Svet » EÚ

Na severe sa hrá o moc. EÚ čelí rastúcim ambíciám Ruska a Číny v Arktíde

Arktída už dávno nie je len vzdialená zamrznutá periféria. Je to strategický priestor, kde žijú viac ako štyri milióny ľudí vrátane pôvodných komunít. Región sa rýchlo stáva strategickým dejiskom geopolitickej súťaže, budovania vojenskej sily, energetickej transformácie a globálnych environmentálnych zmien.

Rusko v Arktíde buduje nové základne, jadrové infraštruktúry a kontroluje Severnú morskú cestu. Čína sa zasa vyhlasuje za “blízkoarktický štát”, investuje do výskumných staníc s dvojitým využitím, snaží sa ovládnuť infraštruktúru a s Ruskom spolupracuje na hliadkach.

Keďže Arktída zasahuje do priestoru Európskej únie (EÚ), poslanci Európskeho parlamentu sa tento týždeň zaoberali čoraz väčšou militarizáciou a aktivitami ruskej armády a rastúcim záujmom Číny v tejto oblasti.

Europarlament chce pevnejšiu a modernejšiu arktickú stratégiu

Europoslanci v stredu 26. novembra počas hlasovania zdôraznili naliehavú potrebu robustnej, bezpečnostne orientovanej stratégie EÚ, ktorá zabezpečí, že arktický región zostane riadený zásadami medzinárodného práva.

„Vzhľadom na bohatstvo kritických zdrojov v Arktíde, ktoré sú kľúčové pre strategickú autonómiu Európy, poslanci presadzujú posilnenie partnerstiev s cieľom znížiť závislosť EÚ od vonkajších autoritárskych mocností, ako sa uvádza v návrhu odporúčania prijatom vo Výbore pre zahraničné veci 12. novembra 2025,“ uviedol europarlament v spravodaji pred začiatkom tohtotýždňového plenárneho zasadnutia.

Parlament tiež poukázal na meniaci sa politický kurz smerom k hlbšej integrácii EÚ v Arktíde, pričom by mala existovať otvorenosť voči členstvu v EÚ pre Island, Nórsko a Grónsko.

Grónsko, ktoré je autonómnym územím Dánska, v roku 1985 po referende vystúpilo z EÚ. Občania Grónska majú dánsku štátnu príslušnosť, môžu voľne cestovať a pracovať v EÚ, avšak Grónsko samotné nie je súčasťou colnej únie, neplatí v ňom euro, nepodlieha väčšine právnych predpisov EÚ a nemá svojich poslancov v Európskom parlamente.

Dokument, ktorý predstavil estónsky poslanec Urmas Paet z frakcie Obnovme Európu, podporilo dovedna 510 zákonodarcov, z toho šiesti Slováci – Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Lucia Yar (všetci PS/Obnovme Európu) a Miriam Lexmann (KDH/Európska ľudová strana).

Proti bolo 75 poslancov, medzi nimi i Milan Mazurek, Milan Uhrík (obaja Republika/Európa suverénnych národov), Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák, Judita Laššáková a Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení). 

Zdržalo sa 80 poslancov vrátane Moniky Beňovej (Smer-SD/nezaradená). 

Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený) a Michal Wiezik (PS/Obnovme Európu) neboli súčasťou hlasovania.

Arktída nie je periféria, ale strategické jadro

EÚ má v Arktíde priamy záujem, keďže do tejto oblasti zasahujú tri členské štáty – Dánsko, Fínsko a Švédsko. Tieto krajiny sú zároveň spojenci v rámci Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).

Súčasná stratégia EÚ z roku 2021 sa zameriava na klímu a udržateľný rozvoj, no podľa niektorých poslancov je zastaraná. „Arktída nie je geopolitickým ihriskom. Je to región, ktorého stabilita je nevyhnutná pre budúcnosť Európy,“ uviedol v príhovore spravodajca Paet.

Zároveň vyzval na posilnenie spolupráce s NATO, ochranu kritickej infraštruktúry ako podmorské káble a potrubia, a na otvorenosť voči možnému vstupu Islandu, Nórska a Grónska do EÚ, ak o to prejavia záujem.

Eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová súhlasila s týmto názorom. „Potrebujeme revidovať našu arktickú politiku, aby zohľadnila nové výzvy, vrátane existenciálnej hrozby z Ruska,“ podotkla belgická politička. 

Zdôraznila rovnováhu medzi bezpečnosťou, zelenou transformáciou a právami pôvodných obyvateľov. Lahbibová okrem toho poukázala na skutočnosť, že EÚ podpísala memorandá o kritických surovinách s Kanadou, Grónskom a Nórskom, aby diverzifikovala dodávky a posilnila ekonomickú bezpečnosť.

Medzi hlasmi podporujúcimi postoj stratégie vynikol Fín Mika Aaltola, ktorý v mene Európskej ľudovej strany vyhlásil, že Arktída nie je periféria, ale strategické jadro, kde Rusko zvyšuje vojenskú silu a Čína zvyšuje vplyv. 

„EÚ nemôže zostať v pozadí. Potrebujeme jednotnú stratégiu,“ vyhlásil, pričom naznačil, že ak Európa nebude Arktíde venovať pozornosť, časom na to môže doplatiť a niekto iný jej nadiktuje pravidlá.

Poliak Robert Biedroń z Progresívnej aliancie socialistov a demokratov dodal: “Rusko nie je jedinou hrozbou; je ňou aj klimatická zmena. Musíme investovať do podmorských dronov a mapovania morského dna, aby sme odhalili vojenské aktivity.”

Kritici upozorňujú na riziká

Počas rozpravy sa však ozvali aj kritické hlasy. Francúzsky europoslanec Pierre-Romain Thionnet z frakcie Patrioti pre Európu varoval: “EÚ sa ideologicky bráni využívať príležitosti na prírodné zdroje. Ako môžeme konkurovať iným mocnostiam, keď sme vystavení nerovným podmienkam?“

Talian Danilo Della Valle z Ľavice zasa hovoril o tom, že premena Arktídy na geopolitické bojisko po ukrajinskom konflikte by bola ďalším náhrobným kameňom pre budúcnosť Európy. 

„Arktída je pre Európsku úniu absolútne životne dôležitým priestorom, rovnako ako Stredomorie pre krajiny na južnom pobreží Európy, a mala by predstavovať príležitosť na spoluprácu a kolaboráciu; mohla by otvoriť nový obchod a nové trasy,“ povedal.

Jeho stranícky kolega Dán Per Clausen dodal, že Arktída nie je prázdny priestor na rabovanie.

Fín Ville Niinistö zo Zelených zdôraznil environmentálny aspekt. Uviedol, že Arktída je motorom svetového klimatického systému, ktorý sa ocitol v ohrození. 

„Veľmoci chcú ťažiť nerastné suroviny a fosílne palivá a chcú z politických dôvodov kontrolovať námorné trasy, ktoré sa tam otvárajú. To je nový kolonializmus,“ povedal Niinistö a doplnil, že EÚ musí byť hlasom rozumu, civilizácie, bezpečnosti a trvalo udržateľného rozvoja.

Podľa Nemky Marie-Agnes Strackovej-Zimmermannovej z frakcie Obnovme Európu majú ľudia v Grónsku obavy z vonkajšieho tlaku a chcú spolupracovať s Európou. 

Aká bude budúcnosť Arktídy?

Hoci sa názory europoslancov na budúci smer arktickej politiky výrazne líšia, v jednom panuje široká zhoda – región si vyžaduje väčšiu pozornosť a dlhodobú strategickú víziu. Arktída už nie je vzdialeným priestorom mimo európskych záujmov, ale dynamickým prostredím, kde sa prelínajú bezpečnostné riziká a hospodárske príležitosti.

Pre EÚ zostáva kľúčové nájsť rovnováhu medzi obranou vlastných záujmov, rešpektovaním práv pôvodných komunít a ochranou extrémne krehkých ekosystémov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK