Čierna miestnosť bez kamier: bývalá učiteľka odhaľuje mučenie, znásilňovanie a sterilizácie v táboroch v Sin-ťiangu
Bývalá učiteľka popisuje svedectvá o znásilňovaní, mučení, sterilizácii a vymyslených zločinoch vo vnútri takzvaného prevýchovného tábora v Číne.
Dr. Sayragul Sauytbayová, 58-ročná etnická Kazaška z kazašskej autonómnej prefektúry Ili Kazach vo Východnom Turkestane, ktorú Čínska komunistická strana (ČKS) nazýva Sin-ťiang, opísala roky strávené ako učiteľka mandarínčiny v prevýchovnom tábore v tomto regióne.
„Na vlastné oči som videla znásilnenia vrátane hromadných znásilnení, a iné neľudské zverstvá,“ povedala Sauytbayová.
Pôvodne bola riaditeľkou piatich materských škôl. V roku 2016, uprostred masovej internačnej kampane ČKS, bola nútená pracovať ako učiteľka čínštiny v jednom z prevýchovných táborov.
Vysvetlila, že tábory boli oficiálne označované ako centrá odborného vzdelávania, ale zadržiavaní boli zamknutí vo vnútri a nesmeli odísť. Na rozdiel od väzenského trestu neexistoval žiadny súdny proces, žiadne obvinenia a žiadna pevne stanovená dĺžka trestu. Ľudia nemali tušenie, ako dlho budú zadržaní, ani či budú niekedy prepustení. Povedala, že táto neistota vyvolávala neustály strach.
„To je najtragickejšia časť,“ povedala. V bežnom väzenskom systéme človek odsúdený na mnoho rokov vie, kedy sa jeho trest skončí, a žije s touto nádejou. „Ale v táboroch nikto nevie, kedy bude prepustený.“ Poznamenala, že mnoho ľudí vo väzbe zomrelo a ostatní žili každý deň v strachu, že môžu zomrieť na druhý deň.
V tábore, kde bola nútená pracovať, bolo približne 2 500 ľudí, mužov a žien, mladých aj starých, vrátane Kazachov, Kirgizov, Ujgurov a iných turkických národov. Bezpečnostné kamery boli všade, vnútri aj zvonku tábora.
„Sledovacie kamery monitorovali každý kút, každú činnosť, všetko, čo sa v táboroch dialo, 24 hodín denne… Jediným miestom bez kamier bola miestnosť, ktorú nazývali čierna miestnosť,“ uviedla. Práve tam dochádzalo k mučeniu.
„Dokonca aj keď som učila v triede, bezpečnostné zložky prišli, vytiahli vybraných ľudí a odviedli ich do čiernej miestnosti… Počas výučby sme z tej miestnosti počuli výkriky. Ľudia kričali: ‚Prosím, pomôžte nám. Prosím, zachráňte nás,‘“ spomína Sauytbayová.
Už roky sa objavovali obvinenia zo sterilizácie a nútenej lekárskej starostlivosti v táboroch. Sauytbayová tieto obvinenia potvrdila s tým, že zneužívanie išlo ďaleko za hranice fyzického mučenia. „Okrem mučenia ich násilím aj liečili a podávali im injekcie, ktoré ich sterilizovali,“ opisuje.
Na otázku, prečo sa domnieva, že Čínska komunistická strana vykonávala tieto praktiky, Sauytbayová vysvetlila, že Kazachovia, Kirgizi, Ujguri a iné turkické národy boli pôvodnými obyvateľmi Východného Turkestanu a tábory sú súčasťou dlhodobej politiky likvidácie pôvodného obyvateľstva. Podľa nej boli zadržiavaní nevinní a nespáchali žiadne skutočné zločiny. Akonáhle sa ocitli v táboroch, úrady začali vytvárať obvinenia, aby ich zadržanie ospravedlnili.
V prípade Ujgurov boli podľa nej najčastejšími obvineniami terorizmus alebo separatizmus. „Ak mali nejakú náboženskú príslušnosť, tvrdili, že ide o náboženský extrémizmus… Ak sa snažili zachovať svoju identitu, boli označení za separatistov alebo teroristov,“ vysvetlila.
Sauytbayová poznamenala, že u Kazachov ako dôvod zadržania úrady uvádzali väzby na Kazachstan. Patrilo sem napríklad to, že tam mali príbuzných, cestovali do Kazachstanu, mali kazašské povolenie na pobyt alebo dokonca komunikovali s niekým za hranicami. Uviedla, že podobné obvinenia sa vzťahovali na každého, kto mal spojitosť s krajinami interne označovanými za 26 „teroristických“ krajín.
Vysvetlila, že existovalo približne 30 oficiálnych kategórií obvinení používaných na odôvodnenie zadržania. Aj aj minimálny kontakt mohol vzbudiť podozrenie. „Ak ste dostali telefonát z jednej z týchto krajín alebo ste tam mali príbuzného, boli ste podozriví.“ Podotkla, že tieto politiky sa nevzťahovali na vnútrozemských Číňanov.
Keď bola osoba zadržaná, úrady preskúmali jej minulosť a životný štýl, aby mohli zostaviť obvinenie, ktoré by zapadalo do naratívu štátu, uvádza Sauytbayová. Podnikatelia boli obvinení z ohrozovania štátnej bezpečnosti kvôli zahraničným väzbám. Terčom sa stali aj umelci a hudobníci. Uviedla prípady, keď boli kazašskí speváci obvinení zo separatizmu len za to, že spievali piesne v kazašskom jazyku. Odkazy na predkov, dedičstvo alebo vlasť boli považované za dôkaz protištátnych nálad.
„Takto to robili… Pozreli sa, kým ste boli, čo ste v živote robili, a potom našli zločin, ktorý sa hodil do ich naratívu… Títo ľudia už boli v tábore a až potom sa vláda snažila nájsť dôvod, z čoho ich obviniť. Nedokázali vydržať psychické a fyzické mučenie, ktorému boli vystavení v táboroch,“ vysvetlila.
Podľa Sauytbayovej bola situácia natoľko beznádejná, že niektorí ľudia by si vzali život, ale ani to nebolo možné kvôli neustálemu sledovaniu 24 hodín denne, 7 dní v týždni.
Poznamenáva, že ako inštruktorka nebola mučená, ale jej život bol len o niečo lepší ako život väzňov. Dostávali tri malé porcie jedla denne, zvyčajne misku riedkej ryže a mantou (čínsku parenú buchtu), bez možnosti získať ďalšie jedlo. Rovnako ako väzni, ani ona nemala povolený žiadny kontakt s vonkajším svetom.
V roku 2018 ju úrady prepustili, ale odmietli ju vrátiť do funkcie riaditeľky materskej školy. Krátko nato dostala varovanie, že ju má ČKS v úmysle poslať späť do tábora, tentoraz ako väzenkyňu. „Ak by ma tam poslali znovu, vedela som, že sa odtiaľ nikdy živá nedostanem,“ dodala.
Tvárou v tvár zadržaniu riskla útek a ušla cez hranice do Kazachstanu, kde bola zatknutá za nelegálny vstup a hrozilo jej vyhostenie späť do Číny. Po mesiacoch strachu, odvolaní a neistoty nakoniec získala status utečenkyne a v júli 2019 bola presídlená do Švédska, kde odvtedy žije so svojou rodinou.
Viac ako milión Ujgurov bolo zadržaných v detenčných táboroch čínskym komunistickým režimom. Sauytbayová mala šťastie a podarilo sa jej utiecť. Dnes pôsobí ako viceprezidentka exilovej vlády Východného Turkestanu so sídlom vo Švédsku a svoje zážitky zdokumentovala v knihe Hlavná svedkyňa: Útek z moderných čínskych koncentračných táborov (The Chief Witness: Escape from China’s Modern-Day Concentration Camps).
Vďaka svedectvám Sauytbayovej a ďalších utečencov boli zločiny Čínskej komunistickej strany dobre zdokumentované. Napriek tomu väzienie, mučenie, sterilizácia a odoberanie orgánov naďalej pokračujú.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.