Svet » EÚ, USA

Proti digitálnym zákonom EÚ: USA chcú podporovať iniciatívy za slobodu slova v Európe

Americká vláda pod vedením prezidenta Donalda Trumpa chce finančne podporiť iniciatívy v Európe, ktoré sa zameriavajú na ochranu slobody prejavu a slobody slova. Dôvodom je rastúca kritika zo strany Washingtonu voči európskym digitálnym zákonom, ako je napríklad zákon o digitálnych službách (Digital Services Act-DSA), ktoré sú v USA čoraz viac považované za nástroje nepriamej cenzúry.

Vláda amerického prezidenta plánuje poskytovať prostriedky na podporu slobody prejavu v západných demokraciách. Hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia v pondelok 9. februára oznámila plánovanú priamu podporu. Cieľom je predovšetkým čeliť takým digitálnym zákonom v Európe, ktoré sú vo Washingtone považované za cenzúru.

Zatiaľ nie je jasné, ktoré organizácie alebo think tanky získajú finančné prostriedky. Isté však je, že americké snahy súvisia so zákonmi, ako je európsky zákon Digital Services Act (Zákon o digitálnych službách) a britský Online Safety Act (Zákon o bezpečnosti na internete).

V Bruseli a Londýne považujú digitálne zákony za dôležitý nástroj na ochranu detí a odrádzanie od nenávistných prejavov a dezinformácií. V USA sa na ne naopak pozerajú kriticky. V najlepšom prípade ich tam vnímajú ako necolné obchodné bariéry, ktoré pomáhajú Európanom získať časť zisku generovaného dominantnými americkými digitálnymi spoločnosťami.

Najmä digitálnym gigantom hrozia vysoké pokuty, ak neodstránia nevhodný obsah dostatočne rýchlo – aj keď tento obsah neporušuje trestné zákony. V horšom prípade sú digitálne normy vnímané ako nástroje cenzúry určené na umlčanie nežiaducich aktérov.

EÚ čoraz viac sprísňuje reguláciu sociálnych médií

Skutočnosť, že EÚ nepochybuje o svojom práve ovplyvňovať obchodné praktiky súkromných amerických platforiem ako Facebook, Instagram alebo X, a čínskej platformy TikTok, vyplýva z nedávno zverejnenej správy, ktorú predložili republikánski členovia amerického Kongresu a ukazuje, ako EÚ postupne zvyšovala tlak na prevádzkovateľov sociálnych médií.

Spočiatku sa konali nezáväzné diskusie za okrúhlym stolom medzi platformami, Európskou komisiou a mimovládnymi organizáciami. Neskôr štáty ako Nemecko prijali rôzne zákony, ako napríklad Zákon o vymáhaní pravidiel v sieťových plarformách (NetzDG), ktorý spoločnostiam prikazuje odstrániť nezákonný obsah do 24 hodín. Ak poskytovatelia služieb túto povinnosť nesplnia včas, hrozia im pokuty až do výšky 500 000 eur.

Tým to však neskončilo. Správa kongresových poslancov tiež dokumentuje korešpondenciu a protokoly ukazujúce, že Európska komisia požadovala odstránenie obsahu, ktorý nebol zakázaný. Táto požiadavka bola podľa správy obzvlášť vznášaná počas covidovej pandémie a v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Európska komisia vyvíjala tlak na spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá a otvorene sa im vyhrážala, aby presadila svoje očakávania, uvádza sa v správe.

USA varujú Európu pred „civilizačným zánikom“

Aj v Národnej bezpečnostnej stratégii USA, zverejnenej v decembri, zaznela ostrá kritika k smerovaniu európskej politiky. Hovorilo sa o „elitárskych, antidemokratických obmedzeniach základných slobôd v Európe, anglosfére a zvyšku demokratického sveta“.

USA kritizovali „civilizačný zánik“, ktoré hrozí Európe a prejavuje sa aj v oslabovaní občianskych slobôd.

V decembri USA zaviedli sankcie na bývalého európskeho komisára Thierryho Bretona a štyroch aktivistov mimovládnych organizácií za „extrateritoriálnu cenzúru“. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ich označil za „agentov globálneho priemyselného komplexu cenzúry“ a zakázal im vstup do USA.

Článok bol preložený z americkej a nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK