Téma dostupnosti potratov v EÚ vyvolala v europarlamente ostrú debatu, slovenskí poslanci s rozdielnymi postojmi
Európsky parlament sa v decembri na poslednom minuloročnom plenárnom zasadnutí intenzívne venoval aj jednej z najviac polarizujúcich otázok súčasnej európskej politiky – bezpečnému prístupu žien v Európskej únii (EÚ) k umelému prerušeniu tehotenstva.
Ako uvádza oficiálny web europarlamentu, európska občianska iniciatíva „Môj hlas, moja voľba“ (My Voice, My Choice) sa zasadzuje o to, aby inštitúcie EÚ prijali opatrenia, ktoré zlepšia prístup žien k tejto metóde ukončenia tehotenstva, ak ju nemajú vo svojej krajine dostatočne zabezpečenú.
Počas rozpravy na danú tému sa na pôde Európskeho parlamentu strhla búrlivá diskusia. Podľa Vatican News zástancovia iniciatívy poukazovali na ľudské práva, telesnú autonómiu a nerovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti v rôznych častiach Európy. Oponenti – vrátane konzervatívnych a kresťanských skupín – zasa argumentovali tým, že otázka patrí do výlučnej právomoci členských štátov a jej riešenie na úrovni EÚ by znamenalo zásah do ich suverenity.
Občianska iniciatíva s viac než miliónom podpisov
Projekt „Môj hlas, moja voľba“ vznikol v rámci občianskej iniciatívy EÚ, ktorá umožňuje občanom EÚ žiadať Európsku komisiu o návrh legislatívy, ak zhromaždia minimálne milión podpisov z najmenej siedmich členských štátov.
Europarlament uviedol, že táto hranicu bola dosiahnutá, keďže iniciatíva získala viac ako 1,12 milióna podpisov, čím splnila podmienku na rokovanie na úrovni EÚ. Zároveň dodal, že od zavedenia možnosti občianskej iniciatívy v Lisabonskej zmluve bolo úspešných 13 iniciatív.
Cieľom iniciatívy je zabezpečiť, aby ženy v celej EÚ mali zabezpečený prístup k legálnemu umelému prerušeniu tehotenstva bez ohľadu na to, v ktorej krajine žijú. Navrhuje vytvorenie dobrovoľného finančného mechanizmu solidarity, financovaného z rozpočtu EÚ, ktorý by pomáhal ženám, ktoré musia cestovať do iného členského štátu pre zákonné alebo praktické prekážky v ich domovine.
Lexmann a biskupi varujú pred zásahom do právomocí štátov
Proti tejto iniciatíve sa postavila slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana), ktorá ju označila za návrh „financovať tzv. potratovú turistiku z európskych peňazí“. Podľa nej ide o útok na právo na život a pošliapanie ľudskej dôstojnosti, navyše platený z európskych peňazí, čo je podľa nej neakceptovateľné.
„Problematika umelého potratu je v právomoci členských štátov. Europarlament by sa vôbec nemal zaoberať tým, čo nepatrí do právomoci EÚ. Má riešiť hlavne ekonomický rast,“ uviedla slovenská poslankyňa 16. decembra v príspevku na Facebooku
Dôvodom na interrupcie býva často chudoba. „Bojujme teda proti chudobe. Venujme energiu podpore tehotných žien a matiek s malými deťmi,“ napísala Lexmann.
K iniciatíve sa odmietavo postavila aj Komisia biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) a vyjadrila „vážne obavy v súvislosti s jej celkovým cieľom“.
COMECE zastupuje hlas katolíckej cirkvi a presadzuje katolícke sociálne učenie v európskych politikách, pričom funguje ako sprostredkovateľ medzi cirkvou a inštitúciami EÚ.
Biskupi ešte pred hlasovaním vyzvali europoslancov, aby „sa vyvarovali ďalších napätí v rámci Európskej únie a aby hlasovali zodpovedne, s ohľadom na súčasné usporiadanie právomocí EÚ v oblasti potratov“.
COMECE pripomenula učenie cirkvi, podľa ktorého „ľudský život musí byť bezpodmienečne rešpektovaný a chránený od okamihu počatia“ a „priamy potrat… je vo vážnom rozpore s morálnym právom“.
Zástancovia hovoria o ľudských právach a zdravotnej starostlivosti
V rozprave zo 16. decembra vystúpila spomedzi slovenských europoslancov Lucia Yar (PS/Obnovme Európu), ktorá vyhlásila, že potrat je forma zdravotnej starostlivosti a mnohé ženy zomreli len preto, že im ju odopreli.
„Potrat musí byť dostupný, pretože obete znásilnenia musia mať právo rozhodovať o svojom vlastnom tele. Ak niektoré krajiny dodnes neposkytujú toto právo, Európa musí zasiahnuť,“ povedala.
Nemka Terry Reintkeová zo skupiny Zelených dodala, že niektoré „ženy umierajú z prícin, ktorým by sa dalo predísť“. Zároveň kritizovala údajnú dezinformačnú kampaň, ktorej podľa nej iniciatíva čelila. „Toto sa musí zastaviť. Záchrana životov by mala byť naším spoločným cieľom. Prestaňte používať zavádzajúce argumenty, prestaňte šíriť dezinformácie,“ povedala.
Švédka Alice Kuhnkeová z rovnakej frakcie vyhlásila, že zo ženského tela sa nikdy nemalo stať politické bojisko. „Napriek tomu 20 miliónov ľudí v našej Únii naďalej nemá prístup k bezpečným a legálnym potratom,” uviedla.
Francúzska europoslankyňa Laurence Trochuová zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov však označila iniciatívu za projekt ultraľavice, ktorý maskuje ideológiu za ochranu žien. „Za štatistickými argumentmi sa skrýva groteskná manipulácia s číslami. Z 20 miliónov žien, ktoré údajne nemajú prístup k potratom, je 12 miliónov v skutočnosti príliš mladých alebo príliš starých na to, aby mohli byť tehotné,“ skonštatovala.
Španielka Margarita de la Pisa Carriónová v mene skupiny Patrioti pre Európu varovala pred tým, že hoci je iniciatíva prezentovaná ako občianska iniciatíva, nepredstavuje víziu väčšiny európskych žien. „V skutočnosti je jej financovanie prešpikované politickými a ekonomickými záujmami: Gates, Soros a Planned Parenthood sú tí, ktorí profitujú z biznisu s potratmi,“ vyhlásila.
Organizátori iniciatívy však tieto tvrdenia odmietajú a zdôrazňujú, že ide o občiansku iniciatívu založenú na drobných príspevkov a dobrovoľníckej práci.
Slovenskí europoslanci rozdelení
Európsky parlament napokon 17. decembra prijal uznesenie, ktorým oficiálne vyjadril podporu občianskej iniciatíve. Text bol schválený 358 hlasmi, 202 europoslancov bolo proti a 79 sa hlasovania zdržalo. Podľa platných pravidiel uznesenie nie je právne záväzné, ale predstavuje politický signál, ktorým parlament vyzýva Európsku komisiu, aby podnikla ďalšie kroky.
Spomedzi slovenských zákonodarcov iniciatívu podporili Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik a Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu).
Proti boli Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov), Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana) a Judita Laššáková (Smer-SD/nezaradená).
Hlasovania sa zdržali Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení) a Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený).
Čo uznesenie znamená a aké budú ďalšie kroky
Podľa prijatého uznesenia by dobrovoľný mechanizmus solidarity mal byť otvorený pre všetky členské štáty EÚ a podporovať ženy, ktoré vzhľadom na obmedzenia vo vlastnej krajine nemajú možnosť bezpečného a legálneho prístupu k potratu bez vysokých finančných či organizačných nákladov.
Parlament zároveň zdôrazňuje potrebu posilniť úlohu EÚ pri podpore sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv vrátane dostupnosti antikoncepcie, plánovaného rodičovstva či starostlivosti o matky.
„Toto hlasovanie je obrovským víťazstvom všetkých žien v Európe… EÚ konečne ukázala, že sexuálne a reprodukčné zdravie je základným ľudským právom… A Európsky parlament ich podporil. O tom je demokracia,“ povedala švédska spravodajkyňa Abir Al-Sahlani z frakcie Obnovme Európu.
Hoci prijaté uznesenie samo osebe nenaznačuje okamžité právne zmeny, vytvára politický tlak na Európsku komisiu a členské štáty. Komisia má do marca 2026 odpovedať, aké legislatívne alebo nelegislatívne kroky plánuje podniknúť ako reakciu na iniciatívu a uznesenie parlamentu.
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.