Názory

Je antikomunizmus potrebný ešte aj dnes? (Komentár)

Je vôbec potrebné pripomínať ničivý vplyv komunizmu a socializmu? Nemali by si byť demokratické spoločnosti vedomé ich zradnej povahy samé od seba?

Môžeme donekonečna druhých poučovať o kolosálnych zlyhaniach socializmu – v priebehu dejín neodlíšiteľnom od komunizmu – v mnohých krajinách, a napriek tomu niektorí ľudia odmietajú prijať pravdu. Bránia socializmus tvrdením, že socialistické doktríny v skutočnosti neboli dostatočne vyskúšané – „to nebol skutočný socializmus/komunizmus“.

Niekto raz poznamenal, že opakovať stále to isté a očakávať odlišné výsledky je definícia šialenstva.

Ekonóm Frédéric Bastiat chápal, že socializmus je umelý a manipulatívny ekonomický a politický systém, ktorý ide proti ľudskej prirodzenosti, pretože ruší súkromné vlastníctvo a obmedzuje slobodu a iniciatívu.

Ekonóm Friedrich Hayek tvrdil, že centralizované ekonomické a sociálne plánovanie je neefektívne, pretože táto sekulárna ideológia odoberá jednotlivcom so slobodnou vôľou rozhodnutia týkajúce sa voľného trhu a produktivity.

Hayek bol presvedčený, že konkurencia a individuálne ambície vedú k lepším ekonomickým výsledkom. Ludwig von Mises definoval socializmus ako utópiu, pretože bez súkromného vlastníctva nie je možné vytvoriť trh. Konkurenčný boj vytvára cenové signály, ktoré určujú hodnotu tovaru podľa zákonov ponuky a dopytu.

Títo a ďalší ekonómovia, ako napríklad Milton Friedman, Thomas Sowell a Walter Williams, študovali históriu a analyzovali žalostné výsledky socialistických experimentov. Prečo si však socializmus naďalej získava priazeň veľkého počtu elít a mladých ľudí?

Je to kvôli malej schopnosti sústredenia sa na zložité témy (pod vplyvom sociálnych médií) nastupujúcej generácie, z ktorej niektorí majú pocit, že im všetko patrí bez námahy? Alebo sú niektorí ľudia náchylní uveriť vznešene znejúcim frázam ako progresivizmus a demokratický socializmus? Domnievajú sa, že štát sa o nich postará, aj keď majú len minimálnu pracovnú morálku?

Socialisti veria, že peniaze by mali byť zabavené tým, ktorí si ich zarobili, a prerozdeľované „utláčaným“, ktorým často chýba vlastná iniciatíva. Čo sa stane, keď sa minú peniaze iných ľudí (vysoké dane) a bezplatné výhody začnú ubúdať? Zavedie sa prídelový systém na potraviny a zdravotnú starostlivosť?

Základným faktom je, že socializmus trestá produktivitu a odmeňuje ľudí, ktorí sa nesnažia. Tvrdí, že ľudské práva pochádzajú od vlády, nie z božského zdroja. A tí, ktorí s tým nesúhlasia, majú byť izolovaní a marginalizovaní, ako interpretoval Saul Alinsky zmysel sociálneho aktivizmu vo svojej knihe Pravidlá pre radikálov.

Kto má prospech zo socializmu? Sú to vodcovia držiaci v rukách mocenské páky. Disponujú slobodou a silou formovať naratív, ktorý vykresľuje masy ako večné obete kapitalizmu. Tí, ktorých si podmaní socialistická propaganda, sa nakoniec stávajú rovní vo svojom nešťastí, nie vo svojom naplnení.

Omnoho lepšia alternatíva

Čo by mali mladí ľudia pochopiť o socializme v porovnaní s inými možnosťami vlády? Od útleho veku by sa mali oboznamovať s realitou socializmu, a nie s protichodnou teóriou, že šťastie, sloboda a kolektívna rovnosť sa dosahuje vzdaním sa osobnej slobody. Čo štát môže dať, to môže aj vziať.

Mladí sú obklopení voľným trhom. Chcú sa vzdať toho, čo zarobia, a odovzdať to anonymnej byrokracii? Potrebujú si uvedomiť dôsledky bežných socialistických politík, aby sa nestali závislými od prázdnych sľubov.

Ekonomický socializmus je v rozpore so zdravým rozumom. Napríklad prví americkí osadníci v kolónii Plymouth zaviedli spoločný systém produktivity bez súkromného vlastníctva. Nefungovalo to dobre, pretože niektorí boli produktívni, zatiaľ čo iní takmer nepracovali. Napriek tomu sa tovary rozdeľovali pre všetkých osadníkov. To vyvolalo nespokojnosť, a preto guvernér William Bradford navrhol systém súkromného vlastníctva. V ňom museli všetci osadníci pracovať, aby prežili. Tento systém voľného podnikania bol efektívnejší, pretože generoval prebytok tovaru, ktorý umožňoval obchod.

Ďalším príkladom je štát Izrael. Od svojho vzniku až do 80. rokov 20. storočia Izrael experimentoval so socialistickým ekonomickým modelom (symbolizovaný kibucmi), ktorý nedokázal priniesť štátu veľa inovácií ani prosperity. Hneď čo prešiel od socialistického modelu vládnych programov k ekonomike voľného trhu, hospodárstvo zaznamenalo prudký rast a dnes patrí medzi najdynamickejšie a najinovatívnejšie ekonomiky na svete.

Po tretie, Argentína desaťročia trpela pod vládou peronizmu, ktorý bol formou zhora riadeného socializmu vedeného armádou. V priebehu času ekonomika trpela kvôli ekonomickému etatizmu. Peniaze sa stali takmer bezcennými a tovaru bolo nedostatok. Pred dvoma rokmi si Argentínčania zvolili za prezidenta Javiera Mileia na základe jeho programu vládnych reforiem a podpory rastu súkromného sektora.

Radikálne obmedzil množstvo vládnych programov a krajina dnes postupne smeruje k slobodnému podnikaniu a efektívnejším verejným službám. Mladí by sa mali učiť, že v demokracii si jednotlivci určujú svoj osud sami, neplánuje im ho štát, a že ľudia všade na svete túžia po dôstojnosti, slobode a príležitostiach.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times. Text bol redakčne upravený.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK