Domov

Predlžovane nájomných zmlúv v obecných bytoch vždy len na mesiac je podľa Amnesty porušovaním ľudských práv

Reťazenie krátkodobých nájomných zmlúv v obecných nájomných bytoch je porušovaním ľudských práv. Upozorňuje na to Amnesty International (10. 10.) pri príležitosti Medzinárodného dňa ľudí bez domova. Ľudia v týchto bytoch žijú bez istoty, že si budú môcť svoj domov udržať aj ďalší mesiac. Amnesty zdokumentovala prípady, v ktorých rodiny žili v mestských nájomných bytoch celé roky, no každý mesiac museli nanovo podpisovať zmluvu a spoliehať sa na rozhodnutie úradníčok.

Nájomníci a nájomníčky v rozhovoroch ďalej potvrdili, že takéto reťazenie u nich vytvára permanentný stres, bráni im v plánovaní aj dožadovaní sa dôstojnejších podmienok bývania. Tento režim, uplatňovaný často voči rómskym domácnostiam, znamená porušenie práva na primerané bývanie a istotu držby nájmu. Amnesty vyzýva vládu a samosprávy, aby podnikli všetky nevyhnutné kroky a bezodkladne ukončili prax reťazenia krátkodobých nájomných zmlúv v obecnom nájomnom bývaní v súlade s ľudskoprávnymi záväzkami Slovenska.

Problém s uzatváraním krátkodobých nájomných zmlúv

„Na Medzinárodný deň ľudí bez domova si pripomíname, že bezdomovectvo má mnoho foriem – od života na ulici až po život v byte, ktorý možno stratiť každý mesiac. Upozorňujeme na režim opakovaného uzatvárania krátkodobých nájomných zmlúv, ktorý hoci formálne nepredstavuje vysťahovanie, má v praxi rovnaký účinok, teda, že ľudia môžu kedykoľvek prísť o svoje bývanie,“ povedal riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.

Táto prax je podľa neho tiež v rozpore so zákonom o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktorý obciam ukladá povinnosť informovať nájomníkov najmenej tri mesiace pred skončením nájmu o možnosti opätovného uzavretia zmluvy. Pri mesačných alebo trojmesačných zmluvách nie je takúto povinnosť možné splniť. Výbor OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva objasnil, že aj neistota držby nájmu bez právnej ochrany, ktorú predstavujú krátkodobé nájomné zmluvy, je formou núteného vysťahovania.

Amnesty International poukazuje aj na diskriminačný rozmer tejto praxe. Krátkodobé zmluvy sa často uplatňujú selektívne voči rómskym domácnostiam, čo prehlbuje segregáciu. Obyvatelia opisujú, že sa boja ozvať, pretože nepredĺženie zmluvy môže prísť bez vysvetlenia.

„Chceli sme, aby išli do boja s nami aj ostatní, aby to malo väčší efekt, no boja sa. Ak sa ozveš, nepodpíšu ti zmluvu. To ale nepovedali. Hovoria, že ,my vás tam nemusíme držať, nepodpíšem s vami zmluvu a môžete ísť, my nemusíme mať ani dôvod‘, a kvôli tomuto sa boja,“ povedal nájomca. Samosprávy, ktoré uplatňujú krátkodobé zmluvy často voči rómskym domácnostiam, vytvárajú podľa Slobodu dvojitý štandard – jeden pre majoritu a druhý pre rómske domácnosti.

Okrem ľudskoprávnych dôsledkov ide podľa Amnesty aj o neefektívny a neekonomický systém správy bývania. Zamestnanci na miestnych úradoch každý mesiac pripravujú nové dokumenty na podpis, nájomné domácnosti musia opakovane cestovať na úrady a brať si voľno z práce. Amnesty upozorňuje, že ide o plytvanie verejnými zdrojmi, ktoré by mohli byť využité na prevenciu straty bývania alebo podporu údržby nájomných bytov. Tento režim zároveň demotivuje ľudí investovať do svojho bývania.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK