Domov

Stav ropnej núdze na Slovensku: ako vážna je situácia a čo vlastne Fico Ukrajine pozastavil?

Dodávky ropy na Slovensko cez ropovod Družba sú od konca januára prerušené. Vláda vyhlásila stav ropnej núdze a rozhodla o uvoľnení 250-tisíc ton ropy zo štátnych hmotných rezerv pre spoločnosť Slovnaft, čo má zabezpečiť výrobu pohonných látok minimálne na jeden mesiac.

Ukrajinská strana hovorí o poškodenej infraštruktúre a náročnej oprave v dôsledku ruských útokov. Slovenský premiér však za zastavením dodávok vidí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. 

„Ukrajinský prezident nechce rozumieť nášmu mierovému prístupu a za to, že nepodporujeme vojnu, sa, správa k Slovensku zlomyseľne. Najskôr zastavil toky plynu na Slovensko a spôsobil nám škodu 500 miliónov eur ročne. Teraz zastavil toky ropy, čo nám spôsobuje ďalšie škody a logistické ťažkosti,“ uviedol Robert Fico (Smer-SD) 21. februára na sociálnej sieti.

Premiér avizoval, že ak sa dodávky ropy do 23. februára neobnovia, požiada spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) o zastavenie núdzových dodávok elektriny na Ukrajinu.

23. februára Fico informoval, že Slovensko prijalo prvé recipročné opatrenie voči Ukrajine. „Od dnešného dňa platí, že ak sa ukrajinská strana obráti na Slovensko s požiadavkou o výpomoc pri stabilizovaní energetickej siete, takúto pomoc neobdrží,“ povedal vo videu.

Dodal, že slovenská vláda má na takýto krok právo bez porušenia akýchkoľvek medzinárodných pravidiel a záväzkov. Opatrenie bude podľa neho zrušené, hneď ako začne cez ropovod Družba opäť prúdiť ropa. V opačnom prípade Slovensko pristúpi k ďalším recipročným opatreniam.

„Pokiaľ bude ukrajinská strana pokračovať v poškodzovaní záujmov Slovenska v dodávke strategických surovín, slovenská vláda prehodnotí aj doterajšie konštruktívne postoje k členstvu Ukrajiny v Európskej únii a pripraví ďalšie opatrenia,“ vyhlásil premiér.

Čo sa vlastne Ukrajine pozastavilo?

Odborník na bezpečnosť, obranu a energetiku Andrej Žiarovský (KDH) si po premiérových mediálnych vyhláseniach nie je celkom istý, čo Slovensko Ukrajine v skutočnosti pozastavilo.

„Bežiacich komerčných kontraktov sa obmedzenie zjavne netýka – cez hraničný profil elektrina stále tečie. To, že by sme prípadne bez závážneho technického dôvodu neposkytli tzv. núdzový výkon v havarijnej situácii, je nepredstaviteľné a neprichádza do úvahy podľa kódexu ENTSO-E, ktorého sme členom. Snažím sa pochopiť, čo bolo povedané, a tým odmietnutím výpomoci pri stabilizovaní siete, je zrejme myslené neposkytnutie podporných služieb pre regulačnú elektrinu,“ uviedol 23. februára na sociálnej sieti. 

Doplnil, že ak by Slovensko v budúcnosti odmietlo dopraviť elektrickú energiu na Ukrajinu,túto úlohu s radosťou prevezme Poľsko alebo Rumunsko.

„Elektrina sa v 400 kV vedeniach neriadi politikou, ale fyzikou a svoju cestu si nájde – presne podľa mnou často spomínaného 1. Kirchhoffovho zákona. A preto možno pôjde aj cez tie naše linky, len tentoraz fakturovať bude niekto iný, nie my,“ skonštatoval Žiarovský.

Poľsko a Rumunsko už skôr reagovali na Ficove vyjadrenia o zastavení elektriny s tým, že sú pripravené nahradiť slovenskú dodávku elektriny Ukrajine. Maďarsko, ktoré sa rovnako ako Slovenska spolieha na ropu z Družby, poprelo, že by plánovalo prerušiť dodávky elektriny Ukrajine. Dôvodom môžu byť práve ušlé zisky.

Štáty EÚ naďalej odoberajú ruský plyn

Nakupovanie ruských energií predstavuje podľa väčšiny krajín EÚ priamu podporu vojny na Ukrajine. Na tento argument sa odvoláva aj ukrajinský prezident Zelenskyj, ktorý opakovane vyzýva Slovensko a Maďarsko, aby sa úplne odpojili od ruských dodávok. Slovenský premiér však poukazuje na to, že krajiny západnej Európy naďalej odoberajú ruský skvapalnený plyn (LNG).

„Zelenského argument, že kúpou ruského plynu podporujeme Rusko vo vojne proti Ukrajine, je falošný, pretože viaceré západné krajiny vo veľkom odoberajú ruský skvapalnený plyn,“ uviedol Fico. 

Žiarovský toto tvrdenie nerozporuje. V relácii denníka Postoj z 21. februára skonštatoval, že niektoré krajiny západnej Európy naďalej odoberajú veľké objemy LNG. 

Podľa neho za posledný polrok nakúpilo od Ruska najväčšie objemy plynu tradične Maďarsko, ktoré je dlhodobo najväčším dovozcom. Druhý najväčší objem pravidelne dováža Francúzsko a Belgicko, pričom na ďalších priečkach sa striedajú Španielsko, Slovensko, Rumunsko a Holandsko.

„Kupovať plyn a ropu od štátu, ktorý je agresorom a ktorý potom z našich peňazí financuje bombardovanie civilných cieľov a podobne, je minimálne morálne sporné,“ povedal Žiarovský.

Žiarovský: Štyri roky závisíme od rúry, ktorá ide stredom bojiska

Za uplynulý rok Slovensko podľa experta doviezlo približne 84 % svojej spotreby cez ropovod Družba a 16 % cez ropovod Adria.

Žiarovský kritizuje skutočnosť, že za štyri roky od vypuknutia vojny neboli slovenské vlády schopné pripraviť alternatívny plán. „Faktom je, že my štyri roky závisíme od rúry, ktorá ide stredom bojiska, a nemáme adekvátnu zálohu,“ povedal. Podľa neho bolo len otázkou času, kedy plynovod alebo ropovod v konflikte niektorá zo strán poškodí.

Najprirodzenejším riešením by podľa neho bolo zaviesť reverzný chod na slovenskej vetve ropovodu Družba smerujúcej do Českej republiky. Žiarovský vyjadril prekvapenie, že s touto myšlienkou doteraz nikto neprišiel. „Tomuto by sa mala vláda venovať!“ zdôraznil.

Súčasná situácia mu pripomína energetickú krízu z roku 2009, keď Rusko pre spory s Ukrajinou zastavilo dodávky plynu do EÚ. Na základe tejto krízy Slovensko dokázalo v priebehu niekoľkých mesiacov sprevádzkovať reverzný chod na plynovode z Ukrajiny. 

„Situácia sa akoby opakuje – vláda pristúpi k opatreniam až vtedy, keď už nie je iné východisko. Premrhali sme čas urobiť to v pokoji, poriadne, a byť pripravení na krízovú situáciu,“ povedal.

Napriek zastaveným dodávkam z ropovodu Družba podľa experta nie je dôvod na paniku. Slovenskí energetici si podľa neho svoju „domácu úlohu“ spravili. Ropovod Adria má dostatočnú kapacitu na zásobovanie maďarskej aj slovenskej rafinérie a na Slovensko smeruje 7 tankerov s kazažskou, saudskoarabskou, líbyjskou a nórskou ropou.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK