Domov, Svet » EÚ

Potichu zabíjajú najviac Európanov: EÚ spúšťa plán na prevenciu srdcovo-cievnych chorôb

Pravdepodobne každý z nás pozná niekoho, kto trpel alebo trpí kardiovaskulárnym ochorením – niektorý z rodičov, kolegov či priateľov. V mnohých prípadoch ochoreniu predchádzali varovné signály, napríklad vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol či vysoká hladina cukru v krvi.

Tieto stavy často nespôsobujú žiadne príznaky, preto môžu zostať roky nepovšimnuté a postupne sa zhoršovať, až kým nevyústia do infarktu či mozgovej príhody. Vtedy je však už príliš neskoro.

V európskych inštitúciách sa v decembri rozprúdila intenzívna diskusia o tom, ako Európska únia dokáže účinnejšie čeliť jednej z najväčších zdravotných výziev 21. storočia – kardiovaskulárnym ochoreniam.

Práve tie si držia vedúce postavenie medzi príčinami úmrtí v EÚ. Ročne pripravia o život približne 1,7 milióna občanov EÚ a zároveň spôsobujú značné zdravotné, sociálne aj ekonomické dôsledky v celom spoločenstve.

„Skutočne neakceptovateľné je však to, že 80 % týchto úmrtí by sa dalo predísť,“ povedal maďarský eurokomisár pre zdravie Olivér Várhelyi. Zdôraznil najmä vhodnú prevenciu a skorú diagnostiku.

Podľa chorvátskeho europoslanca Tomislava Sokola ročné náklady verejného zdravotníctva na kardiovaskulárne choroby predstavujú až 282 miliárd eur. A práve tento kontext dal výrazným spôsobom do pohybu snahy o nový európsky plán pre kardiovaskulárne zdravie s názvom Bezpečné srdcia.

Bezpečné srdcia

Eurokomisár Várhelyi počas ostatnej rozpravy na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu, ktorá sa konala 16. decembra, zdôraznil, že kardiovaskulárne ochorenia predstavujú najväčšie bremeno pre systémy verejného zdravotníctva v EÚ a bez potrebných krokov bude záťaž narastať.

„Okolo 30 % mladých ľudí v Európe je buď s nadváhou, alebo obéznych. Jedno z troch detí už teraz trpí obezitou. Bez aktívnych krokov čelíme generácii chronických ochorení,“ upozornil Várhelyi pri predstavení plánu, ktorý má byť komplexnou odpoveďou Únie na túto zdravotnícku výzvu.

Cieľom je podľa Várhelyiho priniesť celoživotný prístup s konkrétnymi opatreniami zameranými na kľúčové rizikové faktory. 

„Tabak a nikotín sú hlavnými príčinami kardiovaskulárnych ochorení – to všetci vieme. Vzhľadom na popularitu nových produktov, ako sú vaporizéry a vrecúška, medzi mladými ľuďmi, budeme musieť v roku 2026 modernizovať pravidlá kontroly tabaku,“ podotkol.

Zdôraznil tiež, že Bezpečné srdcia chcú priniesť i osvetu. „Budeme pracovať na digitálnom systéme, ktorý bude informovať ľudí o vplyve potravín, ktoré konzumujú, na ich zdravie,“ povedal a dodal, že plán si posvieti aj na riešenia proti nadmernému pitiu alkoholu, podporu očkovaní proti chorobám, ako je chrípka, či programy včasného odhalenia a skríningy.

„Základným kameňom programu je rutinné meranie krvného tlaku, hladiny cukru v krvi a cholesterolu,“ uviedol Várhelyi, pričom testy označil za „rýchle, lacné a účinné“.

Milióny Európanov však roky nepodstúpia žiadne kontroly. Brusel preto spustí kampaň, v ktorej bude občanov vyzývať, aby „poznali svoje čísla“.

„Zdravotné prehliadky umožnia za veľmi nízke náklady pre zdravotnícke systémy identifikovať vysoko rizikových ľudí včas, ešte predtým, ako sa objavia príznaky,“ nádejá sa Várhelyi.

Plán áno, ale nie iba na papieri

Viacerí poslanci zdôraznili, že pripravovaný plán má potenciál zachraňovať životy len vtedy, ak sa uplatní v praxi a nezostane len pri deklaráciách. Rumunský zákonodarca Vlad Vasile-Voiculescu z frakcie Obnovme Európu hovoril emotívne a otvorene.

„Môj otec mal prvý infarkt, keď mal niečo vyše 35 rokov. Bol som dieťa a roky som žil s neustálym strachom, že ho jedného dňa stratím. Tento strach nikdy naozaj nezmizne. Preto viem, že kardiovaskulárne ochorenia nie sú len štatistiky, ale príbehy o ľuďoch a ich rodinách,“ povedal.

Zároveň vyzval na tvrdší postup voči tabakovému priemyslu a jasné označovanie potravín, aby „zdravé“ rozhodovanie sa nebolo luxusom.

Za kritickejší hlas možno považovať vystúpenie Ondřeja Knoteka z frakcie Patrioti pre Európu, ktorý plán podporil, no v mene svojej politickej skupiny varoval pred prehnaným regulovaním. 

„Naším cieľom nie je predpisovať ľuďom životný štýl. Zákazy a príkazy z Bruselu nefungujú – ani pri alkohole, ani pri tabaku, ani pri jedle. Opatrenia musia byť založené na dôkazoch a rešpektovať rozdiely medzi regiónmi,“ uviedol český poslanec.

Slovenky hovorili o ženách a rodinách

Tému rodových rozdielov otvorila slovenská europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD/nezaradená). Vyhlásila, že ženy sú v systéme často prehliadané a je načase prijať v stratégii boja so srdcovo-cievnymi ochoreniami jasný smer pomoci ženám.

„Prevencia aj diagnostika u žien sa často podceňujú a atypické príznaky, ktoré sú často rozdielne ako u mužov, znamenajú, žiaľ, intervenciu neraz až vtedy, keď je už neskoro. Tomuto typu ochorení vieme vo veľkej miere predchádzať práve včasnou intervenciou,“ poznamenala Beňová a zároveň vyzdvihla význam digitalizácie a umelej inteligencie pri lacnejšej a presnejšej diagnostike.

Osobný rozmer do debaty vniesla aj druhá slovenská europoslankyňa Veronika Cifrová Ostrihoňová (Progresívne Slovensko/Obnovme Európu). Poukázala na to, že srdcovo-cievne ochorenia sú „tichý zabijak“. 

„Mama mala vysoký tlak, otec len zvýšený cholesterol, strýko cukrovku a potom im zlyhalo srdce. Nepreháňam, ak poviem, že takýto príbeh je takmer v každej rodine,“ uviedla.

Hovorila tiež o tom, že takmer polovica ľudí na Slovensku zomiera na ochorenie srdca a ciev. „Nie sú to štatistiky, sú to naši priatelia, naši rodičia a niekedy aj naše deti. Prevencia sa nezačína na urgentnom príjme. Začína poznaním vlastného zdravia, vlastných zdravotných výsledkov,“ povedala.

Podľa Cifrovej Ostrihoňovej je potrebný systematický skríning, včasná diagnostika a spoločný európsky prístup k preventívnym prehliadkam. Dodala, že nejde len o dosiahnutie dlhšieho veku, ale o prežitie dlhšieho života v zdraví.

„Prevencia je najlepšia investícia, akú môžeme urobiť. Zdravé srdcia znamenajú viac času s blízkymi. Mať dlhšie rád. A to sa, priatelia, oplatí,“ skonštatovala slovenská europoslankyňa.

Prevencia ako politická aj ľudská výzva

Debata v europarlamente ukázala širokú podporu plánu naprieč politickým spektrom, no aj jasný odkaz, že ambiciózne ciele by nemali zostať len na papieri.

„Odhadujeme, že do roku 2030 dokážeme znížiť úmrtnosť na ochorenia srdca o 25 %, ak plán uspeje,“ vyhlásil Várhelyi.

Zostáva otázne, do akej miery sa jednotlivé členské štáty s plánom Bezpečné srdcia stotožnia. Európska komisia má k dispozícii nástroje na podporu pilotných iniciatív, informačných kampaní či úpravy pravidiel označovania, no rozhodujúce slovo pri financovaní skríningových programov a organizácii nemocničnej starostlivosti majú národné vlády.

Eurokomisár napriek tomu trvá na naliehavosti konania. Zdôraznil, že včasné kroky môžu miliónom ľudí v Európe priniesť reálnu šancu na dlhší a kvalitnejší život.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK