Veterné turbíny vo Fínsku pokryl ľad – dôsledkom je nedostatok elektriny a zvýšené ceny
Veterná energetika vo Fínsku čelí silnej výzve v podobe nepriaznivého počasia. Dvojciferné mínusové teploty vedú k odstaveniu mnohých turbín.
Fínsko zažíva túto zimu dlhotrvajúcu extrémnu vlnu mrazov s nočnými teplotami až do – 43 stupňov Celzia. To v uplynulých týždňoch spôsobovalo zamŕzanie lopatiek turbín a následné nedobrovoľné odstavenie elektrární, čo výrazne prispelo k poklesu výroby veternej energie.
Škandinávska krajina v posledných rokoch výrazne rozšírila svoju kapacitu veternej energie. Podľa portálu LowCarbonPower tvorili veterné turbíny vlani 25,1 % z celkovej výroby elektrickej energie.
„Takmer úplné zastavenie“ veterných elektrární
Problémom však nie sú len nízke teploty. Pia Isolähteenmäkiová, konzultantka vo firme Kjeller Vindteknikk zaoberajúcej sa veternou energiou, začiatkom februára pre agentúru „Bloomberg“ uviedla:
„Vo Fínsku sa vyskytujú nízke hmlové mraky, približne vo výške lopatiek rotora, ktoré spôsobujú tvorbu nového ľadu.“
Aj tenká vrstva ľadu výrazne znižuje účinnosť veterných turbín a môže spôsobiť ich poškodenie. Preto prevádzkovatelia elektrární preventívne vypínajú turbíny už vopred.
Obzvlášť postihnutá je západná časť krajiny, kde sa nachádza mnoho veterných elektrární. Podľa agentúry Bloomberg sa výroba energie z vetra vo Fínsku v posledných týždňoch „prakticky úplne zastavila“.
Potvrdzujú to aj údaje o elektrickej energii, ktoré vyhodnotil portál „Energy-Charts“. Od 18. januára do dnešného dňa vyrobili veterné elektrárne výrazne menej energie.
Nízka výroba navyše súvisí s ešte ďalším neobvyklým problémom – s čiastočným výpadkom vetra. V zime je vo všeobecnosti menej vetra, čo je normálne a očakávané, avšak vo Fínsku momentálne čelia úplnému bezvetriu a stagnácii vzduchu.
V porovnaní s fotovoltaikou, ktorá má v zime zvyčajne slabý výkon, sa od veterných elektrární v tomto ročnom období zvyčajne očakáva vyššia výroba elektrickej energie.
Zvýšené ceny elektrickej energie
Nízky výnos z veternej energie nakoniec viedol k nedostatku v celkovej výrobe elektrickej energie. Deficit musel byť kompenzovaný cezhraničným obchodom a nákupom elektrickej energie od Švédska a Nórska. Tie predali Fínsku celkovo viac ako 3 gigawatty (GW) energie pri celkovej spotrebe až 14,5 GW, teda značný podiel.
Dodatočný dopyt po elektrickej energii spôsobil nárast cien elektrickej energie na fínskej burze. V uplynulých týždňoch cena za megawatthodinu (MWh) opakovane prekročila 300 eur. Na porovnanie, priemerná cena elektrickej energie v minulom roku bola na burze 40,47 eur.
Cena elektriny na burze dosiahla vrchol 3. februára, keď vystúpila na približne 655 eur za MWh. Podľa predpovedí počasia bude vlna chladu v regióne pokračovať aj v najbližších dňoch.
Ako zabrániť zamŕzaniu
Na zabránenie zamŕzania veterných elektrární existujú už zavedené systémy. Pre regióny, kde v zime hrozí riziko silného mrazu, sú k dispozícii tzv. systémy ohrevu lopatiek, ktoré majú udržať rotorové lopatky dostatočne teplé.
Najbežnejšie systémy ohrevu rotorových lopatiek zahŕňajú ohrev teplým vzduchom vo vnútri lopatky a elektrotermické ohrievacie prvky integrované do povrchu lopatky. Oba systémy sú navrhnuté tak, aby zabránili tvorbe ľadu pri veľmi nízkych teplotách.
Vo Fínsku však len málo veterných elektrární disponuje takýmto systémom ohrevu. Jedným z dôvodov môže byť skutočnosť, že Fínsko chcelo rýchlo rozšíriť svoju kapacitu veterných elektrární. Preto prevádzkovatelia často uprednostnili výstavbu turbín bez tejto dodatočnej funkcie proti zamŕzaniu.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?