Europarlament posiela dohodu s Mercosurom na kontrolu Súdnemu dvoru EÚ. Nadväzujúci návrh na odvolanie Komisie bol zamietnutý
Ratifikácia obrovskej obchodnej dohody medzi Európskou úniou (EÚ) a juhoamerickým združením Mercosur bude musieť počkať. Poslanci Európskeho parlamentu 21. januára schválili žiadosť o právne posúdenie obchodnej dohody Súdnym dvorom EÚ. Toto rozhodnutie zásadne mení časový a politický vývoj ratifikácie dohody, ktorá bola podpísaná len o pred niekoľkými dňami.
Obchodnú dohodu medzi EÚ a Mercosurom, ktorého členmi sú Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj, členské štáty schválili 9. januára a podpísali 17. januára v paraguajskom Asuncióne po viac než štvrťstoročí rokovaní.
Cieľom je vytvoriť jednu z najväčších svetových zón voľného obchodu s viac ako 700 miliónmi spotrebiteľov a výrazne znížiť clá na priemyselné a poľnohospodárske produkty medzi oboma regiónmi.
Podľa pôvodných plánov by dohoda postupne odstraňovala viac ako 90 % ciel na produkty exportované medzi EÚ a Mercosurom, čo by mohlo predstavovať významné ekonomické príležitosti pre európske priemyselné a exportne orientované sektory. EÚ a Mercosur spolu tvoria 30 % svetového HDP.
Na druhej strane majú voči dohode výrazné výhrady európski poľnohospodári, ktorí proti nej organizujú početné protesty najmä vo Francúzsku, Belgicku, Poľsku a Nemecku.
Tesné hlasovanie v europarlamente
Európsky parlament počas minulotýždňového plenárneho zasadnutia v Štrasburgu rozhodol, že predtým ako zákonodarcovia udelia konečný „súhlas“ dohode, je potrebné získať právne stanovisko od Súdneho dvora EÚ, ktorý overí, či je dohoda v súlade so zmluvami EÚ.
Hlasovanie o tejto záležitosti patrilo k najtesnejším za uplynulé roky. Rezolúciu podporilo dovedna 334 europoslancov, kým proti bolo 324 zákonodarcov a zdržali sa jedenásti.
Aj „hlasovací mikrosúboj“ slovenských europoslancov bol tesný. Za posúdenie dohody Súdnym dvorom EÚ sa vyslovili Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený), Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).
Proti boli Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).
Ľubica Karvašová (PS/Obnovme Európu) sa na hlasovaní nezúčastnila.
Druhé uznesenie, ktoré rovnako požadovalo právne posúdenie Súdnym dvorom EÚ, však v pléne neprešlo, keďže až 402 poslancov bolo proti. Kým prvé uznesenie bolo formulované ako oficiálna žiadosť o právne stanovisko Súdneho dvora EÚ, druhé uznesenie malo technicky odlišnú textáciu, ktorá napríklad určovala rozsah požadovaného právneho preskúmania alebo kládla dôraz na iné právne aspekty.
Tento návrh však väčšinu europoslancov nepresvedčil a nakoniec k nemu zaujali zamietavý postoj.
Čo kritici považujú za problém?
Ako uvádza web EU Perspectives, viacerí poslanci, ktorí podporili žiadosť o právne stanovisko Súdneho dvora EÚ, upozorňovali najmä na nejasnosti v právnej kompatibilite mechanizmov obsiahnutých v dohode s primárnym právom EÚ. Spomínali napríklad otázky inštitucionálnej roviny, obchodných preferencií či sporových riešení, kde podľa nich nie je úplne jasné, či sú v súlade so zmluvami EÚ.
Ďalším kľúčovým argumentom bola obava o právny základ dohody. Poslanci poukazovali na to, že dohoda kombinuje prvky, ktoré by mohli presahovať bežný rámec obchodných zmlúv a zasahovať do oblastí, ktoré patria výlučne do pôsobnosti zmlúv EÚ, čo si podľa nich vyžaduje jasné právne potvrdenie.
Okrem právnych otázok zohrávali rolu aj politické a ekonomické obavy. Proti dohode protestovali opozičné skupiny a poľnohospodárski lobisti v niektorých členských štátoch, ktorí argumentovali tým, že lacný dovoz z Južnej Ameriky by mohol poškodiť európsky trh a obchádzať normy kvality či environmentálne štandardy.
Odoslanie dohody na Súdny dvor EÚ podporili najmä frakcie Zelení, Ľavica, Obnovme Európu (Pozn. red.: Slováci boli proti), ale aj niektorí nezaradení či euroskeptické skupiny. Opačný názor zastávali poslanci z Európskej ľudovej strany a Progresívnej aliancie socialistov a demokratov, ktorí väčšinou hlasovali proti tomuto kroku.
Slovenský premiér a nemecký kancelár dohodu podporujú
Súd teraz bude musieť posúdiť žiadosť, čo bude proces, ktorý by mohol oddialiť alebo dokonca zmariť dohodu považovanú za základný kameň úsilia Bruselu o otvorenie nových trhov. Ak bude totiž stanovisko Súdneho dvora EÚ záporné, dohoda nemôže nadobudnúť platnosť, pokiaľ nebude upravená a doplnená.
Komisia, ktorá presadzovala a vyrokovala pakt, uviedla, že rozhodnutie zákonodarcov ľutuje. „Podľa našej analýzy nie sú otázky vznesené v návrhu Parlamentu opodstatnené, pretože Komisia sa týmito otázkami a problémami už veľmi podrobne zaoberala,“ povedal novinárom v Bruseli hovorca Európskej komisie pre obchod Olof Gill.
Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) dohodu verejne podporil ešte v decembri 2024 na pracovnej ceste v Brazílii. Uviedol, že niektoré veľké krajiny EÚ, ktoré disponujú silným poľnohospodárstvom, sa jej môžu obávať, no on bude jej silným zástancom.
„Za Slovensko môžem povedať, že sme si urobili zhodnotenie tejto zmluvy a vychádza nám z nej podstatne viac výhod ako nevýhod,“ povedal Fico počas slovensko-brazílskeho podnikateľského fóra v São Paule.
Najväčšia európska krajina Nemecko, Španielsko aj severské krajiny pakt podporujú a chcú zvýšiť export, zároveň ich znepokojuje čínska konkurencia a administratíva v Bielom dome, ktorá opakovanie otvára otázku o zavedení ciel.
„Sme presvedčení o zákonnosti dohody. Už žiadne ďalšie odklady. Dohoda sa teraz musí predbežne uplatňovať,“ poznamenal po hlasovaní v europarlamente nemecký kancelár Friedrich Merz.
Na druhej strane niekoľko krajín – Francúzsko, Poľsko, Rakúsko, Írsko a Maďarsko – sa stavia proti paktu z obavy o svoje poľnohospodárske sektory.
„Boj na ochranu nášho poľnohospodárstva a zaručenie našej potravinovej suverenity pokračuje,“ vyhlásil francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noel Barrot.
Návrh na odvolanie Komisie
Dňa 22. januára sa konalo hlasovanie o návrhu na vyslovenie nedôvery Európskej komisii v súvislosti s obchodnou dohodou EÚ s Mercosurom. Návrh predložila politická skupina Patrioti pre Európu. Zameriaval sa predovšetkým na spôsob, akým Komisia postupovala pri uzatváraní obchodnej dohody medzi EÚ a štátmi Mercosuru.
Podľa autorov návrhu Komisia dlhodobo ignorovala odpor časti členských štátov, národných parlamentov, europarlamentu a európskych poľnohospodárov a jednostranne dokončila rokovanie o dohode. Hlavnou výhradou kritikov bolo, že Komisia obišla ratifikáciu v národných parlamentoch a obmedzila politickú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu, čím podľa autorov návrhu prekročila svoje právomoci.
Návrh navyše vinil Komisiu z nedostatočnej reakcie na protesty poľnohospodárov, z absencie komplexného posúdenia vplyvov obchodných dohôd a z netransparentného postupu, keď bola dohoda dokonca uplatňovaná bez počkania na stanovisko Európskeho parlamentu.
Europoslanci však tento návrh na vyslovenie nedôvery Európskej komisii v hlasovaní zamietli. 165 zákonodarcov bolo za, 390 proti a 10 sa zdržali hlasovania.
Podľa rokovacieho poriadku Parlamentu môže predsedníčka prijať návrh na vyslovenie nedôvery Komisii, ak ho podporí jedna desatina všetkých členov, t. j. v súčasnosti 72 poslancov Európskeho parlamentu. Hlasuje sa podľa mien a na prijatie je potrebná dvojtretinová väčšina odovzdaných hlasov, čo predstavuje väčšinu všetkých členov Parlamentu.
Rozhodnutie neznamená koniec dohody
Momentálne musí ratifikácia dohody počkať, kým Súdny dvor EÚ nevydá svoje stanovisko. Takýto proces môže trvať mesiace alebo ešte dlhšie, v závislosti od zložitosti otázok.
Európsky parlament zároveň pripomína, že rozhodnutie poslancov automaticky neznamená koniec dohody. Ak Súdny dvor EÚ potvrdí jej súlad s právnymi predpismi, ratifikácia v europarlamente a následne v jednotlivých členských štátoch môže pokračovať.
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.