Svet » Čína

Irán odmietol čínsku snahu sprostredkovať konflikt aj zabezpečiť prechod nákladných lodí, tvrdia zdroje

Irán odmietol snahu Pekingu vystupovať ako mediátor a jeho žiadosť o zabezpečenie bezpečného prechodu čínskych nákladných lodí cez Hormuzský prieliv, uviedli zdroje z čínskych diplomatických kruhov pre Epoch Times.

Sun Min, zdroj z diplomatických kruhov, ktorý z bezpečnostných dôvodov použil pseudonym, povedal pre Epoch Times, že Peking pôvodne plánoval využiť svoje špeciálne vzťahy s iránskym režimom, aby vystupoval ako kľúčový sprostredkovateľ v konflikte medzi Spojenými štátmi a Iránom. Snažil sa tak zabezpečiť si vedúcu úlohu nad „globálnym juhom“ – rozvojovými krajinami v Afrike, Latinskej Amerike a Ázii. Podľa Suna však Irán túto myšlienku odmietol.

Na rozdiel od vonkajšieho vnímania úzkej spolupráce medzi iránskym, čínskym a ruským režimom majú Čína a Rusko v skutočnosti protichodné motívy, pokiaľ ide o Irán, povedal Sun. Podľa Suna sa Peking aj Moskva snažia využiť Irán ako „vyjednávací tromf“ na získanie ústupkov od Spojených štátov a zmiernenie vlastného diplomatického tlaku.

Čínska komunistická strana (ČKS) aj ruskí vodcovia ponúkajú Iránu rady, Teherán však odmieta akékoľvek diplomatické dohody, uviedol Sun.

„Kľúčová požiadavka Iránu je teraz jednoznačne jasná, a to hľadať podstatnú vojenskú pomoc, nie diplomatickú rétoriku,“ povedal Sun.

Podľa neho to stavia Peking do dilemy. „Poskytnutie vojenskej pomoci Iránu by vyvolalo plnohodnotnú konfrontáciu so Spojenými štátmi a ich spojencami; naopak, odmietnutie by znamenalo úplnú stratu vplyvu na iránsky režim.“

Qin, nezávislý čínsky vedec, ktorý z bezpečnostných dôvodov uviedol len svoje priezvisko, povedal pre Epoch Times: „Peking už dlho tajne podporuje regionálnych narušiteľov – ako je Irán – aby vyvážil vplyv Spojených štátov a pokúsil sa využiť strategický manéver odvrátenia pozornosti; nedokázal však predvídať, že situácia sa vymkne spod kontroly.“

Rozpad dodávateľského reťazca

Krátko po vypuknutí vojny v Iráne 28. februára iránsky režim zablokoval Hormuzský prieliv a začal strieľať na komerčné nákladné lode a ropné tankery. Blokáda zvýšila medzinárodné ceny ropy a náklady na logistiku, čo vyvolalo devastujúce narušenie čínskych exportných dodávateľských reťazcov.

Hoci iránsky režim uviedol, že čínskym lodiam povolí preplávať, dve čínske kontajnerové lode sa museli vrátiť späť po tom, čo sa 27. marca pokúsili preplávať cez Hormuzský prieliv.

Wang Ruolin, zdroj blízky čínskemu ministerstvu zahraničných vecí, tiež použil pseudonym z bezpečnostných dôvodov. Wang povedal pre Epoch Times, že čínsky minister zahraničných vecí dostal od vodcu Si Ťin-pchinga opakované pokyny komunikovať s iránskym ministerstvom zahraničných vecí „s hlavným cieľom zabezpečiť námornú bezpečnosť čínskych obchodných lodí.“

„Iránska odpoveď však bola sklamaním, keďže Teherán uviedol, že môže zaručiť bezpečnosť len ‚časti‘ nákladu smerujúceho do Iránu,“ povedal Wang.

Uviedol, že táto záruka „selektívnej bezpečnosti“ je „jemným vydieraním“ zo strany Iránu kvôli odmietnutiu Pekingu poskytnúť vojenskú pomoc. „Irán to využíva ako hrozbu, aby prinútil Peking urobiť osudové rozhodnutie medzi poskytnutím podstatnej vojenskej podpory a zaistením bezpečnosti svojich obchodných záujmov… V dôsledku toho… sa opakované pokusy o tajné sprostredkovanie ukázali ako úplne márne.“

Blokáda prielivu už poškodila čínsku ekonomiku a spôsobila nárast cien chemikálií, krmiva pre ošípané a obilnín, zatiaľ čo štátne ropné podniky čínskeho režimu využívajú tento konflikt ako zámienku na zvýšenie cien. Obzvlášť tvrdo to zasiahlo čínske exportné odvetvia.

Zeng (z bezpečnostných dôvodov uviedla len svoje priezvisko), riaditeľka súkromného výrobcu spotrebičov so sídlom v Šen-čene, ktorý exportuje na Blízky východ, povedala pre Epoch Times: „V súčasnosti máme v prístave päť kontajnerov, ktoré tam uviazli a nie je možné ich vôbec odoslať. Táto zásielka tovaru bola vyrobená na mieru podľa špecifikácií pre Blízky východ, čo sťažuje presmerovanie objednávok; náš cash flow sa už úplne zrútil.“

Podľa jej informácií len v provincii Guangdong zostávajú kvôli blokáde uviaznuté tisíce kontajnerov. V dôsledku toho čelia mnohé továrne narušeným dodávkam objednávok a obmedzenému cash flow a boli nútené zastaviť výrobu.

Guan, koordinátorka v sektore zahraničného obchodu Číny, ktorá z bezpečnostných dôvodov uviedla len svoje priezvisko, povedala pre Epoch Times, že vojna s Iránom si vyžiadala najväčšiu daň na čínskom výrobnom priemysle. „Delové granáty nemajú oči; náklady na dopravu a poistenie raketovo stúpajú… Jediným želaním podnikov je teraz prímerie; inak bude čínsky exportný systém čeliť štrukturálnemu kolapsu.“

Qin povedal, že táto situácia ukazuje, ako sa „vedenie ČKS dostalo do ťažkej situácie, ktorú si samo spôsobilo v oblasti medzinárodnej geopolitiky; práve sily, ktoré podporovalo, mu teraz odrezávajú vlastné ekonomické životné linky.“

Uzavretie prielivu predstavuje „nielen narušenie globálnej logistiky, ale aj symbol úplného kolapsu geopolitického strategického rámca ČKS,“ uzavrel Qin.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK