Grok zistil absces, ale lekár nie. Čo hovorí odborníčka o samodiagnostike pomocou umelej inteligencie?
Každý z nás už niekedy zažil pomaly sa rozvíjajúcu únavu, bolesti hlavy, kĺbov alebo hrdla. S rozmachom umelej inteligencie je lákavé vyhľadať, čo tieto príznaky môžu znamenať. Ale čo hovorí všeobecná lekárka o takejto samodiagnostike?
„Necítim sa dobre, asi mám chrípku. Je to divné, bolí ma pravá strana hrdla. Bezsenná noc, peklo. Grok: Máš absces, mandle, choď na ORL, to nevyležíš“ napísal komentátor a YouTuber Ondřej Tesárek na X pred približne dvoma týždňami. Podľa neho mu však lekár diagnostikoval chrípku a predpísal kortikosteroidy. „Pán doktor, Grok povedal, že na absces potrebujem antibiotiká,“ odpovedal Tesárek. Lekár mu však údajne povedal, že mu ich nepredpíše, a trval na svojej diagnóze.
Po chvíli sa však komentátorov stav zhoršil a musel ísť do nemocnice, napísal na X. Tam mu podľa Tesárkovho tvrdenia lekár povedal, že naozaj má absces na mandliach. „Na antibiotiká už môže byť neskoro, je pravdepodobnosť 50 / 50, že pôjdete na operáciu abscesu pod mandľou, týždeň hospitalizácie,“ citoval komentátor slová lekára.
Ako vidno, umelá inteligencia sa v tomto prípade nemýlila. Preto sme sa opýtali predsedníčky Young Practitioners a Dr. Mariky Svatošovej, ako vníma rolu umelej inteligencie v samodiagnostike.
Je samodiagnostika pomocou umelej inteligencie viac na škodu ako na prospech? Inými slovami, myslíte si, že rastúca dostupnosť nástrojov ako ChatGPT alebo Grok vedie k väčšej informovanosti pacientov, alebo skôr k chaosu a stresu?
Umelá inteligencia je skvelý nástroj, ale čím viac človek vie o danej téme, tým lepšie dokáže rozlíšiť relevantné informácie od nepresných, zavádzajúcich alebo úplne falošných informácií.
Podobne ako pri vyhľadávaní cudzieho slova v slovníku, človek, ktorý nepozná takmer žiadny cudzí jazyk, nepozná rozdiel medzi významami a často použije nesprávny preklad. Z tohto dôvodu by sme neodporúčali spoliehať sa na samodiagnostiku a samoliečbu s pomocou umelej inteligencie, pretože väčšina ľudí nemá dostatočné znalosti na to, aby rozlíšila prospešné rady od škodlivých.
Myslíte si, že je v poriadku, ak sa ľudia obracajú na umelú inteligenciu, keď majú zdravotné problémy, a niekedy nasledujú jej rady? Ako opatrní by mali byť a akým konkrétnym spôsobom?
AI poskytuje údaje na základe toho, ako je vyzvaná, a odpovedá spôsobom, ktorý najlepšie vyhovuje očakávaniam pýtajúceho sa. Preto nie je zaručené, že poskytne presné informácie a rady v otázkach zdravia. AI nemôže nahradiť návštevu lekára a klinické vyšetrenie.
Mali by podľa vás všeobecní lekári alebo iní špecialisti používať umelú inteligenciu ako doplnkový nástroj? A deje sa to už v praxi?
Niektorí lekári už začínajú používať nástroje umelej inteligencie, ktoré môžu pomôcť zlepšiť starostlivosť o pacientov. Momentálne, pokiaľ viem, ide hlavne o administratívu alebo brainstorming diferenciálnych diagnóz. V niektorých oblastiach sa umelá inteligencia vyvíja veľmi rýchlo, napríklad v dermatologickej diagnostike, rádiológii, kardiológii a vyhodnocovaní EKG, ale zatiaľ nie je na úrovni, kedy by mohla diagnostikovať bez dohľadu skúseného lekára. Napríklad, podľa mojich skúseností s EKG, umelá inteligencia v tejto fáze často ponúka nesprávne závery.
Systémy umelej inteligencie vo svojich odpovediach zvyčajne odporúčajú konzultáciu so špecialistom alebo návštevu nemocnice – myslíte si, že by to mohlo viesť k nárastu počtu pacientov, ktorí by inak nevyhľadali lekársku pomoc? Môže umelá inteligencia odľahčiť preťažený systém zdravotnej starostlivosti „odfiltrovaním“ triviálnych prípadov, alebo bude mať opačný účinok?
V tejto chvíli nemáme údaje o tom, či použitie umelej inteligencie pri samodiagnostike zvyšuje alebo znižuje počet návštev u lekára.
Ďakujeme za rozhovor.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.