Svet » EÚ

Nedostatok liekov v EÚ sa prehlbuje. Európa viac nechce byť rukojemníkom Ázie

Problémy s dostupnosťou liekov sa v ostatných rokoch stali jednou z najvážnejších výziev pre zdravotnícke systémy v Európskej únii (EÚ). Podľa údajov Európskeho dvora audítorov čelili členské štáty medzi rokmi 2022 až 2024 výpadkom viac než 130 kritických liekov vrátane antibiotík, inzulínu či vakcín, uvádza web euronews.com.

Tento trend podľa audítorov dosiahol rekordné úrovne najmä v rokoch 2023 a 2024, pričom problém zasahuje väčšinu krajín európskeho spoločenstva.

„Nedostatok liekov je pretrvávajúcim problémom v celej EÚ a pre Úniu stále predstavuje chronickú bolesť hlavy. Jeho frekvencia a závažnosť sa však zvýšili a v rokoch 2023 a 2024 dosiahli rekordné úrovne,“ povedal Klaus-Heiner Lehne z Európskeho dvora audítorov.

Podľa Európskeho parlamentu dochádza k nedostatku liekov vtedy, keď pacienti nemajú k dispozícii dostatok určitého lieku v čase a na mieste, kde ho potrebujú. V takom prípade lekárnici nemôžu vydávať lieky na recept, nemocniciam dochádzajú zásoby a pacienti musia často čakať dlhšie, hľadať alternatívne prípravky alebo sa v niektorých prípadoch liečbe úplne vyhnúť.

V niektorých prípadoch to môže mať dokonca priamy dopad na zdravie pacientov. Podľa Európskej komisie pritom problém presahuje logistiku a má aj priamy dopad na fungovanie zdravotníctva. 

„Nedostatok ohrozuje zdravie ľudí a narúša ich starostlivosť. Lekári a farmaceuti trávia nadmerný čas hľadaním zásob alebo alternatív namiesto toho, aby sa starali o svojich pacientov, a to vystavuje náš systém zdravotnej starostlivosti veľkému tlaku,“ uviedol počas januárovej rozpravy Parlamentu eurokomisár pre rybolov a oceány Costas Kadis, ktorý v pléne zastupoval komisára pre zdravie Olivéra Várhelyho.

Prečo lieky chýbajú – výroba, globalizácia aj geopolitika

Príčiny problémov s dostupnosťou liekov sú komplexné a často sa navzájom kombinujú. Jedným z hlavných faktorov sú výrobné ťažkosti – podľa Európskeho parlamentu viac než polovica výpadkov súvisí práve s obmedzenou výrobnou kapacitou alebo technickými komplikáciami.

Významnú úlohu zohráva aj závislosť od dodávateľov mimo EÚ, najmä z Ázie. Z ekonomického hľadiska to nie je prekvapujúce, keďže podľa dostupných informácií výrobné náklady v EÚ sú o 20 % až 40 % vyššie ako v Ázii – kde k výrazne nižším cenám prispievajú okrem iného aj nižšie mzdy, dlhšie pracovné doby a slabšia ochrana pracovných práv zamestnancov a v niektorých prípadoch aj riziká nútenej práce.

To, čo sa v minulosti robilo so snahou ušetriť a optimalizovať výrobné náklady, sa však z pohľadu „liekovej bezpečnosti“ ukázalo ako rizikové. Výroba účinných látok je vo veľkej miere sústredená v krajinách ako India či Čína, čo robí európsky trh zraniteľným voči narušeniam dodávateľských reťazcov.

Čína sa podieľa na 40 až 45 % globálnej produkcie a je najväčším svetovým výrobcom, najmä základných intermediátov, antibiotík, vitamínov a lacných účinných farmaceutických látok. India, druhý najväčší producent, predstavuje 20 až 25 % svetovej výroby a je významnejšia pri pokročilejších a generických účinných látkach.

Podľa niektorých europoslancov ide o strategický problém. Ako podotkol Vlad Vasile-Voiculescu z frakcie Obnovme Európu, až približne 80 % základných liekov alebo ich účinných látok závisí od výroby mimo EÚ. 

„Strategické závislosti sa dajú použiť ako zbrane. Videli sme to s ruským plynom,“ skonštatoval v pléne rumunský europoslanec.

K situácii prispieva aj rastúci globálny dopyt po liekoch, ako aj geopolitické napätie či krízové udalosti, ktoré môžu narušiť logistiku. Ako upozorňuje Európsky dvor audítorov, ide o „pretrvávajúci problém“, ktorý sa v posledných rokoch zhoršuje a odhaľuje strategickú zraniteľnosť Európy.

Pacienti čakajú, systémy sú pod tlakom

Nedostatok liekov má konkrétne dôsledky pre pacientov aj zdravotnícke zariadenia. To môže viesť k situáciám, keď lekárne nedokážu vydať predpísané lieky alebo nemocnice nemajú dostatok zásob. Pacienti sú tak nútení čakať na liečbu, meniť terapiu alebo v najhorších prípadoch zostávajú bez potrebných liekov. To zvyšuje tlak na zdravotnícky personál aj celé systémy verejného zdravotníctva.

Zároveň ide aj o ekonomický problém – nedostatok liekov môže viesť k vyšším nákladom, keďže alternatívne liečby bývajú často drahšie alebo menej efektívne.

„Skutočnosť, že pacienti opakovane počujú v lekárni alebo u lekára, že liek nie je dostupný, je škandál,“ povedal nemecký europoslanec Peter Liese z Európskej ľudovej strany. 

Upozornil aj na prípady, keď musia byť pacienti hospitalizovaní len kvôli chýbajúcim liekom. „Počas mojej pracovnej stáže v detskej nemocnici, kde som predtým pracoval na plný úväzok, som na vlastné oči videl, že deti musia byť hospitalizované len preto, že nemáme antibiotický sirup. Preto musíme konať. Potrebujeme rýchlejšie schvaľovanie výrobných zariadení,“ dodal Liese.

Viac koordinácie aj nové pravidlá trhu

Európska únia preto v posledných rokoch prijíma opatrenia na posilnenie dostupnosti liekov. Jedným z kľúčových nástrojov by mal byť zlepšený monitoring prostredníctvom európskej platformy na sledovanie nedostatku liekov.

Tá umožňuje členským štátom rýchlejšie zdieľať informácie a koordinovať reakciu na hroziace výpadky. Okrem toho boli vytvorené aj mechanizmy solidarity, v rámci ktorých si štáty môžu navzájom pomáhať pri kritických nedostatkoch.

Akt o kritických liekoch má podľa Európskej komisie riešiť aj zlyhania trhu. „Prístup k liekom nemôžeme považovať za samozrejmosť. Musíme diverzifikovať dodávateľské reťazce a obnoviť výrobné kapacity v Európe,“ uviedol eurokomisár Kadis.

EÚ zároveň pripravuje reformu farmaceutickej legislatívy, ktorá má zjednodušiť pravidlá, podporiť dostupnosť liekov a zvýšiť odolnosť trhu. Dôležitou súčasťou je aj budovanie tzv. európskej zdravotnej únie s cieľom posilniť koordináciu medzi krajinami v krízových situáciách.

Viac výroby v Európe má byť kľúč k dostupnosti aj bezpečnosti

Jednou z hlavných ambícií EÚ je znížiť závislosť od externých dodávateľov. Európske inštitúcie preto podporujú presun časti výroby liekov späť do Európy a investície do strategických projektov.

Súčasťou opatrení je aj vytvorenie zoznamu viac ako 270 kritických liekov, ktorým sa má venovať osobitná pozornosť z hľadiska dostupnosti a zásobovania. Tento krok má zabezpečiť, aby základné lieky zostali dostupné aj v čase kríz.

Podľa chorvátskeho europoslanca Tomislava Sokola (Európska ľudová strana) ide o zásadný krok k posilneniu európskej autonómie. „Ak sa Európa nestane nezávislou v kľúčových strategických oblastiach, ako je výroba liekov, stane sa okrajovou časťou sveta,“ vyhlásil.

Európska komisia zároveň zdôrazňuje potrebu dlhodobej stratégie, ktorá spojí legislatívne, priemyselné aj zdravotnícke politiky do jedného celku.

Poslanci Európskeho parlamentu v januári schválili opatrenia na zlepšenie dostupnosti a dodávok základných liekov v EÚ. Chcú, aby národné vlády a EÚ uprednostnili finančnú podporu strategických projektov v súčasnom rozpočte a v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci EÚ. Stanovili tiež jasnú a silnú zásadu pre verejné obstarávanie, a to, že cena už nemôže byť jediným kritériom pri zadávaní zákaziek na lieky.

„Musí sa zohľadniť bezpečnosť dodávok, odolnosť výrobných reťazcov a výrobná kapacita v rámci EÚ. Tento prístup Nakupujte európske zabezpečuje, že verejné obstarávanie podporuje spoľahlivých dodávateľov, posilňuje výrobu liekov v EÚ a prispieva k dlhodobej bezpečnosti dodávok,“ podotkol Sokol.

Závislosť nezmizne rýchlo, Európu čaká dlhý boj o lieky

Nedostatok liekov už nie je ojedinelým javom, ale systémovým problémom, ktorý môže ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Napriek prijímaným opatreniam jeho riešenie nemusí byť jednoduché ani rýchle. Ide o problém, ktorý je hlboko zakorenený v globálnych dodávateľských reťazcoch a ekonomike farmaceutického priemyslu.

Ako ukazujú skúsenosti z posledných rokov, bez koordinovaného postupu na úrovni celej EÚ bude zabezpečenie stabilných dodávok liekov náročné. Dodávateľské výpadky liekov sú reálnou hrozbou pre pacientov aj zdravotné systémy a zároveň strategickým rizikom. Prístup k základným liekom tak zostáva jednou z kľúčových otázok európskej zdravotnej politiky – a zároveň testom schopnosti EÚ chrániť zdravie svojich občanov.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK