Domov, Svet » EÚ

Geopolitika ovplyvňuje aj lekárne: europarlament varuje, že pacienti môžu doplatiť na svetové konflikty

V dnešnom prepojenom svete sa zdravotnícke dodávateľské reťazce neobmedzujú len na hranice štátov. Skúsenosti s pandémiou covidu-19 a nové geopolitické tlaky, ako je vojna na Ukrajine, sankcie a závislosť od dodávateľských krajín, ako sú Čína či India, to všetko poukazuje na riziká spojené s nadmernou závislosťou od importovaných surovín a liekov.

Európsky parlament sa koncom roka pustil do témy, ktorá sa dotýka každého občana Únie a týka sa otázky, ako geopolitické napätie mení prístup európskych pacientov k liekom. Podľa Európskej komisie viac ako 50 % hlásení o nedostatku liekov spôsobujú problémy vo výrobe.

Počas rozpravy, ktorá sa konala 15. decembra počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu, sa poslanci a predstavitelia Európskej komisie zaoberali vplyvom globálneho politického napätia na zdravotnícke zásobovanie na vnútornom trhu.

„Našou prioritou je zabezpečiť, aby pacienti v EÚ mali prístup k bezpečným a účinným liekom bez ohľadu na to, kde žijú,“ uviedol v úvode rozpravy maďarský eurokomisár pre zdravie Olivér Várhelyi.

Závislosť od dovozu ohrozuje pacientov

Debata jasne ukázala, že geopolitické napätie dnes nezasahuje len energetický či obranný sektor, ale priamo ovplyvňuje aj lekárne a nemocnice. Väčšina účinných farmaceutických látok sa totiž dováža spoza hraníc EÚ.

„Až 75 % účinných látok generických liekov sa vyrába mimo Európskej únie, najmä v Číne a Indii, čo ohrozuje bezpečnosť týchto dodávok a aj celkovú dostupnosť liekov,“ pripomenul v mene Európskej ľudovej strany chorvátsky europoslanec Tomislav Sokol.

Iný pohľad do debaty vniesla írska europoslankyňa Cynthia Ní Mhurchú z frakcie Obnovme Európu, ktorá hovorila o tom, že prístup k liekom by nikdy nemal byť luxusom. „Musíme posilniť výrobu a dodávky liekov v EÚ,“ povedala. 

Vyzvala pritom eurokomisára Várhelyiho, aby podporil európsky výskum, klinické skúšky a financovanie týchto oblastí. „Moja matka vravievala, že včas spravený steh nás ušetrí ďalších deviatich. Naplánujme tieto veci. Konajme,“ povedala írska politička.

EÚ podľa poslancov zanedbala liekovú bezpečnosť

V rozprave zaznela aj kritika toho, že EÚ si dlhé roky údajne neuvedomovala strategický význam výroby liekov. Nicolás González Casares z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov varoval pred tlakom zo strany USA a zdôraznil, že Únia musí obhájiť vlastný model verejného zdravotníctva a regulácie cien liekov.

„Trump môže zavádzať clá na celý svet. Môže v Spojených štátoch zakázať očkovanie a spôsobiť šírenie osýpok, môže odporúčať surové mlieko proti infekciám, ale nemôže nám vnucovať svoje ceny,“ vyhlásil španielsky poslanec.

Kriticky naladená bola aj Ľavica, konkrétne francúzsky zákonodarca Anthony Smith. Pripomenul, že v roku 2024 zaznamenalo nedostatok liekov až 21 členských štátov EÚ. Tvrdí však, že Únia si za to môže sama. 

„Odovzdáva všetku moc veľkým farmaceutickým spoločnostiam a dovolí im presťahovať sa na druhý koniec sveta. Vedome prispieva k nedostatku liekov… a posilňuje našu závislosť od tretích krajín,“ podotkol.

Akt o kritických liekoch 

Práve v tomto kontexte nadobúda čoraz väčší význam Akt o kritických liekoch (CMA), čiže iniciatíva EÚ, ktorej hlavným cieľom je zabezpečiť stabilnú, bezpečnú a dlhodobo udržateľnú dostupnosť tzv. kritických liekov pre pacientov vo všetkých členských krajinách.

Má ísť predovšetkým o lieky, bez ktorých by došlo k vážnemu ohrozeniu zdravia – napríklad antibiotiká, lieky na chronické ochorenia, onkologickú liečbu či intenzívnu starostlivosť. Akt reaguje na opakované výpadky liekov a na rastúcu závislosť EÚ od výroby účinných látok mimo Európy, ktorú zvýraznila pandémia aj súčasné geopolitické napätie.

Cieľom je posilniť strategickú autonómiu EÚ v oblasti liekov. Iniciatíva počíta s podporou výroby kritických liekov a účinných látok priamo v Európe, s diverzifikáciou dodávateľských reťazcov a s lepšou koordináciou medzi členskými štátmi.

Legislatívna príprava CMA už pokročila. V decembri 2025 k aktu zaujal stanovisko Európsky parlament a návrh prešiel aj odbornými výbormi.

Nasledovať budú rokovania medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou, ktoré povedú k finálnemu zneniu nariadenia. Na tom, že je akt potrebný, sa zhodujú všetky politické frakcie. Ak sa legislatívny proces ukončí podľa očakávaného harmonogramu, CMA by mohol nadobudnúť účinnosť v priebehu rokov 2026 až 2027. 

Keďže ide o nariadenie, jeho pravidlá sa budú uplatňovať vo všetkých členských štátoch bez potreby transpozície do národnej legislatívy. Očakáva sa, že pacientom prinesie lepšiu dostupnosť základných liekov a zníži riziko výpadkov počas kríz.

Hrozí nám dvojrýchlostná Európa?

Eurokomisár Várhelyi zdôraznil, že cieľ Únie je jasný: musíme byť menej závislí od svetových dodávateľov a musíme motivovať firmy, aby výrobu dôležitých liekov vrátili späť do Európy.

Viacerí poslanci zároveň varovali pred prehlbovaním nerovností v prístupe k liekom medzi členskými štátmi, pri ktorých by o dostupnosti liečby rozhodovalo miesto bydliska. 

Rumun Vlad Vasile-Voiculescu zo skupiny Obnovme Európu poukázal na skutočnosť, že ak si silné štáty začnú robiť zásoby, pacienti v menších či chudobnejších krajinách môžu zostať zo dňa na deň bez liekov. Riešenie vidí v spoločnom obstarávaní, lepšom riadení zásob a vzájomnej solidarite.

Debata sa tak netýkala len liekov, ale aj strategickej nezávislosti Európy, dôvery občanov a samotnej podstaty európskeho sociálneho modelu. Parlamentný výbor pre verejné zdravie následne prijal návrhy na zvýšenie dostupnosti dôležitých liekov v EÚ a posilnenie bezpečnosti dodávok.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK