Už v malom rodinnom bistre sa prejavila jej kreativita a snaha ponúknuť zákazníkom niečo jedinečné a netradičné. Kateřina Macháčková začala zákazníkom ponúkať originálne domáce lízanky – Skleněnky. Márne by ste očakávali nezdravé, farebné a presladené lízanky, ako si ich pamätáme z detstva. Tieto sú priezračné s lákavo zaliatymi kvetmi priamo zo záhradky alebo mrazom sušeným ovocím. Okrem ručnej práce vyniknú zdravšou alternatívou rafinovaného cukru, pričom mimoriadna pozornosť je venovaná ich vzhľadu. V rozhovore nám Kateřina opísala, ako chutia lízanky bez cukru, ako prebieha ich celá výroba a tiež, aké prírodné ingrediencie v nich nájdeme.
Epoch Times Slovensko: Dizajnové lízatká (alebo po našom lízanky) zo Šumavy nie sú až takou novinkou na trhu, keďže už v roku 2018 ste získali ocenenie v kategórii Inovatívny potravinársky výrobok roka. Čo tomuto oceneniu predchádzalo?
Kateřina Macháčková: S mojou mamičkou sme mali malé bistro v športovom areáli, kde som bola okrem iného aj inštruktorka. V bistre sme sa snažili ponúkať aj niečo iné než len párok v rožku a langoš, a preto sme chodili na rôzne kurzy, vďaka ktorým sme mohli ponúkať pravé makrónky alebo fantastické domáce zákusky. Od úplného začiatku sme robili lízanky – pečené, perníkové, tortové, čokoládové, karamelové aj klasické cukrové. Vždy, keď som robila tie klasické cukrové, páčilo sa mi, keď boli priezračné, ale hneď skaramelizovali, preto som pátrala po tom, ako ich urobiť naozaj číre, a tak som narazila na isomalt – cukrársku hmotu na tvorbu ozdôb na torty. Vkladať do nich jedlé kvety alebo mrazom sušené ovocie bol už len malý krôčik.
S jedlými kvetmi som sa ako človek z gastronómie už stretávala. Problém však bola etiketa. Oslovila som niekoľko inštitúcií, aby som zistila, ako správne nastaviť etiketu. Ani jedna štátna inštitúcia mi neodpovedala – ani hygiena, poľnohospodárska inšpekcia. Potom sa ozvala Potravinárska komora ČR a pomohli mi. Navrhli mi, aby som sa prihlásila do ich súťaže o inovatívnu potravinu. Prírodné sladidlo isomalt má totiž mnoho výhod – nízky glykemický index, polovicu kalórií oproti klasickému cukru a nekazí zuby. Dokonca, aj keď už máte kaz, nepodporuje ho.
K tomu jedlé kvety, ovocie, moje maľovanie potravinárskymi farbami priamo do lízanky a to bol začiatok všetkého. Vo svojej kategórii malých podnikateľov som bola ocenená za vysoký podiel ručnej práce a spolu s profíkmi ako napríklad Plzeňský Prazdroj som letela do Paríža na potravinársky veľtrh.
Ako sa potom lízanky dostali k zákazníkom a verejnosti? Spočiatku to totiž vyzeralo len na menší hobby nápad…
Skleněnky práve vďaka pomoci Potravinárskej komory ČR už fungovali. Dala som ich na sociálne siete a okamžite sa mi ozvalo niekoľko majiteľov kaviarní, bistier, infocentier, ale aj koncoví zákazníci. V tej chvíli som vedela, že sa do toho musím pustiť naplno – mať perfektné drevené tyčky a nie si ich len skracovať z obyčajných špajdlí, mať pravidelné etikety, a nie si ich tlačiť doma na tlačiarni, že Skleněnkám musím dať celý koncept.
S akými lízankami to vlastne pracujete? Čo obsahujú, ako vyzerajú a hlavne ako chutia?
Začínala som s kvetinkami a mrazom sušeným ovocím. Dnes už vyrábam napríklad Zvonilky – duté lízanky, ktoré sú naplnené cukrovými guľôčkami alebo medom so zázvorom, Tajenky, ktoré si rozmiešate v horúcej vode a vznikne z nich čaj, či Koktejlky, ktoré chutia a vyzerajú ako Aperol, Cuba libre, Mojito alebo Piña colada. No a nesmiem zabudnúť na limitované edície – vianočné, valentínske, veľkonočné, jesenné.
A čo sa týka chutí?
Maliny, jahody, citrón, pomaranč, mäta, štrúdľa, zázvor…
Čo si teda máme predstaviť pod čisto prírodnými surovinami? Ktoré konkrétne používate a hlavne odkiaľ pochádzajú?
Väčšinu kvetov si pestujem sama – sirôtky, baza, sedmokrásky, borák, mätu, rebríček, medovku. Čo si nedokážem dopestovať sama, objednávam od dodávateľov jedlých kvetov – napríklad nevädze, ktorým sa u mňa nedarí a na poliach bývajú postrekované. Mrazom sušené ovocie by som chcela mať do budúcna vlastné, ale zatiaľ mám svojich overených dodávateľov.
Vďaka čomu ich na súťaži porota vyhodnotila za najviac inovatívne? Čo vtedy najviac zavážilo?
Najpravdepodobnejšie zavážilo práve to, že každá lízanka prejde mojimi rukami – od vypestovania, zberu, vylisovania kvietku až po samotnú výrobu lízanky a jej zabalenie. K tomu prírodné sladidlo, ktoré má množstvo výhod oproti klasickému cukru. Vtedy som len musela vyplniť prihlášku a Skleněnky obhájiť, ale pri hodnotení som nebola prítomná.
Myslím si, že dostať sa do továrne na lízanky je snom nejedného dieťaťa, ale predpokladám, že v skutočnosti ich výroba nebude úplná hračka. Ako vyzerá celý proces?
Často sa ma pýtajú, že koľko lízaniek vyrobím za deň. Vôbec sa to nedá presne povedať. Väčšinu kvietkov si pestujem sama, takže v období apríl – jún som hlavne pri nich. Zasadiť, popliesť, pozbierať kvety, vylisovať, potom ich z lisu vybrať a uskladniť. Nasleduje samotná výroba, ktorá závisí od druhu – Zvonilka sa vyrába niekoľko hodín, kvetinkové sú hotové za pár minút. No a potom prichádza balenie.
Väčšina ľudí v lízankách vidí hlavne nezdravú, ale za to mimoriadne sladkú pochúťku. Tie vaše však neobsahujú žiadnu chémiu ani rafinovaný cukor. Ako by ste chuť lízaniek opísali? Čo im dodáva sladkastú chuť?
Práve to prírodné sladidlo a aj to mrazom sušené ovocie. Ich chuť je jemná, čistá, ovocná a nenútená. Zákazníci sú často prekvapení, že Skleněnky nie sú „prehnané“, ale práve naopak – jemné, milé, príjemné.
Spomínate si na tie najbláznivejšie a najdivnejšie lízanky, ktoré si zákazníci u vás vysnívali?
Áno, často vyrábam Skleněnky na zákazku – svadby, firemné večierky (lízanky s logom), narodeniny. Vždy sa so zákazníkom snažím vymyslieť Skleněnku tak, aby čo najviac splnila jeho želania – etiketa na mieru, farba stužky a podobne.
Pamätám si zákazku, kde som Skleněnky plnila plátkami jedlého zlata. To bolo niečo tak nádherné a zároveň som sa bála aj dýchať, pretože jedlé zlato je ako vločka alebo pavučinka. To bola asi najnáročnejšia, ale zároveň aj jedna z najkrajších objednávok.
Ďakujeme za rozhovor!
