Svet » USA

Irán tvrdí, že sú otvorené „všetky možnosti“, ako bude reagovať na americké útoky. Spomína sa aj uzavretie Hormuzského prielivu

Irán si vyhradzuje „všetky možnosti“ na odpoveď na sobotňajšie nočné vojenské útoky Spojených štátov na jeho jadrové zariadenia, uviedol v nedeľu ráno iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí.

Vo vyhlásení zverejnenom na sociálnych sieťach Arákčí označil útoky za „poburujúce“ a dodal, že „budú mať trvalé následky“. Podľa jeho slov si Irán teraz „vyhradzuje všetky možnosti na obranu svojej zvrchovanosti, záujmov a ľudu“ v súlade s Chartou Organizácie Spojených národov.

O niekoľko hodín neskôr minister zahraničných vecí v ďalšom vyhlásení naznačil, že diplomacia medzi Iránom a Spojenými štátmi je po týchto útokoch vylúčená. 

Útoky nasledovali približne týždeň po tom, čo Izrael uskutočnil viacero leteckých úderov na iránsku infraštruktúru s cieľom oslabiť jadrové kapacity krajiny. V reakcii na to Irán minulý týždeň odpálil stovky rakiet na Izrael, ktoré zasiahli obytné budovy, nemocnicu a mešitu.

Začiatkom tohto mesiaca americký prezident Donald Trump uviedol, že 60-dňová lehota stanovená v apríli na rokovania s Iránom o ukončení jeho jadrového programu vypršala v polovici júna – deň predtým, ako Izrael zaútočil na kľúčovú infraštruktúru. Trump zopakoval, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň.

V roku 2020 Irán odpálil viacero rakiet na americké základne na Blízkom východe po tom, čo administratíva Trumpa nariadila útok, pri ktorom zahynul iránsky veliteľ Kásim Sulejmání. Trumpova vláda ho obvinila zo zodpovednosti za viacero teroristických útokov v regióne zameraných na amerických vojakov a iné ciele. Pri týchto útokoch utrpelo niekoľko desiatok amerických vojakov ľahké zranenia.

Nie je jasné, či Irán pristúpi k podobným krokom. Ráno 22. júna neboli žiadne viditeľné náznaky, že Teherán plánuje útoky na americké ciele v regióne.

V nedeľu iránski predstavitelia prostredníctvom štátnej tlačovej agentúry Tasnim oznámili, že Irán po prvý raz odpálil na Izrael raketu s viacerými hlavicami, ktorá údajne zasiahla viacero cieľov. Izraelské obranné sily v nedeľu ráno na sociálnych sieťach uviedli, že kvôli „ďalšiemu iránskemu raketovému útoku“ boli spustené sirény.

Americký minister obrany Pete Hegseth vyhlásil, že útoky na iránske jadrové zariadenia nemali za cieľ zmenu režimu. Súčasný režim je v krajine od roku 1979, keď moslimovia zvrhli monarchiu Pahlavíovcov a zaviedli autokratickú islamskú vládu.

„Táto misia nebola a nie je zameraná na zmenu režimu,“ uviedol Hegseth v nedeľu novinárom v Pentagone. „Prezident nariadil precíznu operáciu na neutralizáciu hrozieb pre naše národné záujmy, ktoré predstavuje iránsky jadrový program.“

Sedem stealth bombardérov B-2 letelo 18 hodín zo Spojených štátov do Iránu, aby zhodilo 14 bômb určených na ničenie bunkrov, uviedol na tlačovej konferencii generál Dan Caine, predseda Zboru náčelníkov štábov USA.

Celkovo americká armáda použila 75 presne navádzaných striel, vrátane viac ako dvoch desiatok rakiet Tomahawk, a pri operácii proti trom jadrovým lokalitám nasadila vyše 125 vojenských lietadiel, dodal Caine.

„Naše sily zostávajú v stave vysokej pohotovosti a sú plne pripravené reagovať na akúkoľvek iránsku odvetu alebo útoky prostredníctvom spojencov, čo by bolo z ich pohľadu mimoriadne nerozumné,“ povedal Caine s odkazom na možnú iránsku agresiu voči Spojeným štátom.

V sobotu večer Trump vystúpil s televíznym prejavom k americkej verejnosti, v ktorom oznámil, že americké útoky boli „veľkolepým vojenským úspechom“ a že „kľúčové iránske zariadenia na obohacovanie jadrového materiálu boli úplne a totálne zničené“.

V prejave, ktorý trval niečo vyše troch minút, Trump uviedol, že budúcnosť Iránu môže priniesť „buď mier, alebo tragédiu“ a že existuje mnoho ďalších cieľov, ktoré by americká armáda mohla zasiahnuť. 

„Ak mier nenastane rýchlo, pôjdeme po týchto cieľoch s presnosťou, rýchlosťou a zručnosťou,“ vyhlásil.

Trump na platforme Truth Social tiež napísal, že po tom, čo naň boli zhodené bomby, bolo iránske jadrové zariadenie Fordow zničené.

Uzavretie Hormuzského prielivu

Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti čoskoro rozhodne o tom, či uzavrie Hormuzský prieliv, uviedli štátne médiá a dodali, že iránsky parlament už mal podporiť návrh na tento krok.

Cez Hormuzský prieliv, ktorý spája Perzský záliv – obklopený niektorými z najväčších svetových producentov ropy, vrátane Saudskej Arábie, Kuvajtu a Spojených arabských emirátov – s Indickým oceánom, prechádza takmer 20 % svetového obchodu s ropou a plynom.

Nie je však úplne potvrdené, že iránsky parlament skutočne splnomocnil bezpečnostných predstaviteľov na uzavretie prielivu.

Iránske štátne médiá citovali Esmaila Kosariho, člena parlamentnej komisie pre národnú bezpečnosť, ktorý uviedol, že parlament „dosiahol záver, že by sme mali Hormuzský prieliv uzavrieť, avšak konečné rozhodnutie v tejto veci je zodpovednosťou Najvyššej rady národnej bezpečnosti“.

Kosari mal už skôr v nedeľu uviesť, že uzavretie prielivu je na programe a „uskutoční sa, kedykoľvek to bude potrebné“.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí na otázku, či perzský štát uzavrie tento námorný koridor, priamo neodpovedal a len uviedol: „Irán má k dispozícii rôzne možnosti.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK