Nedeľa 19. októbra, 2025
Zľava docentka a vedúca laboratória RFB technológie na Ústave chemických vied UPJŠ Andrea Straková Fedorková, Rudolf Sihlovec z INO-HUB a prodekan pre vedu, výskum a doktorandské štúdium na Strojníckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach Ján Slota, 18. januára 2024 v Košiciach (Foto TASR/ František Iván)

Košické univerzity so súkromnou firmou vytvorili prietokovú batériu

Dve košické univerzity a slovenská firma INO-HUB Energy úspešne vyrobili a otestovali prietokovú batériu. Je prvou svojho druhu na Slovensku a podľa jej tvorcov umožňuje revolučný prístup pri skladovaní elektrickej energie s viacerými výhodami.

Výsledkom spolupráce a spoločného výskumu je funkčná prietoková batéria s veľkosťou 80 kilowatthodín (kWh). Nainštalovali ju koncom minulého roku v Kysuckom Novom Meste, kde je aj plánovaná sériová výroba od roku 2026. Zapojení partneri o tom informovali vo štvrtok v Košiciach.

Aktuálne sa v Európe i vo svete inštaluje veľa lítiových (LFP) stacionárnych batériových úložísk. Podľa odborníkov by čoskoro mohli byť nahradené práve prietokovými technológiami, ktoré sú ekologickejšie, bezpečnejšie a s dlhšou životnosťou.

„Výsledky nášho spoločného bádania sú postavené práve na tejto perspektívnej technológii, ktorá bude o približne päť rokov hrať v skladovaní elektrickej energie prím,“ uviedol generálny riaditeľ INO-HUB Energy Rudolf Sihlovec. Životnosť novej batérie dosahuje podľa neho až 20 rokov. „Zároveň sa zníži naša závislosť od dodávateľov komponentov z Ázie a, naopak, staneme sa dôležitou súčasťou európskeho dodávateľského rámca,“ skonštatoval.

Slovensko sa tak podľa Sihlovca dostáva na mapu konkurencieschopných krajín v tejto oblasti a dokáže vyrobiť to, čo konkurenti zo sveta. „Výsledky testov však ukazujú, že naša batéria dosahuje lepšie výsledky a vieme tiež znížiť jej nákladovú cenu tak, aby sa priblížila tej pri LFP riešeniach. Zároveň, naše riešenie má omnoho dlhšiu životnosť, veľká časť komponentov sa dá recyklovať a celý elektrolyt použiť v ďalšej batérii,“ zdôraznil.

Spoločný výskum zahŕňal okrem firmy Ústav chemických vied Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) a Strojnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach (SjF TUKE). Navrhovanie, optimalizácia a testovanie, ktoré vyústilo do finálnej podoby batérie, trvalo desať mesiacov.

Obe univerzity oceňujú spoluprácu so súkromnou sférou, ktorá umožňuje lepšie prepojenie vedy s výskumom v oblasti batériových systémov, ako aj zavedenie nových tém do vzdelávacích plánov. „Pre študentov je veľmi dôležité vidieť priamu aplikáciu výsledkov výskumu v praxi. Je rozdiel pracovať s malým laboratórnym článkom a s veľkým priemyselným,“ uviedla vedúca laboratória RFB technológie na Ústave chemických vied UPJŠ Andrea Straková Fedorková. V pláne je podľa nej aj zavedenie tohto typu batérie do samotnej výuky.

„Našou úlohou bola analýza funkčnosti jednotlivých komponentov, optimalizácia konštrukcie, výpočty, simulačné analýzy a výroba prototypu redoxnej prietokovej batérie s uhlíkovými plstenými elektródami a jej testovanie,“ priblížil Ján Slota, prodekan pre vedu, výskum a doktorandské štúdium SjF TUKE. Do projektu boli zapojení aj študenti.

Podporte nás

Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.

Prečítajte si aj