„Energetický chaos“ alebo vzor? Ako svet vníma nemeckú energetickú transformáciu
Cieľom energetickej transformácie v Nemecku sú takmer výlučne obnoviteľné zdroje a čo najmenej fosílnych palív, jadrová energia je úplne vylúčená. Môže byť tento prístup vzorom pre iné krajiny? Tento prehľad ukazuje, ako iné krajiny vnímajú cestu Nemecka v oblasti energetickej politiky.
Energetická stratégia starej i novej nemeckej vlády je jasná: všetko na obnoviteľné zdroje energie, preč od fosílnych palív – a jadrovej energie. Cieľom je realizovať klimaticky neutrálnu budúcnosť s čo najnižšími emisiami CO₂.
Aj niektoré iné krajiny už pokrývajú svoju spotrebu elektrickej energie s veľmi vysokým podielom obnoviteľných zdrojov energie. Tieto krajiny však väčšinou využívajú stabilné zdroje, ako sú vodné alebo geotermálne elektrárne. V Nemecku majú tieto zdroje energie však len obmedzenú kapacitu, ktorá je už väčšinou plne využitá.
Preto spolková vláda spolieha na veterné elektrárne a solárne panely závislé od počasia. Už viac ako štvrťstoročie podporuje masívny rozvoj týchto dvoch zdrojov energie. Výsledok k dnešnému dňu: viac ako 30 600 veterných turbín a vyše 5 miliónov solárnych panelov na výrobu elektriny. Tieto zdroje majú spolu inštalovaný výkon vyše 178 gigawattov (GW).
Osamelá stratégia
Takáto stratégia, teda zameranie na veternú a solárnu energiu s postupným vyraďovaním jadrovej a uhoľnej energetiky, nie je v súčasnosti bežná v žiadnej inej priemyselnej krajine. Hoci sa mnohé štáty snažia o rozšírenie obnoviteľných zdrojov, stále sa držia uhoľnej alebo jadrovej energetiky – alebo oboch.
Okrem Nemecka chceli v poslednom čase jadrové elektrárne zatvoriť aj Belgicko, Švajčiarsko, Južná Kórea a Taiwan. Okrem Taiwanu a Nemecka sa všetky tieto krajiny nedávno už odklonili od jadrového útlmu.
Na Taiwane vyrábajú približne 80 % elektrickej energie uhoľné, plynové a ropné elektrárne. V krajinách bez jadrovej energetiky zvyčajne uhoľné elektrárne zabezpečujú veľkú časť dodávok elektriny.
Schwarzenegger: „Aký to má zmysel?“
V Nemecku má energetická transformácia mnoho vysoko uznávaných podporovateľov. V posledných rokoch však vzrástol aj počet kritikov. Ako však na výnimočný prístup Nemecka pozerajú ostatné krajiny?
V minulom roku sa preslávilo najmä vyhlásenie Arnolda Schwarzeneggera na „Austrian World Summite“ v júni 2024. S ohľadom na nemeckú energetickú transformáciu sa hollywoodska hviezda, ktorá založila Schwarzenegger Climate Initiative a každoročne organizuje klimatickú konferenciu, opýtala: „Aký to má zmysel?“ Kritizoval pomalý rozvoj veternej energie, zatiaľ čo vtedajšia koaličná vláda uzavrela posledné jadrové elektrárne.
„Ako chcú nahradiť túto čistú energiu (z jadrových elektrární)? V skutočnosti to nevedia. Ale jedno vedia: musia pokračovať v spaľovaní uhlia,“ povedal rodák z Rakúska. K tomu sa posťažoval, že Nemecko chce investovať 16 miliárd eur do výstavby nových plynových elektrární. „Povedali nie čistej energii (…) a áno fosílnym palivám,“ dodal.
Bývalý guvernér amerického štátu Kalifornia videl v nemeckej energetickej politike rozpor: „Ako môžete ľuďom hovoriť o klimatickej núdzi, ktorá vyžaduje, aby čo najskôr prestali spaľovať fosílne palivá, a zároveň prijímať rozhodnutia (…), ktoré životné prostredie ešte viac znečisťujú?“
Nemecko skutočne dokázalo v minulom roku znížiť svoje emisie CO₂. Podľa portálu „Electricity-Maps“ tento ukazovateľ dosiahol 334 gramov ekvivalentu CO₂ na vyrobenú kilowatthodinu. V roku 2017 to bolo ešte 514 gramov. S jadrovou energiou by však hodnota bola ešte nižšia, pretože tejto energetickej technológii sa pripisuje len približne 5 gramov ekvivalentu CO₂ na vyrobenú kilowatthodinu. Emisná hodnota uhoľných elektrární je pritom väčšinou vyššia ako 1 000 gramov.
WSJ: Drahá energetická transformácia, kolísavý výnos
Kritické slová zazneli nedávno aj z USA. Wall Street Journal (WSJ) vo svojom editoriáli z konca apríla poukázal na investície v hodnote stoviek miliárd eur do nemeckej energetickej transformácie. Zároveň sa však podiel obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe v poslednom čase výrazne znížil – napriek ich rozvoju.
„Od apríla 2024 bolo v Nemecku postavených 872 veterných elektrární s (inštalovaným) výkonom 4,3 GW. Napriek tomu výkon veternej energie klesol o 16 percent. Hm,“ píše sa v článku. Za týmto poklesom stálo počasie. „Február a marec boli nezvyčajne bezveterné, ako na pevnine, tak aj na mori. Nedostatok dažďa znamenal, že vodná energia dosiahla podpriemerné výsledky.“
Na druhej strane došlo k nárastu výroby solárnej energie v porovnaní s minulým rokom. Bolo to spôsobené tým, že marec bol slnečnejší ako zvyčajne. WSJ však dodal, že marec má v Nemecku relatívne krátky deň. Vyššia výroba solárnej energie teda nedokázala kompenzovať pokles výroby veternej energie.
Nakoniec americké médium Nemecku zaželalo „veľa šťastia“ pri jeho energetickej transformácii. WSJ napísal, že „prílišná závislosť od nestabilných obnoviteľných zdrojov energie“ robí plynové elektrárne ako záložný zdroj neekonomickými. Článok sa končí vetou: „Jeho (nemecký) energetický chaos je dostatočne zrejmý, aby všetkým ostatným ukázal, že nemôže byť vzorom.“
Americký minister energetiky: Ceny energie sa strojnásobili
Aj americká vláda sa dištancovala od nemeckej energetickej transformácie. Nový minister energetiky Chris Wright niekoľkokrát zdôraznil, že Spojené štáty „nebudú nasledovať nemecký koncept“. Vo svojom uvítacom prejave k zamestnancom ministerstva vo februári porovnal dnešné Nemecko s Nemeckom pred 15 rokmi. Odvtedy podľa Wrighta Nemecko minulo približne 500 miliárd dolárov. „To je desatina našej ekonomiky. To je, ako keby sme minuli 5 biliónov dolárov. Zamyslite sa, o koľko by sme boli chudobnejší.“
Wright tiež kritizoval veľké nároky na plochu, ktoré vyžadujú fotovoltika a veterné elektrárne. V Nemecku vraj nie je „takmer žiadne miesto, kde by ich (veterné turbíny) nebolo vidieť. (…) Všade nainštalovali solárne kolektory. Severná Európa, kde je v zime oblačno a chladno, je pokrytá solárnymi panelmi,“ povedal.
Následne informoval o výsledkoch týchto investícií vo výške 500 miliárd dolárov, ktoré stále spôsobujú ročné náklady v miliardách. Podľa jeho slov sa ceny energie od roku 2010 strojnásobili.
Väčšia kapacita, nižší výnos, menej priemyslu
Počas tohto obdobia sa inštalovaná kapacita na výrobu elektriny zvýšila z čosi viac ako 100 GW na súčasných 240 GW. „Ale koľko elektriny dnes vyrábajú v porovnaní s obdobím pred 15 rokmi? Prekvapivo o 20 % menej,“ konštatoval Wright.
To zároveň zodpovedá poklesu nemeckej priemyselnej výroby – tiež o 20 %. „Táto priemyselná veľmoc sveta stráca svoj priemysel. Petrochemický priemysel sa najskôr presťahoval z Nemecka do Spojených štátov a potom do Ázie,“ dodal minister energetiky.
„V posledných dvoch rokoch nedošlo k žiadnemu hospodárskemu rastu.“ Wright spomenul vývoj v sektore umelej inteligencie. „Koľko z tejto revolúcie sa odohráva v Nemecku? Takmer nič, hoci tam pracujú inteligentné mozgy.“ Wright vidí v nemeckom pokuse o odklon od fosílnych palív minimálny úspech. Povedal:
Wright uzavrel: „To ukazuje, aké ťažké je zmeniť energetický systém. (…) Nikto nebude nasledovať tento model. Nechceme tento experiment opakovať v Spojených štátoch.“
Francúzsko: „Nočná mora“ temného bezveterného obdobia
V novembri sa francúzsky spravodajský časopis Le Point pozrel na nemeckú energetickú transformáciu. Podnetom bolo jedno z niekoľkých takzvaných „temných bezveterných období“ v minulej zime.
6. novembra takmer nefúkal vietor a viac ako 30 000 veterných turbín s výkonom približne 0,1 GW dokázalo pokryť len 0,1 percenta energetickej spotreby. Ani slnko takmer nesvietilo a po 17. hodine už nevyšlo vôbec. Podľa časopisu boli všetky nemecké solárne panely „neužitočné“. To bolo považované za „nočnú moru“, pretože potreba energie v ten deň dosiahla viac ako 68 GW.
Le Point napísal: „Aby sa predišlo výpadku prúdu, krajina musí vo veľkom dovážať elektrinu a maximálne využívať svoje ropné a uhoľné elektrárne. Cena za megawatthodinu vzrástla na 820 eur.“ Podľa šéfa RWE Markusa Krebbera to bol „desaťnásobok zvyčajnej ceny“.
Švédsko: Nie je fanúšikom nemeckej energetickej transformácie?
Tieto cenové výkyvy pri nedostatku elektriny v nemeckých sieťach pociťujú aj susedné krajiny, napríklad Švédsko. O tom písal portál Statista Strategy približne pred dvoma rokmi. Aj dnes sa navzájom ovplyvňujú európske trhy s elektrinou – najmä susedné krajiny.
Pre Švédsko sú nemecké cenové špičky frustrujúce. Údaje ukazujú, že južné Švédsko má zvyčajne výrazne vyššie ceny elektrickej energie na burze ako severná časť krajiny. Dôvod je jednoduchý: južné Švédsko leží bližšie k Nemecku, a je teda priamo ovplyvnené cenami elektriny na burze.
Švédsko už dávno urobilo krok k nákladovo efektívnemu a klimaticky neutrálnemu zásobovaniu elektrinou. Krajina čerpá energiu z mixu vodnej energie, jadrovej energie, veternej energie, bioplynu a fotovoltiky.
Portál Statista uviedol, že švédske vodné a jadrové elektrárne môžu poskytovať stabilnú základnú záťaž – a tým aj stabilne nízke ceny. Nemecká energetická transformácia, ktorá je založená na solárnej a veternej energii, je však pod vplyvom počasia vystavená silným výkyvom. „S odstúpením (Nemecka) od fosílnych palív už tieto výkyvy nie je možné vždy kompenzovať. Nemecko je tak pri pokrytí svojej spotreby elektriny závislé od dovozu z iných európskych krajín,“ píše tento štatistický portál.
Pri výskume sa Epoch Times nepodarilo nájsť žiadnu krajinu, ktorá by v súčasnosti vnímala nemeckú energetickú transformáciu pozitívne. Ostatné krajiny pravdepodobne vidia na nemeckej ceste ku klimatickej neutralite príliš veľa faktorov neistoty a strát.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
