Tisza: Kto vlastne vyhral maďarské voľby? (Komentár)
Sláva víťazom a česť porazeným! Bol to sviatok demokracie s rekordnou volebnou účasťou. Po šestnástich rokoch Orbánovej vlády zvíťazila opozičná strana Tisza s ústavnou väčšinou a získala viac ako 130 mandátov z celkových 199. Orbán porážku osobne uznal.
Kto však v skutočnosti vyhral a čo možno od novej vlády čakať?
Tisza, celým názvom Tisztelet és Szabadság Párt (Strana úcty a slobody), bola ešte pred dvoma rokmi bezvýznamná konzervatívna platforma, ktorá sama seba definovala ako „neideologickú“. Jej zásadnú transformáciu spôsobil jediný človek: Péter Magyar, právnik a bývalý diplomat, ktorý bol súčasťou Orbánovho systému a odklonil sa od neho až v roku 2024. Len za tri mesiace, bez akejkoľvek celoštátnej organizácie, doviedol Tiszu v eurovoľbách na druhé miesto s necelými 30 percentami. Strana stojí na jedinom mužovi a jeho osobnom príbehu odpadlíka od režimu.
Vnútorná štruktúra Tiszy tomu zodpovedá. Formálne má troch podpredsedov: Zoltána Tarra, vedúceho europoslaneckej delegácie, Márkа Radnaia, operatívneho manažéra a influencera, ktorý je považovaný za jedného z hlavných architektov Magyarovho úspechu, a Ágnes Forsthofferovú, koordinátorku siete miestnych skupín. Kandidátka strany pripomína skôr kasting do reality show. Vedľa politikov na nej figuruje operná speváčka Andrea Rostová, štvornásobný olympijský víťaz v šerme Krisztián Kulcsár, herec Ervin Nagy alebo generál Romulusz Ruszin-Szendi, bývalý náčelník maďarského generálneho štábu.
Tisza budovala svoju základňu prostredníctvom siete miestnych skupín nazvaných „Tisza ostrovčeky“. Podľa analýz sociálnych sietí zo začiatku roka 2025 ich bolo vyše dvesto a mali viac než 20-tisíc členov. Mobilizačná aplikácia Tisza Világ podľa vtedajších správ počas prvého dňa fungovania zaznamenala 63-tisíc registrácií.
Problém je, že tento starostlivo budovaný imidž otvorenej, participatívnej strany opakovane narážal na realitu jedného dominantného muža. Publicista Róbert Puzsér to formuloval jasne: Magyar ovláda Tiszu rovnako, ako Orbán ovládal Fidesz. Strana je synonymom svojho lídra, strategické rozhodnutia sú neprehľadné a nikto iný zjavne nemá rozhodujúce slovo. Sám Puzsér prízvukoval: ak by Magyar vládol Maďarsku rovnako, ako vedie Tiszu, bude to problém. Táto kritika pritom zaznievala z tábora, ktorý Orbána z princípu nevolí. Šlo teda o varovný hlas z prostredia takzvanej demokratickej inteligencie, nie o propagandu Fideszu.
Ešte pikantnejšie vyznieva zákulisný príbeh straníckeho programu. Podpredseda Zoltán Tarr na verejnom podujatí v Etyeku uviedol doslova: „Nepoviem všetko, pretože by sme prehrali. … Voľby sa najprv musia vyhrať, potom je možné všetko.“ Okruh blízkych ekonómov vrátane bývalého guvernéra centrálnej banky Pétera Ákosa Bodu o tom vedel a verejne potvrdil, že Magyar „múdro mlčí o nutných škrtoch“. Stranícke médiá pritakávali. Výsledkom bolo, že hospodársky program prezentovaný vo februári 2026 bol zámerne orezanou verziou toho, čo interné pracovné skupiny skutočne pripravovali.
V januári 2026 prehovoril Balázs Csercsa, bývalý vedúci straníckej pracovnej skupiny, ktorý tvrdil, že existuje podstatne drsnejší interný fiškálny dokument, zahŕňajúci viacpásmové zdanenie príjmov a razantné zvýšenie majetkovej dane. Csercsa bol síce voči Orbánovi kritický, jeho tvrdenia však pochádzali prevažne z médií naklonených vláde a neboli nezávisle overené. Je však relevantné, že ani samotný program Tiszy majetkovú daň pre najbohatších nezamlčal, explicitne v ňom figurovala. Nie je teda otázne, či Tisza plánuje nepopulárne kroky, ale koľko toho pred voľbami zámerne nezverejnila.
Zahraničná politika ponúka ešte zložitejší obraz. Strana oficiálne deklaruje proeurópsky a proatlantický kurz, obnovu vzťahov s EÚ a zámer ukončiť závislosť od ruskej energie do roku 2035. Zároveň však hovorkyňa Tiszy pre zahraničné záležitosti Anita Orbánová (bez príbuzenského vzťahu s Viktorom Orbánom) v programe vyslovene odmietla rýchle prijatie Ukrajiny do EÚ, odmietla migračné kvóty a potvrdila opodstatnenosť južného hraničného plota.
V Európskom parlamente však Tisza hlasovala konzistentne inak – za rozšírenie vojenskej i finančnej pomoci Kyjevu a za prípravu ukrajinského členstva v Únii. Magyar osobne podpísal uznesenie Európskeho parlamentu podporujúce nasadenie západných zbraní na ruskom území a rozšírenie výcvikových misií NATO na Ukrajine. Keď to vyšlo najavo, pokúšal sa existenciu svojho podpisu poprieť.
Vojenský odborník strany generál Ruszin-Szendi patrí k najrozporuplnejším postavám celého príbehu. Ešte ako náčelník generálneho štábu tajne cestoval do Kyjeva na stretnutie so Zalužným, pričom sústavne upravoval zápisy z rokovaní NATO tak, aby pred vlastnou vládou zakryl svoj proukrajinský postoj. Z funkcie bol odvolaný v roku 2023. Následne vstúpil do Tiszy a stal sa jej bezpečnostným expertom. Na straníckych akciách sa opakovane objavoval s osobnou zbraňou na opasku. Na otázku, či by Tisza zaviedla povinnú vojenskú službu, raz odpovedal: „Ak bude treba, zapojíme každého.“
Zhrnutie: Tisza je projekt, ktorý vzišiel z túžby po zmene, vybudoval impozantnú participatívnu infraštruktúru a dokázal zmobilizovať občanov k rekordnej, najväčšej volebnej účasti od pádu komunizmu.
Zároveň je to však strana, ktorá zámerne zatajila časť hospodárskeho programu, ktorej líder vykazuje autoritársky štýl vedenia, a ktorá domácim voličom oznamovala niečo iné, než za čo hlasovala v Bruseli. Nie je to čistý podvod, ale ani čistý príbeh o záchrane demokracie.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko The Epoch Times.
Komentár bol preložený z českej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.