Päť Konfuciových citátov, ktoré sú aktuálne aj dnes
Všeobecné právo na vzdelanie, empatia, morálka či harmónia. Konfuciove slová aj po 25 storočiach stále triafajú presne do čierneho.
Ak ste už niekedy počuli o „ceste stredu“, prišli ste do kontaktu s konfuciánskou múdrosťou.
Konfucius (po čínsky Kongzi alebo Kchung Fu-c) žil pred viac ako 2 500 rokmi (551 – 479 pred Kr.). Narodil sa v štáte Lu – dnešnej provincii Šan-tung (Shandong) – v období, keď bola Čína rozdrobená na súperiace kráľovstvá a sužovaná politickou korupciou. V týchto podmienkach vyrástol na jedneho z najvplyvnejších učiteľov v dejinách.
Konfucius bol filozof, edukátor a morálna autorita. Veril, že cesta k lepšej spoločnosti začína pestovaním cnosti v jednotlivcovi. Zdôrazňoval tri kľúčové hodnoty:
Ren (仁): Toto jediné slovo nesie širokú škálu významov. Znak „ren“ sa skladá z dvoch častí – naľavo „človek“ (人) a napravo „dva“ (二). Niektorí učenci tvrdia, že ren nemá jednoznačný preklad a predstavuje základnú cnosť, ktorú Konfucius presadzoval pre medziľudské vzťahy – zahŕňa lojalitu, vzájomnosť, zhovievavosť a altruizmus. Britský sinológ Arthur Waley ren v preklade z roku 1938 nazval jednoducho „Dobrota“ (Goodness).
Yi (義): Cnosť yi označuje spravodlivosť – robiť správnu vec aj vtedy, keď to predstavuje ťažšiu cestu.
Li (禮): Aj tento znak má široký význam a nemá presný ekvivalent v slovenčine. V podstate ide o správne rituály a správanie – od spoločenských foriem až po obradné ceremoniály. Konfucius v „Knihe obradov“ (Liji) povedal: „Čo je to li? Li je kódex správania a pravidlá, ktorými sa riadime vo všetkom, čo robíme.“
Konfucius učil, že li predstavuje súbor pravidiel, zvykov a štandardov, ktoré usmerňujú k vhodnému správaniu vo všetkých oblastiach života. Bez li sa spoločnosť dostáva do chaosu: rodiny strácajú harmóniu, panovníci a úradníci hierarchiu, armády disciplínu a dokonca aj bežné medziľudské styky strácajú rešpekt a váhu. Stručne povedané, li poskytuje štruktúru, ktorá udržiava osobný aj verejný život v rovnováhe.
Učenie Konfucia neskôr jeho žiaci zhromaždili v knihe Rozhovory a výroky (Lunyu). Jeho myšlienky formovali čínsku kultúru po stáročia a rozšírili sa po celej východnej Ázii – do Japonska, Kórey i Vietnamu.
Konfuciov odkaz však narazil tiež na problémy. Čínska komunistická strana (ČKS), ktorá propaguje ateizmus a násilie, konfucianizmus zakázala, pričom ho spolu s ďalšími tradičnými filozofiami označila ho za „feudálnu poveru“. Počas Kultúrnej revolúcie v 60. rokoch Červené gardy v Číne demolovali Konfuciove chrámy a dokonca znesvätili a vykopali jeho hrobku.
V posledných rokoch však ČKS využíva Konfuciovo meno v zahraničí – prostredníctvom Konfuciových inštitútov na univerzitách – na šírenie vlastnej propagandy a na presadzovanie svojich cieľov mäkkou silou. Konfuciove inštitúty fungujú pod záštitou Oddelenia zjednoteného frontu, ktoré je poverené dohľadom nad vplyvovými aktivitami Pekingu v Číne a zahraničí.
Napriek desaťročiam potláčania, privlastňovania a dezinterpretáciám pravda Konfuciových slov pretrváva. Tu je jeho päť citátov (všetky pochádzajú z Rozhovorov a výrokov), ktoré sú prekvapivo aktuálne aj dnes.
5 citátov
1. „Vzdelanie má byť pre všetkých bez rozdielu.“
Konfucius veril, že každý si zaslúži dostať príležitosť učiť sa. V čase, keď bolo vzdelanie výsadou aristokracie, otvoril svoju školu každému, kto prejavil záujem – bez ohľadu na majetok či pôvod.
V Rozhovoroch a výrokoch povedal: „Kto ku mne príde s malým darom hoci len s desiatimi prúžkami sušeného mäsa, toho som nikdy neodmietol učiť.“
V tom čase bolo zvykom priniesť učiteľovi skromný dar (po čínsky shuxiu) na prejav úcty. Týmto vyhlásením Konfucius zdôraznil, že je ochotný učiť každého, kto úprimne túži po vedomostiach, nech je jeho dar akokoľvek veľký. Postupne sa shuxiu stalo synonymom tradičného daru žiaka učiteľovi.
2. „Čo nechceš, aby ti ľudia robili, nerob ani ty im.“
Tento citát sa pozoruhodne podobá zlatému pravidlu západných náboženstiev a tradícií – „Správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa oni správali k tebe.“
Konfucius tým zdôraznil, že skutočná cnosť vyžaduje vcítiť sa do kože druhého človeka.
Citát pochádza z rozhovoru s učeníkom Zi Gongom, ktorý sa raz spýtal: „Existuje jedno jediné slovo, ktoré by mohlo viesť činy človeka po celý život?“
Zi Gong chcel, aby mu učiteľ zhrnul základný životný princíp do jediného slova.
Konfucius odpovedal: „Azda je to ‚shu‘ – čo nechceš, aby ti robili, nerob ani ty druhým.“
Ďalší významný učeník Zeng Shen neskôr vysvetlil, že shu (štedrosť a láskavosť k druhým) a zhong (lojálnosť, zodpovednosť) tvoria podstatu ren – najvyššieho morálneho štandardu, ktorý Konfucius presadzoval ako najlepšie vlastnosti ľudskej bytosti.
Zeng Shen bol známy najmä svojou synovskou oddanosťou a podieľal sa na zostavení desiatich kníh, ktoré výrazne obohatili konfucianizmus.
3. „Kto vládne štátu cnosťou, je ako Polárka – stojí na svojom mieste a ostatné hviezdy sa točia okolo neho.“
Pre Konfucia bolo kľúčovým pre skutočného lídra, aby ukazoval morálny príklad. Jednoducho povedané: bezúhonnosť vodcu dokáže inšpirovať ľud, priniesť stabilitu štátu a získať trvalú dôveru a podporu. Táto myšlienka ukazuje, ako vysoko si Konfucius cenil vládnutie na základe cností – koncept, ktorý hlboko ovplyvnil tradičné čínske politické myslenie a stal sa vodítkom pre múdrych panovníkov v priebehu histórie.
4. „Ušľachtilý človek nelipne na živote na úkor spravodlivosti; je ochotný obetovať život, aby spravodlivosť zachoval.“
V čínskych dejinách sa mnohí učenci a úradníci snažili tento ideál naplniť – niekedy až mučeníctvom namiesto kompromisu. V súčasnom ponímaní nám pripomína whistleblowerov, prenasledovaných pre svoju vieru alebo presvedčenie, a kohokoľvek, kto riskuje osobnú bezpečnosť kvôli vyššiemu princípu.
Tento citát ide do jadra Konfuciovho pojmu junzi označujúceho „ušľachtilého človeka“. Takýto človek si váži integritu viac ako prežitie.
Rovnaký koncept sa objavil aj v iných kultúrach – raní kresťania počas rímskeho prenasledovania radšej čelili mučeniu a poprave, než aby sa zriekli svojej viery. Odvahou a obetou posilňovali svoju duchovnú tradíciu.
5. „Najvyššou cnosťou je cesta stredu, no ľudia ju už dlho zanedbávajú.“
Konfucius velebil cestu stredu – stav rovnováhy a harmónie –, ktorá vyzýva k vyhýbaniu sa extrémom. Cesta stredu nie je podľa neho slabosť, ale múdrosť: umožňuje harmóniu, stabilitu a spravodlivosť.
V praxi to znamenalo nabádať ľudí k premýšľavosti, umiernenosti a sebareflexii namiesto unáhlenosti či extrémov. Moderní psychológovia by to nazvali emocionálna regulácia; Konfucius to nazýval cnosťou.
V čase, keď sú ľudia každodenne vystavení politickej polarizácii a agresivite na sociálnych sieťach, je jeho pripomienka hľadať rovnováhu dôležitejšia než kedykoľvek predtým.
Prečo jeho slová stále platia aj dnes
Konfucius o sebe skromne povedal: „Sprostredkuvávam, nevytváram. Verím starovekým predkom a milujem ich.“ Starobylú múdrosť premenil na nadčasové vodítko.
Od všeobecného práva na vzdelanie cez empatiu, morálku, integritu až po rovnováhu – jeho slová prekonali 25 storočí a stále triafajú presne do čierneho.
Čína v Konfuciovej dobe bola krajinou feudálnych pánov a rituálov na ich dvoroch – mimoriadne vzdialená od nášho sveta smartfónov a demokracie. Napriek tomu jeho vhľady do ľudskej povahy zostávajú rovnako prenikavé a presné. Pripomínajú nám, že múdrosť nestarne – a že tie najväčšie pravdy bývajú najjednoduchšie.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times
Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.