Domov

Jedno z najnavštevovanejších miest na svete je to, kde nič nie je

Ak by sa našli kosti Ježiša Krista, teológovia by sa museli ospravedlniť, že klamali. Zmŕtvychvstanie, a to, že sa nenašlo telo Ježiša Krista, totiž dáva zmysel celému príbehu. Teológ a odborník na taliansku kultúru Ľubomír Švorca v rozhovore Štúdia SITA podotkol, že znakom zmŕtvychvstania sa stalo práve nájdenie Ježišovho prázdneho hrobu.

Prázdny hrob je súčasne jedno z najnavštevovanejších miest na svete. Ročne k nemu podľa slov Švorcu zavíta do Jeruzalema minimálne milión pútnikov. Paradoxom tak je, že ľudia chodia na miesto, ktoré je naozaj prázdne.

„Väčšinou sa chodíme pozerať na nejaké miesta, kde niečo vidíme a máme zážitok. V tomto prípade sa idú ľudia pozerať na prázdny hrob do Baziliky Svätého hrobu, aby videli, že tam naozaj prakticky nič nie je,“ dodal odborník.

Prázdny hrob ako silný symbol

Podľa Švorcu je to zaujímavý paradox, no práve to činí z tohto miesta silný symbol. „Nejde ani tak o objekt, ale o myšlienku. Pre mnohých je to priestor na zamyslenie sa nad životom, smrťou, a tým, či má všetko nejaký presah,“ doplnil teológ. To, ako zmŕtvychvstanie prebehlo, nie je doposiaľ jasné.

„Samotný priebeh nikto neopisuje ako konkrétnu udalosť, ktorú by niekto videl. Najstaršie texty hovoria len o tom, že hrob bol prázdny a že následne existovali svedectvá ľudí, ktorí tvrdili, že Ježiša videli živého,“ priblížil Švorca. Z historického pohľadu tak nemáme opis toho, „ako sa to stalo“, ale skôr to, aký dopad to malo na ľudí.

Uzavretý skalný hrob

Podľa historických prameňov bol Ježiš Kristus pochovaný v skalnom hrobe uzavretom kameňom, čo bolo v tej dobe bežné. Zaujímavé podľa odborníka je, že opisy prázdneho hrobu nehovoria o násilnom vniknutí alebo neporiadku. Naopak, pôsobia podľa jeho slov pokojne a usporiadane, čo historikov vedie k rôznym interpretáciám, ale nedáva jednoznačnú odpoveď. Podľa odborníka sa súčasne nedá s istotou povedať, že miesto, ktoré navštevujú pútnici, je presne to miesto, kde bol pochovaný Ježiš.

„Existuje však veľmi stará tradícia, ktorá toto miesto spája s Ježišovým pochovaním už od prvých storočí. Väčšina odborníkov ho považuje za pravdepodobné, nie však isté. V praxi ide skôr o historicky prijaté miesto než o presne overený bod,“ vysvetlil Švorca.

Historici potvrdzujú, že správa o prázdnom hrobe patrí medzi najstaršie kresťanské tradície. Pracujú pritom s textami a kontextom doby. To, čo však už overiť nevedia je samotná udalosť zmŕtvychvstania ako taká.

„Preto nejde o otázku, ktorú by bolo možné uzavrieť dôkazom, ale skôr o rôzne interpretácie tých istých prameňov,“ doplnil Švorca. Teológ podotkol, že existuje viacero hypotéz. Niektoré hovoria o tom, že telo Ježiša Krista mohlo byť premiestnené, iné uvažujú o omyle v mieste hrobu.

„Problém je, že každá z týchto teórií vysvetľuje len časť príbehu ale nie všetko naraz. Preto sa ani dnes nedá povedať, že existuje jedno všeobecne prijaté vysvetlenie z historického hľadiska,“ povedal odborník.

Teológ súčasne podotkol, že podľa najstarších historických prameňov patril Ježišov hrob mužovi menom Jozef z Arimatey. „Išlo o člena židovskej rady, teda človeka z vyššej spoločenskej vrstvy, ktorý mal dostatok prostriedkov na to, aby vlastnil vlastný hrob vytesaný do skaly. To nebolo bežné. Väčšina ľudí si takýto hrob dovoliť nemohla,“ vysvetlil odborník. Zaujímavé podľa neho je, že podľa evanjelií práve on požiadal rímskeho miestodržiteľa o vydanie Ježišovho tela a následne ho uložil do svojho nového hrobu, ktorý ešte nebol použitý.

„To je detail, ktorý sa objavuje vo viacerých nezávislých prameňoch, čo zvyšuje jeho historickú vierohodnosť. Z historického pohľadu to dáva zmysel aj prakticky. Popravení zvyčajne nekončili v čestných hroboch, ale skôr v spoločných jamách,“ spresnil Švorca s tým, že samotný fakt, že bol Ježiš pochovaný v súkromnom hrobe, naznačuje zásah konkrétnej vplyvnej osoby, čo Jozef z Arimatey presne spĺňa.

„Ak by sa našli kosti Ježiša Krista, tak by sa teológovia museli ospravedlniť, že zavádzali, a že to celé nedáva už zmysel,“ dodal Švorca. Súčasne vysvetlil, ako sa tradícia prázdneho hrobu prenáša aj k nám na Slovensko.

„Najmä po obradoch Veľkého piatku, cez Bielu sobotu, sú božie hroby vyzdobené a ľudia chodia do kostolov a v tichosti sa modlia. Veľký piatok je naozaj dňom, keď, paradoxne, hovorí najviac ticho a mlčanie,“ uviedol teológ. Hovorí to podľa neho o tom, že niekedy práve v tej najväčšej bezmocnosti, beznádeji a utrpení sa dejú tie najväčšie veci a prichádza najväčšia transformácia.

„Je to silným odkazom aj pre naše životy. Paradoxne, keď sme najviac na dne, tak sa najviac posúvame. Málokto sa posúva vtedy, keď je na vrchole a všetko sa mu darí,“ uzavrel Švorca.

Zahrajte si hru — Nájdi všetky rozdiely! Porovnajte dva obrázky a otestujte svoj postreh HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK