoc či sociálne dávky), pričom pretrváva netransparentnosť, plytvanie a riziko korupcie.

„Vďaka tomuto stavu nevieme napríklad vyhodnotiť, či je viac ako 10 miliárd, ktoré každoročne vynakladáme na zdravotníctvo, prerozdeľovaných transparentne a efektívne, v prospech zdravia pacienta. Ministerstvo zdravotníctva, jeho vrcholoví manažéri dlhodobo zlyhávajú v otvorenom zúčtovávaní verejných zdrojov, tolerujú nezákonné poplatky a neeliminujú prostredie, ktoré vedie k plytvaniu a až k možnému korupčnému rozhodovaniu,“ skonštatoval Andrassy.

Dodal, že tiež nie je možné vyhodnotiť, či viac ako 4 miliardy eur na energopomoc smerovali k ľuďom, ktorí ju skutočne potrebujú, ani či sú efektívne spravované sociálne dávky a služby.

Kontroly NKÚ okrem toho odhalili aj nedostatky v starostlivosti o duševné zdravie detí a riziká pri čerpaní eurofondov. Úrad konštatuje, že napriek viac ako 25 miliardám eur z EÚ sa regionálne rozdiely neznížili a chudoba na Slovensku ohrozuje takmer milión ľudí. Situáciu zhoršujú aj demografické problémy a odchod mladých zo Slovenska.

Nízke mzdy a vysoké ceny

Ako opisuje správa, dôchodkový systém má zásadný vplyv na udržateľnosť verejných financií, keďže sociálne výdavky tvoria veľkú časť rozpočtu.

„Najväčší dopad na štátny rozpočet má v posledných rokoch sociálna oblasť, a to najmä z dôvodu meniaceho sa nastavenia dôchodkového systému. V roku 2026 sa predpokladá, že sa na sociálnu oblasť minie 19,6 mld. eur, čo predstavuje 18,4 % HDP. Z tejto sumy sa rozpočet Sociálnej poisťovne predpokladá vo výške 15,1 mld. eur na výdavky kapitoly ministerstva práce je vyčlenených 4,5 mld. eur.“

Problém podľa analýzy kontrolórov zhoršuje nepriaznivý demografický vývoj – populácia starne a rodí sa menej detí, čo zvyšuje tlak na dôchodkový aj sociálny systém, keďže rastie počet seniorov a klesá počet pracujúcich, ktorí systém financujú.

Napriek vysokým výdavkom dôchodky často nepokrývajú životné náklady, čo súvisí s nízkymi mzdami a rastúcimi cenami. Zároveň rastie riziko chudoby a regionálne rozdiely.

„Dôchodkový systém, aj napriek vysokej miere náhrady príjmu, často nedokáže dostatočne pokryť životné náklady penzistov, čo je slovenský paradox. Príčinu môžeme hľadať v nízkej úrovni miezd na Slovensku, ktorá je najnižšia v krajinách V4 a zároveň v relatívne vysokej cenovej hladine výrobkov a služieb,“ uviedol úrad.

Otázna konsolidácia verejných financií

NKÚ poukazuje aj na skutočnosť, že štát doteraz nevyhodnotil účinnosť opatrení za takmer 7,5 miliardy eur ani ich dopady na verejný dlh, ekonomiku či zraniteľné skupiny. 

Predseda úradu Andrassy upozornil, že vládny kabinet ignoruje pravidlá rozpočtovej zodpovednosti, keďže vláda ešte nepožiadala parlament o vyslovenie dôvery, hoci jej povinnosť vznikla 22. novembra 2025, pričom chýba aj odborná diskusia pri príprave rozpočtu.

„Zodpovedné inštitúcie dnes účelovo ignorujú povinnosti vyplývajúce z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, zákon roka, ktorým je štátny rozpočet, sa prijíma bez priamej participácie, kritickej diskusie so sociálnymi partnermi. Súbeh aktuálneho stavu verejných financií, riziková zadlženosť krajiny a to už na úrovni bezmála 83 miliárd eur a hospodársky rast len okolo jedného percenta HDP, podčiarkuje nevyhnutnosť prípravy a naštartovania systémových reforiem v kľúčových sektoroch riadenia štátu s dopadmi na každodenný život,“ zdôraznil Andrassy.

Šéf NKÚ považuje za jednu z kľúčových priorít zvýšenie dôvery verejnosti v štátnu správu prostredníctvom väčšej zodpovednosti a dôsledného vyvodzovania postihov.

„Reformy musia ísť podľa poznania kontrolného úradu od ústredných orgánov štátu až po miestnu samosprávu, cez finančne udržateľné zmeny v sociálnom, dôchodkovom a zdravotníckom systéme. A nehovoriac o potrebe podnikať kroky, ktoré pomôžu zvýšiť dôveru verejnosti v štátne a samosprávne inštitúcie, a to okrem iného cez vyvodzovanie osobnej a trestnoprávnej zodpovednosti,“ podčiarkol Andrássy.

Vláda ani koaliční predstavitelia sa k zisteniam NKÚ zatiaľ oficiálne nevyjadrili. Správa bola predložená Národnej rade SR koncom marca.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK