Domov

Raši sa stretol s poľským prezidentom, zhodli sa na záujme oživiť parlamentný dialóg medzi SR a Poľskom

Predseda Národnej rady SR Richard Raši prijal v stredu (5. 11.) poľského prezidenta Karola Nawrockého, ktorý je na svojej nástupnej návšteve Slovenska. Slovenská republika je prvou krajinou Vyšehradskej štvorky (V4), ktorú poľský prezident navštívil od svojho nástupu do funkcie. S Rašim sa zhodli na spoločnom záujme o intenzívnu spoluprácu a oživenie parlamentného dialógu medzi Slovenskom a Poľskom. Predseda parlamentu zdôraznil, že naše vzťahy sa za uplynulé tri desaťročia výrazne zintenzívnili a susedstvo s Poľskom má strategický rozmer.

„Chcem tiež vyzdvihnúť Poľsko ako skutočného lídra v regionálnych a nepochybne aj európskych diskusiách, najmä v otázkach obrany a bezpečnosti. Poľsko je nielen naším susedom, ale aj významným regionálnym hráčom,“ doplnil.

Tri základné témy na rozvíjanie: 1. Parlamentná spolupráca

Raši hodnotí rokovania ako veľmi konštruktívne a priateľské. Partneri podľa neho zadefinovali tri základné témy, ktoré chcú spoločne rozvíjať. Prvou bola parlamentná spolupráca. „Medzi Národnou radou Slovenskej republiky a poľským Sejmom a Senátom existuje významný potenciál na prehĺbenie spolupráce. Osobne vnímam určitú stagnáciu parlamentnej výmeny v ostatnom období a verím, že ju spoločne dokážeme opätovne naštartovať. Vhodným prehĺbením medziparlamentného dialógu by mali byť predovšetkým výbory, ktoré by sa zamerali na riešenia problémov, ktoré sú v našich krajinách spoločné,“ skonštatoval Raši.

Ako dôkaz trvalého záujmu o medziparlamentný dialóg spomenul predseda slovenského parlamentu aj Skupinu priateľstva s Poľskou republikou v NR SR, ktorá je tvorená 35 poslancami zo všetkých parlamentných strán. Partneri v tejto súvislosti hovorili o konkrétnej potrebe oživiť stretnutia skupín priateľstva a parlamentných výborov práve v kontexte nadchádzajúceho slovenského predsedníctva vo V4, ktoré SR prevezme 1. júla 2026.

2. Hľadanie spoločných pozícií a vzájomná podpora pri kľúčových európskych témach

Druhou dôležitou témou bolo hľadanie spoločných pozícií a zásadná vzájomná podpora pri kľúčových európskych témach. Raši v tejto súvislosti pripomenul, že témy ako nové programovacie obdobie na čerpanie fondov EÚ, problémy s emisnými povolenkami, otázka energetickej bezpečnosti, budúcnosti produkcie spaľovacích motorov či povojnová rekonštrukcia Ukrajiny sú pre obe krajiny kľúčové. Predseda parlamentu v tejto súvislosti zdôraznil najmä problematiku systému ETS2, ktorý má od roku 2027 rozšíriť obchodovanie s emisiami aj na odvetvie budov a cestnej dopravy.

„Pozícia Slovenska zostáva jasná – preferujeme úplné zrušenie ETS2, alebo prinajmenšom odloženie jeho implementácie do roku 2030,“ uviedol s tým, že tento systém bude mať vážne sociálne a politické dôsledky, najmä pre krajiny strednej a východnej Európy.

3. Podpora regionálnej a kultúrnej spolupráce

Treťou kľúčovou oblasťou bola výrazná podpora regionálnej a kultúrnej spolupráce. Mimoriadny dôraz kládol predseda parlamentu Richard Raši na cezhraničný rozmer našich vzájomných vzťahov.

Na stretnutí sa partneri venovali aj úzkej spolupráci so samosprávami v rámci Euroregiónov Tatry, Beskydy a Karpaty, ktorú R.Raši v minulosti gestoroval ako podpredseda vlády a minister pre regionálny rozvoj. Za úspešný príbeh v oblasti lokálnej mobility a turizmu označil predovšetkým programy EÚ Interreg.

„Teší ma, že v rámci programu Interreg sme na cezhraničnú spoluprácu v prvom programovacom období vyčerpali 99 percent alokovaných zdrojov. Vzájomné poznanie je základom dobrého susedstva, preto ma teší, že Poliaci majú Slovensko radi a tvoria druhú najväčšiu skupinu zahraničných návštevníkov našej krajiny (po občanoch ČR). Na Slovensku ste vždy vítaní,“ uzavrel.

Obaja predstavitelia sa v tejto súvislosti zhodli, že kľúčovou podmienkou pre úspešnú spoluprácu na lokálnej úrovni a podporu turizmu je práve dopravná prepojenosť, ktorá je však medzi Slovenskom a Poľskom stále nedostatočná. „Musíme na vlády vyvíjať väčší tlak na dosiahnutie pokroku v rámci projektov koridorov Via Baltica a Via Carpatia,“ apeloval predseda parlamentu.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK