Domov, Svet » EÚ

​​Digitálna suverenita EÚ: regulácie, miliardové pokuty a tvrdé pravidlá pre Big Tech

Koncept digitálnej suverenity EÚ sa zameriava na snahu Európskej únie dosiahnuť väčšiu nezávislosť v oblasti digitálnych technológií, ako sú polovodiče, dáta a umelá inteligencia, a znížiť závislosť od externých dodávateľov. Tento cieľ zahŕňa rozvoj vlastných technologických a inovačných kapacít, zabezpečenie bezpečnosti a odolnosti kritickej infraštruktúry a podporu vlastného digitálneho trhu, čo je čiastočne zakotvené v stratégii Digitálne desaťročie 2030.

EÚ v posledných rokoch zaviedla viacero regulácií v oblasti digitálneho priestoru. Prostredníctvom legislatívnych aktov, ako sú akt o digitálnych službách (DSA) a akt o digitálnom trhu (DMA), boli vytvorené pravidlá zamerané na bezpečnosť, podporu konkurencie a zodpovednosť veľkých technologických platforiem. Tieto opatrenia majú za cieľ chrániť práva občanov a zabezpečiť fungovanie digitálneho trhu podľa stanovených noriem.

DSA ukladá platformám povinnosť odstraňovať nelegálny obsah a zaoberať sa rizikami spojenými s dezinformáciami. Na druhej strane DMA stanovuje pravidlá pre veľké technologické spoločnosti, označované ako „strážcovia prístupu“ (gatekeepers), aby zabezpečili férové konanie a neobmedzovali konkurenciu.

Okrem toho EÚ zaviedla viacero právnych predpisov zameraných na digitálnu suverenitu vrátane zákona o umelej inteligencii, zákona o kybernetickej odolnosti, zákona o údajoch, zákona o čipoch a pravidiel pre kryptoaktíva.

Výzvy na ceste k digitálnej suverenite

EÚ sa pri presadzovaní digitálnej suverenity stretáva s viacerými výzvami. Významnou prekážkou je závislosť od amerických technologických spoločností, ako sú Amazon, Microsoft či Google, ktoré dominujú v oblasti cloudovej infraštruktúry v EÚ. Táto situácia ovplyvňuje autonómiu a vystavuje dáta potenciálnym rizikám vyplývajúcim z extrateritoriálnych právnych predpisov, ako je napríklad americký CLOUD Act.

Podľa webu promarket.org ďalšiu výzvu predstavuje fragmentácia politík medzi členskými štátmi, kde rôzne úrovne infraštruktúry a zdrojov bránia jednotnému prístupu k inováciám v oblasti AI a digitálnych technológií, čo oslabuje schopnosť EÚ konkurovať globálne.

Nedostatok investícií do výskumu a vývoja vrátane menšieho objemu rizikového kapitálu v porovnaní s USA alebo Čínou ďalej brzdí rozvoj vlastných technológií a udržanie talentov, pretože mnohí experti odchádzajú za lepšími príležitosťami do Silicon Valley, uvádza web ascame.org.

Ako tvrdí Science Direct, geopolitické tlaky, napríklad americké obmedzenia vývozu čipov alebo čínska dominancia v oblasti kovov vzácnych zemín, zasa komplikujú zelenú transformáciu a priemyselné procesy v EÚ, kde chýba dostatočná materiálová a environmentálna kapacita pre AI infraštruktúru.

Miliardové pokuty

EÚ pri presadzovaní svojej digitálnej suverenity uložila v nedávnych rokoch „veľkým hráčom“ množstvo vysokých pokút za porušovanie antitrustových pravidiel, ochrany dát (GDPR) a iných regulácií.

Medzi najväčšie pokuty patrí postih uložený spoločnosti Google v roku 2018 vo výške 4,34 miliardy eur za zneužívanie dominantného postavenia systému Android, keďže firma nútila výrobcov predinštalovať jej aplikácie, čo bránilo konkurencii. V roku 2022 Všeobecný súd EÚ túto pokutu znížil na 4,125 miliardy eur po čiastočnom zrušení pôvodného rozhodnutia, hoci potvrdil väčšinu obvinení.

Ďalšiu významnú pokutu Google dostal v roku 2017 – 2,42 miliardy eur za uprednostňovanie vlastnej služby Google Shopping vo vyhľadávaní, čím poškodzovala konkurentov v online nakupovaní. Táto pokuta bola v roku 2021 potvrdená Všeobecným súdom EÚ, hoci Google pokračuje v odvolaniach na vyšších súdnych inštanciách.

V roku 2025 dostal Google podľa webu Komisie ďalšiu vysokú pokutu vo výške 2,95 miliardy eur za porušenie antitrustových pravidiel v oblasti reklamných technológií, kde dominoval na trhu a bránil konkurencii. Tento prípad je stále predmetom súdnych konaní, pričom konečný výsledok zatiaľ nie je známy.

Spoločnosť Meta (predtým Facebook) bola v roku 2023 potrestaná pokutou 1,2 miliardy eur za porušenie GDPR: podľa webu iapp.org šlo o nelegálny prenos osobných dát používateľov z EÚ do USA bez dostatočnej ochrany. 

Amazon čelil v roku 2021 pokute 746 miliónov eur za porušenie GDPR v súvislosti s cielenou reklamou a spracovaním dát bez súhlasu.

Sociálna sieť TikTok dostala v roku 2025 pokutu 530 miliónov eur za porušenie GDPR, najmä za nedostatočnú ochranu detských používateľov a spracovanie ich dát bez primeraných bezpečnostných opatrení, uvádza web dataprotection.ie. 

Uber bol v roku 2024 pokutovaný sumou 290 miliónov eur za nezákonné transfery informácií o vodičoch do USA, čo porušovalo európske pravidlá ochrany dát.

Tieto miliardové pokuty predstavujú len časť peňažných sankcií, ktoré EÚ uvalila na technologické spoločnosti. Hoci sa spoločnosti odvolávajú na súdy, čo predlžuje procesy, kroky EÚ odrážajú jej snahu regulovať sektor Big Tech.

Rozprava v EP: kritika aj návrhy na prísnejšiu reguláciu

V rámci minulotýždňovej rozpravy v Európskom parlamente nemecký zákonodarca Axel Voss v mene Európskej ľudovej strany aj v kontexte spomenutých pokút varoval pred ignorovaním pravidiel zo strany amerických spoločností. 

„Musíme americkým spoločnostiam položiť otázku, či ešte vôbec majú záujem riadiť sa našimi pravidlami,“ uviedol a navrhol tvrdšie opatrenia, ako „prehodnotenie alebo prípadne ukončenie transatlantického prenosu dát,“ ak odpor pretrvá.

Maltský europoslanec Alex Agius Saliba zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov zdôraznil potrebu zmeny obchodných modelov veľkých platforiem ako Meta či Google, pričom vyzval na rázne sankcie bez výnimiek, aby platformy rešpektovali pravidlá EÚ. „Len takto naši občania získajú úžitok z tejto legislatívy,“ podotkol. 

Francúzka Stéphanie Yon-Courtinová v mene skupiny Obnovme Európu kritizovala váhanie Komisie a naliehala: „Už šesť mesiacov nám Komisia hovorí, že TikTok a X porušili nariadenie o digitálnych službách (DSA). Kedy ich konečne potrestáte? Má vôbec niekto kontrolu nad tým, aby zabránil kolapsu digitálnej Európy?“ 

Dodala, že EÚ musí „prevziať zodpovednosť“ a „obhájiť“ svoje pravidlá, aby si zachovala globálne líderstvo. Poukázala tiež na to, že Apple a Google naďalej verejne šliapu po DMA, aby ničili svoju konkurenciu.

Nemka Alexandra Geeseová zo skupiny Zelených upozornila na systémové riziká platforiem ako TikTok, ktoré šíria extrémistický obsah, a kritizovala Komisiu: „DSA jasne hovorí: Ak veľké digitálne platformy predstavujú systémové riziko pre verejnú diskusiu a voľby, potom musí Komisia konať. To však nerobí. Demokracia je vtedy, keď si ľudia môžu vybrať vlastný obsah na TikToku, nie keď im to diktuje Elon Musk alebo čínska vláda.“

Piotr Müller zo skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov varoval pred nadmernou reguláciou, ktorá brzdí inovácie, keďže firmy sa namiesto vývoja nových technológií zameriavajú na plnenie administratívnych povinností. „Suverenita vôbec nevyžaduje vytváranie regulačnej ‚zvieracej kazajky‘,“ povedal, pričom navrhol zamerať sa na lacnejšiu energiu, keďže digitálne riešenia, najmä v oblasti umelej inteligencie, sú energeticky mimoriadne náročné.

„Namiesto nových obmedzení musíme hľadať cestu, ako zabezpečiť lacnejšiu elektrickú energiu v Európe. Bohužiaľ, to si vyžaduje stiahnutie mnohých nariadení súvisiacich so Zelenou dohodou. Musíme tiež uprednostniť jadrovú energiu ako stabilný zdroj energie, ktorý by zároveň napájal databázové centrá,“ skonštatoval poľský europoslanec.

Podľa slov Henny Virkkunenovej, výkonnej podpredsedníčky Komisie, EÚ má zvrchované právo regulovať ekonomické aktivity na svojom území v súlade so svojimi demokratickými hodnotami. Tieto pravidlá sa uplatňujú na všetky spoločnosti bez ohľadu na ich pôvod, čím sa vytvára rovné konkurenčné prostredie.

Okrem toho pripomenula nedávne slová predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá vo svojom septembrovom zhodnotení stavu EÚ vyhlásila: „Pokiaľ ide o digitálnu reguláciu, EÚ si stanovuje vlastné štandardy a rozhoduje sama za seba.“

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK