Domov, Svet » EÚ

Europarlament schválil prísnejšie pravidlá pre lobistov tretích krajín. Každý, kto pracuje pre cudziu vládu, má byť viditeľný

Lobovanie, ako forma vplyvu na rozhodovanie, je v Európskej únii (EÚ) pomerne bežná prax. Keď sa však do takýchto aktivít zapájajú aktéri z tretích krajín, čiže mimo EÚ, narastá riziko skrytého vplyvu na európske politiky.

Tieto aktivity môžu zahŕňať snahy o ovplyvnenie rôznych hlasovaní v oblasti klímy, obchodu či sankcií, pričom často môžu byť financované zahraničnými vládami alebo záujmovými skupinami.

Ako uviedol Európsky parlament v oficiálnom spravodaji k minulotýždňovému plenárnemu zasadnutiu, podľa prieskumu z roku 2023 až 81 % Európanov považuje zahraničné zasahovanie do demokratických systémov za vážny problém, ktorý je potrebné riešiť. 

Mnohí majú možno ešte dodnes v čerstvej pamäti rozsiahly korupčný škandál v Európskom parlamente známy ako Qatargate. Kauza vypukla v decembri 2022. Ide o obvinenia, že vysokopostavení europoslanci, lobisti a ich rodinní príslušníci prijímali úplatky od vlád Kataru, Maroka a Mauritánie, aby zlepšili ich imidž v EÚ. Cieľom bolo ovplyvniť hlasovania v Parlamente, napríklad zablokovať rezolúcie kritizujúce Katar za porušovanie ľudských práv alebo podporiť bezvízový styk medzi Katarom a EÚ.

Lobisti z tretích krajín často operujú cez sprostredkovateľov, financujú kampane alebo ovplyvňujú médiá, bez toho, aby verejnosť vedela, kto to všetko v skutočnosti platí z pozadia.

Aktuálne regulácie v členských štátoch sú rôznorodé – niektoré majú povinné registre, iné dobrovoľné, čo vytvára medzery a umožňuje vyhýbanie sa dohľadu. Do roku 2023 len 16 členských štátov EÚ zaviedlo nejaké pravidlá na reguláciu lobovania.

Osobitný výbor europarlamentu pre zahraničné zasahovanie do všetkých demokratických procesov v Európskej únii napríklad poukázal na to, že Katar, Čína a Venezuela spoločne investovali v 33 krajinách viac ako 259 miliónov eur s cieľom ovplyvniť demokratické procesy týchto štátov.

Európa reaguje na hybridné hrozby

Prečo EÚ otvára túto problematiku práve teraz? Dôvodov je viac. Európa čelí rastúcim hybridným hrozbám, ako dezinformácie z Ruska počas vojny na Ukrajine, ekonomický tlak z Číny na zelené technológie alebo dokonca kultúrne vplyvy z Blízkeho východu.

Nová stratégia Európskeho štítu na obranu demokracie, ktorú Európska komisia predstavila 12. novembra, zdôrazňuje potrebu posilniť odolnosť voči manipulácii informáciami.

Čo to znamená v praxi? Predstavte si lobistu z Pekingu, ktorý sa stretne s europoslancom na tému obchodných ciel. Podľa nových pravidiel by toto stretnutie muselo byť zapísané v registri, s detailmi o financovaní a agende.

Poslanci a ich tímy budú povinní hlásiť takáto interakcie, podobne ako to už dnes funguje pre diplomatov. Cieľom je zvýšiť zodpovednosť. Ak sa objaví podozrenie z korupcie, malo by sa dať ľahšie vyšetrovať.

Navyše, návrh zavádza sankcie – od pokút po zákaz vstupu do budov Európskeho parlamentu – pre tých, ktorí porušia pravidlá. Parlament uviedol, že zámerom nie je pozatvárať dvere, ale nainštalovať okná, cez ktoré všetci uvidíme, čo sa deje vo vnútri.

Nové pravidlá – povinné registrácie, identifikačné čísla aj sankcie

Návrh smernice zavádza povinnú registráciu všetkých entít, ktoré lobujú v mene tretích krajín. Každý zaregistrovaný získa európske identifikačné číslo záujmov (EIRN), platné v celej EÚ, a bude musieť zverejniť financie, ciele a stretnutia. Národné autority vytvoria registre, prepojené cez centrálnu EÚ platformu, čo má zjednodušiť dohľad.

„Podľa tejto smernice sa každý, kto sa snaží ovplyvňovať rozhodnutia v krajinách EÚ v mene zahraničnej vlády, bude musieť zaregistrovať a byť viditeľný,“ podotkla rumunská spravodajkyňa z Európskej ľudovej strany Adina Valeanová.

Smernica sa vzťahuje na činnosti zastupovania záujmových skupín vykonávané za odmenu, ktorých cieľom je ovplyvniť politiku, legislatívu alebo rozhodovací proces v EÚ. 

„Patria sem organizovanie alebo účasť na stretnutiach a konferenciách, predkladanie podnetov na konzultácie alebo vypočutia, vedenie komunikačných kampaní (vrátane prostredníctvom influencerov na sociálnych sieťach), príprava politických dokumentov, navrhovanie návrhov zmien a vykonávanie prieskumov,“ uviedol europarlament.

Do smernice však nie sú zahrnuté aktivity ako oficiálne vládne alebo diplomatické funkcie, mediálne služby, právne poradenstvo či akademický výskum.

Výmena názorov v pléne

V rozprave, ktorá sa konala 26. novembra, bolo počuť oba tábory. Podporovatelia hovorili o nevyhnutnej obrane demokracie. „Demokracia nezomrie zo dňa na deň, ale vďaka mnohým postrčeniam. Našou úlohou je tomu zabrániť,“ vyhlásil v mene Európskej ľudovej strany Belgičan Wouter Beke. 

Za návrh sa tiež jednoznačne postavil napríklad maltský socialista Alex Agius Saliba. „Naša demokracia prežíva vďaka transparentnosti. Musíme vrhnúť svetlo na všetky špeciálne záujmy a loby, ktoré sa snažia ovplyvňovať našu politiku. Text, ktorý máme pred sebou, má správnu rovnováhu medzi potrebnou transparentnosťou zahraničného vplyvu na našu demokraciu a ochranou občianskej spoločnosti pred stigmatizáciou či dokonca trestným stíhaním.“

Na opačnej strane stál slovenský poslanec Milan Uhrík z frakcie Európa suverénnych národov. „Vy v Bruseli robíte presný opak toho, čo nazývate demokracia. Vy nazývate demokraciou len to, keď ste pri moci a vo vláde vy, a všetko ostatné je podľa vás nedemokratické. Ale takto demokracia skutočne nevyzerá,“ vyhlásil.

Ostro vystúpila aj francúzska europoslankyňa Virginie Joronová zo skupiny Patrioti pre Európu, ktorá hovorila o dvojitom metri v boji proti korupcii a vplyvu. Kritizovala návrh, že cieli len na štátnych aktérov, avšak ignoruje súkromné osoby.

 „Keď vidím tento text o transparentnosti zahraničných lobistov, manéver je jasný: Katar má skryť Sorosa. Chcete zabrániť štátom suverénne kontrolovať Sorosove organizácie, globalistické lobovanie a mimovládky, ktoré robia vašu propagandu proti našim firmám a našej kúpnej sile.“

Hlasovanie rozdelilo europoslancov, čo bude nasledovať?

Zákonodarcovia podporili návrh smernice v pomere 392:133. Slovenskí europoslanci opäť ponúkli rozdielne názory. 

Návrh podporili šiesti – Monika Beňová, Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Kvinteto Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) sa zdržalo hlasovania.

Duo Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) a Michal Wiezik (PS/Obnovme Európu) nebolo súčasťou hlasovania a proti návrhu hlasovali poslanci Milan Mazurek a Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov).

Ak Rada EÚ, ktorá zatiaľ nemá spoločný postoj, návrh schváli, mohli by sme vidieť plne funkčný systém do roku 2027. Jedno je však isté: téma cudzieho vplyvu už nie je tabu. A po novembri 2025 bude v Európe o niečo ťažšie lobovať potichu. Či to bude stačiť na ochranu demokracie, ukáže až čas.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK